O sile hlasu Slovenska v Bruseli rozhodujeme doma

Ďalšie podujatie zo série "EU Stakeholder Brunch" sa venovalo téme presadzovania slovenských záujmov v Bruseli.

Slovensko má na európskej a svetovej scéne výrazne silnejšie postavenia ako by zodpovedalo veľkosti krajiny a jeho ekonomickej sile, povedal v úvode semináru venovaného presadzovaniu záujmov v EÚ vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Za príklady úspešného presadzovania slovenských záujmov v Bruseli považuje rokovania o rozpočte EÚ na roky 2014-2020, určovanie distribučného kľúča pri príspevkoch do eurovalu, menovanie osobitných predstaviteľov EÚ v tretích krajinách a naposledy nastavenie klimaticko-energetického balíčka EÚ, kde sa Slovensko intenzívne koordinovalo s krajinami V4.

Skoré zapájanie

„Kde vidíme rezervy je legislatívny proces a skoré zapájanie sa do konzultácií a príprav jednotlivých aktov. Za najdôležitejšie v tomto smere považujem to, čo sa robí na Slovensku. Aký bude náš hlas v Bruseli o tom sa rozhoduje na Slovensku,“ dodáva Chrenek.

Dôležité je, akým spôsobom si krajina zadefinuje priority, aká kvalitná je verejná správa, ktorá ich presadzuje a aké aktívne sú záujmové združenia a mimovládny sektor, vysvetľuje vedúci Zastúpenia EK.

Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel upozorňuje na význam europoslancov v presadzovaní záujmov a vplyve na legislatívu. Pre aktérov s ambíciou ovplyvňovať rozhodnutia je podľa neho dôležité vedieť, v akom čase vstúpiť do tohto procesu. Ideálny čas je podľa neho ešte pred prvým čítaním v Európskom parlamente, keď sa menujú spravodajcovia a tieňoví spravodajcovia ku konkrétnej legislatíve.

Europoslanec Ivan Štefanec (Európska ľudová strana, nezávislý) si pri koordinácii pochvaľuje spoluprácu s kolegami zo Slovenska, z Českej republiky a so slovenským Stálym zastúpením pri EÚ.

Kľúčovým záujmom pre Slovensko na európskej úrovni je z jeho pohľadu kvalita podnikateľského prostredia s dôrazom na dokončenie jednotného trhu, najmä v oblasti služieb. Čo by navrhoval zlepšiť, je výmena informácií na nižších úrovniach aj prostredníctvom častejšieho organizovania networkingových stretnutí pre slovenskú komunitu v Bruseli.

Poznať terén

Generálna riaditeľka sekretariátu slovenského predsedníctva v Rade EÚ Katarína Tomková upozorňuje, že základom je poznať bruselské prostredie. V istom zmysle možno aj slovenských úradníkov, pracovníkov Stáleho zastúpenia SR pri EÚ, kde sama 7 rokov pôsobila pre obalsť kohéznej politiky, považovať za lobistov. Ich úlohou je pre presadiť slovenské záujmy pri prijímaní legislatívy.

Slovensko ako malá krajina si v tomto procese musí nevyhnutne hľadať partnerov, ktorých najčastejšie nachádza vo V4. Okrem spojencov potrebujete poznať aj súpera, teda tých hráčov, ktorí sa na vec pozerajú inak ako vy, upozorňuje Tomková.

"Musíte tiež vedieť zvážiť ako môže vyzerať výsledný kompromis a odhadnúť, čo v rámci neho viete ponúknuť druhej strane."

Presadzovanie záujmov musí začínať ešte pred tým, ako Komisia predloží legislatívny návrh, pretože ani ten nevzniká „zo dňa na deň“. Práve tam sú šance najvyššie a najlepšie je to, čo viete presadiť už do prvého návrhu, kým sa to dostane všetkým na stôl. Treba tiež vedieť odhadnúť, akú taktiku zvoliť, čo má zmysel presadzovať ešte v Rade a čo už nechať tak a sústrediť sa na rozhodovanie v Európskom parlamente.

