Obama nastúpil do úradu, zbrane stíchli

Barack Obama zložil prísahu a stal sa novým prezidentom Spojených štátov amerických. Dva konflikty, ktoré hýbali v posledných dňoch svetovou politikou sa skončili.

Barack graffiti
Zdroj: http://www.flickr.com/photos/ericajoy/2361062127/

Ceremónia inaugurácie nového amerického prezidenta bola jedna z nasledovanejších globálnych televíznych udalostí vôbec. Na miesto konania vo Washigtone si ju prišlo pozrieť milión ľudí.

Barack Hussein Obama, ktorý použil svoje stredné meno ako gesto moslimskému svetu, keď skladal prísahu, zdedil po svojom predchodcovi dve vojny – Irak a Afganistan a aby toho nebolo málo, aj obrovskú ekonomickú krízu.

Tesne pred inauguráciou Izrael vyhlásil prímerie v Gaze a zažehnaná bola aj plynová vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá nechala niekoľko dní časť Európy bez tepla.

Niektorí analytici tvrdia, že izraelská operácia bola pozorne naplánovaná na posledné dni mandátu Georga W. Busha, aby sa Izrael vyhol zásahom z Washigtonu. Barack Obama si dal záležať na tom, aby nekomentoval zahraničnú politiku v čase, keď bol oficiálne v úrade ešte stále George Bush.

Ani vo svojej inauguračnej reči Obama nespomenul konflikt na Blízkom východe. Svet však už stihol uistiť, že bude figurovať vysoko v jeho agende.

Moslimskému svetu odkázal, že bude „hľadať novú cestu vpred, založenú na vzájomnom záujme a vzájomnom rešpekte.“

„Tým lídrom na celom svete, ktorí chcú rozsievať konflikt alebo viniť z chorôb svojej spoločnosti Západ – vedzte, že naši ľudia vás budú posudzovať podľa toho, čo viete vytvoriť, nie podľa toho, čo zničíte. Tým, čo sa šplhajú k moci cestou korupcie a podvodu a umlčaním nesúhlasu, vedzte, že ste na zlej strane histórie, no podáme vám ruku, ak vy najprv roztvoríte päsť“, povedal prezident.

Obama nespomenul ani Rusko, ktoré podľa pozorovateľov „vyhralo“ plynovú vojnu s Ukrajinou, dojednaním vysokej ceny a oslabením Viktora Juščenka.

“Načasovanie ukončenia krízy je považované za signál, že Moskva začína spochybňovať usporiadanie, ktoré tu je od čias studenej vojny”, povedal nedávno jeden prominentný europoslanec z východnej Európy.

Bývalý rumunský minister obrany Ion Mircea Pascu (PES) varoval výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné záležitosti, že plynový spor bude „najväčšou geostrategickou hrou po obdobie najbližších 50 rokov“. Európa by nemala Rusko viniť, ale pochopiť, že krajina bola zahnaná do kúta počas poslednej dekády a teraz chce znovu zaujať svoje miesto. „My však musíme reagovať“, dodal.

Analýza (policy paper) Európskeho inštitútu pre bezpečnostné štúdie (ISS) radí EÚ a USA, aby viedli užšie konzultácie v záujme urobiť svoje politiky voči Rusku kompatibilnejšími, vrátane „dôkladného zváženia“ návrhu ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva týkajúceho sa európskej bezpečnostnej architektúry.

Pozície

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso sa „teší na spoluprácu s prezidentom Obamom a jeho administratívou. „Dnes sú oči sveta na prezidentovi Obamovi. Ale zajtra je to svet, ktorý si bude vyžadovať jeho – a našu – pozornosť. Osobne verím, že zvolenie prezidenta Obamu definuje zlomový moment pre Ameriku. Teraz je možné, že to bude zlomový moment aj pre zvyšok sveta.“

Predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pottering pogratuloval Barackovi Obamovi a zopakoval pozvanie rečniť pre Európskym parlamentom na začiatku apríla, čo sa časovo zhoduje s jeho prvou plánovanou návštevou Európy pri príležitosti summitu G20 v Londýne a summitu NATO pri príležitosti 60. výročia založenia v Štrasburgu a Baden Baden.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy povedal, že chce „zmeniť svet“ spolu s Obamom. Dodal, že sa nevedel dočkať, kedy Obama nastúpi do úradu. „Francúzsko je dychtivé po spolupráci s jeho priateľmi a spojencami Američanmi“, napísal v liste Obamovi.

REKLAMA

REKLAMA