Občania hovorili, lídri EÚ počúvali

Občania by vo viacerých oblastiach radi videli hovoriť EÚ "jedným hlasom". Vyplýva to zo záverov víkendového stretnutia zástupcov občianskych projektov Plánu D s niektorými lídrami EÚ, medzi nimi aj komisárkou Margot Wallström.

Plan D
Foto: mmisso.deviantart.com

Pozadie

Francúzske a holandské "nie", ktoré bolo vyslovené na adresu návrhu Ústavy v roku 2005, bolo impulzom pre odštartovanie Plánu D (demokracia, dialóg, debata). Šlo vôbec o prvú priamu odpoveď na vzniknutú inštitucionálnu krízu Spoločenstva. Vo februári 2006 bola vydaná Biela kniha o európskej komunikačnej politike, cieľom ktorej bolo bojovať proti zvyšujúcej sa nedôvere občanov v európske projekty.

Plánu D pozostával spolu zo 6 konkrétnych projektov. Ich hlavnou myšlienkou bolo ukázať, že prvky participatívnej demokracie majú v EÚ svoje miesto. Inými slovami, môžu zohrávať významnú rolu a to aj napriek politickým, kultúrnym a praktickým ťažkostiam, ktoré sa môžu objaviť.

7. – 9. decembra sa v Bruseli stretli národní zástupcovia jednotlivých občianskych projektov. Výsledkom ich diskusie je 27 odporúčaní, ktoré budú predstavené európskym inštitúciám vo forme otvoreného listu. Budú s nimi oboznámení aj lídri EÚ a to ešte pred podpisom Lisabonskej zmluvy a slávnostným summitom Rady.

Výsledky vychádzajú zo šiestich projektov Plánu D, ktoré prebiehali viac ako jeden rok. Ich súčasťou boli diskusie, konzultácie, ale aj prieskumy verejnej mienky. Na práci sa podieľali: European Movement International, King Baudouin Foundation, Notre Europe, Deutsche Gesellschaft, European House Budapest a CENASCA-CISL.

Otázky

Občania si želajú, aby boli viac zapojení do diania v EÚ. Na druhej strane trvajú na tom, aby sa európska problematika priamo zahrnula do učebných osnov na všetkých školách. Taktiež si želajú, aby boli častejšie žiadaní o názor prostredníctvom pravidelných konzultácií. Výsledkom by mala byť ich "priama účasť".

Paralelne s pravidelnými európskymi summitmi budú možno prebiehať aj nové, "občianske summity." Prihovorila sa za ne komisárka Margot Wallström, ktorá poukázala, že na summitoch lídrov. Práve na nich sa totiž diskutuje o hlavnom politickom smerovaní Únie.

"Verejná diskusia je nevyhnutná" pre európsku demokraciu, povedala komisárka Wallström. V záverečnej nedeľnej diskusii podčiarkla: "Je to životodarná krv demokracie, ale rovnako je žiaduci aj dialóg medzi ľuďmi a politikmi. Reprezentatívna demokracia potrebuje byť podporená priamou a participatívnou demokraciou."

Občania sa vyslovili za silnejšiu medzinárodnú rolu EÚ. Ide najmä o hovorenie "jedným hlasom" v otázkach "sociálnych, energetických a environmentálnych [minimálnych] štandardov" a podpora voľného obchodu a rozvoja. Mnohí mali veľmi jasné predstavy o tom, čo by mala EÚ robiť. Napríklad v oblasti sociálnej a kohéznej politiky ľudia očakávajú, že Únia bude "bojovať proti čiernemu trhu, redukovať platovú nerovnosť, podporovať rodovú rovnosť a znižovať nezamestnanosť." Migrácia bola navyše označená za "jednu z najpálčivejších otázok", ktorým Spoločenstvo čelí.

Pozície

Komisárka Margot Wallström, zodpovedná za komunikáciu, povedala: "Myslím, že to, čo poteší lídrov čítajúcich tento dokument, bude kladenie veľkého dôrazu na sociálne otázky. Politickí lídri normálne povedia, že to nie je tak celkom ich kompetencia, ale vy [občania] máte oveľa silnejší hlas." Komisárka tiež dodala, že odporúčania by mali byť okrem európskych inštitúcií a Európskej Rady zaslané aj európskym politickým stranám a národným parlamentom.

Prezident European Movement International, Pat Cox, povedal, že skupina občanov, ktorá sa zišla cez víkend v Bruseli, ukázala, že "ak otvoríte priestor ľuďom, budú si želať participovať dokonca aj na úrovni európskej komplexnosti. To je pre mňa najväčšia vec, ktorú si odnesiem – že európski občania sú otvorení Európe."

Slovinský veľvyslanec pri Európskych spoločenstvách, Igor Senčar, konštatoval: "Pre nadchádzajúce predsedníctvo je extrémne dôležité dostávať správy z rôznych fór, zvlášť z tých občianskych."

Pierre Jonckheer (Zelení/EFA, BE) si myslí, že pohľad vyjadrený občanmi v Bruseli je široko zdieľaný aj Európskym parlamentom. Dodal, že europoslanci s nadšením očakávajú Lisabonskú zmluvu práve kvôli novým občianskym právomociam.

Jillian van Turnhout, podpredsedníčka ECOSOC, taktiež podporila občianske odporúčania. Súčasne však vyjadrila rezervovaný postoj k odporúčaniu, aby EÚ hovorila jedným jazykom napríklad v oblasti vojenských otázok. Tvrdila, že by to bolo napríklad v rozpore s princípmi zahraničnej politiky Írska, ktoré je formálne neutrálnou krajinou. Mimochodom, Írsko je jej rodnou krajinou.

Viacerí občania však kritizovali mechanizmus a pravidlá diskusie. Narážali predovšetkým na fakt, že nemohli dodatočne meniť a pripomienkovať záverečné odporúčania. Princíp diskusie totiž spočíval v tom, že z každého jedného projektu Plánu D bolo vybraté najpreferovanejšie odporúčanie. Občania tak mohli diskutovať o šiestich bodoch a na konci diskusie hlasovať za maximálne tri z nich. Avšak aj napriek tomu boli niektoré odporúčania mierne pozmenené, resp. jedno dokonca reformulované.

Nasledujúce kroky

  • Začiatok roka 2008: Komisia prijme "nástupcu" Plánu D.
  • 2008 – začiatok roka 2009: Komisia sa bude zaoberať projektmi Plánu D, výsledkom čoho majú byť opatrenia stimulujúce účasť na voľbách do EP, ktoré sa uskutočnia v júni 2009.

REKLAMA

REKLAMA