„To opäť vyžaduje veľmi dobrú rekognoskáciu terénu,“ uzatvára Tomková.

Šanca v predsedncítve?

V kontexte blížiaceho sa slovenského predsedníctva dodáva, že hoci má krajina priestor zadefinovať si pre ňu dôležité témy, ide o citlivú vec. Za neúspešnejšie predsedníctvo sa podľa jej slov spravidla považuje to, čo vie posúvať veci dopredu, čo často zmámená rezignáciu na presadzovanie vlastných partikulárnych záujmov.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec a zástupca slovenských zamestnávateľov v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore k tomu dodáva, že najúspešnejšie predsedníctvo je "také, ktoré si nikto nepamätá".

Podnikatelia vidia rezervy

Z pohľadu zamestnávateľov je hlavným cieľom pri presadzovaní záujmov v Bruseli zabrániť negatívnym dôsledkom prijímaných krokov na podnikateľské slobody alebo takým opatreniam, ktoré zvyšujú náklady na podnikanie.

Za problém považuje, že Slovensko ani po 10 rokoch členstva v EÚ nemá funkčný spôsob pripomienkovania európskej legislatívy, hoci sa to postupne zlepšuje.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí k predsedníctvu pripravuje spustenie špecializovaného portálu, ktorý otvorí tento proces aktérom aj verejnosti, informoval v diskusii Juraj Toman z ministerstva zahraničia.

Ján Oravec súhlasí s Tomkovou, že najdôležitejší je z hľadiska presadzovania záujmov pri konkrétnej legislatíve samotný začiatok, a práve tu vidí na Slovensku rezervy. Pozitívne hodnotí otvorenie Rezortných koordinačných skupín zástupcom zamestnávateľov, no vníma, že pracovníci ministerstiev nemajú kapacitu sa venovať RKS a monitoringu európskej legislatívy prioritne, nakoľko majú na starosti najmä domácu agendu.

Kritizuje tiež pasivitu výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá podľa neho plní ústavne silné právomoci len formálne.

Z regionálneho pohľadu sa aj zamestnávateľské združenia snažia o väčšiu koordináciu. Iniciatíva združujúca subjekty zo Slovenska, Česka, Rakúska, Maďarska a Slovinska tak má priame komunikačné kanály na 6 členov Európskej komisie a 95 poslancov Európskeho parlamentu, z ktorých však len 20 pôsobí v ekonomicky relevantných parlamentných výboroch.

V tomto kontexte upozorňuje Oravec na dôležitosť vplyvu národných zástupcov v Bruseli, kedy má Slovensko len jedného generálneho riaditeľa v Európskej komisii (Vladimír Šucha, Spoločné výskumné centrum EK) a dvoch podpredsedov výborov s obmedzeným záberom (Výbor pre petície – Pál Csáky a výbor pre práva žien a rodovú rovnosť – Jana Žitňanská).

Startupy

Peter Balík z Ministerstva financií približoval tvorbu stratégie na podporu start-upov a inovatívneho podnikania na Slovensku, ktorá vstupuje do finálnej fázy a predložená do pripomienkového konania by mala byť do konca marca. V európskom kontexte upozorňuje na iniciatívu V4 start-up Task Force, ktorá sa snaží vstupovať aj do úvah Európskej komisie o prípadnej spoločnej stratégii. „Sme v kontakte s kľúčovými generálnymi riaditeľstvami a snažíme sa ovplyvňovať politiku už od začiatku,“ dodáva Balík.

Transparentejšia V4?

Pavol Široký z mimovládnej organizácie Greenpeace Slovensko ocenil komunikáciu so slovenskými europoslancami, s ktorými je to podľa neho jednoduchšie ako s poslancami Národnej rady.

Otvoril zároveň otázku transparentnosti procesu, akým sa vytvárajú a formulujú stanoviská na rokovaniach v rámci V4. Privítal by väčšie možnosti verejnosti a mimovládneho sektora byť informovaní o obsahu týchto rokovaní, ktoré často vyústia do spoločnej pozície prezentovanej voči zvyšku EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA