Občianska iniciatíva: Komisia odmieta benevolenciu europoslancov

Európska komisia odmieta návrhy europoslancov týkajúce sa Európskej občianskej iniciatívy, ktoré by mali celý mechanizmus urobiť prístupnejším. Podľa Šefčovičovho hovorcu sú nepraktické.

Pred-registračné kontroly by mali stačiť na to, aby určili prípustnosť legislatívnych návrhov predložených v rámci občianskej iniciatívy, tvrdí liberálna europoslankyňa Diana Wallis.

„Prípustnosť iniciatívy by mala byť verifikovaná Komisiou hneď po registrácii“, uvádza sa v pracovnom dokumente predloženom 15. júla výboru pre petície poslankyňou Wallis, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Európskeho parlamentu a poslancom Geraldom Häfnerom zo skupiny Zelených.

Dokument žiada, aby bola podmienka vyzbierania najprv 100 000 podpisov, na ktorej sa dohodli členské štáty v júni, zrušená.

Európska občianska iniciatíva (ECI), ktorú zavádza Lisabonská zmluva umožňuje občanom žiadať s miliónom podpisov najmenej z deviatich členských krajín Európsku komisiu, aby predložila konkrétny legislatívny návrh.

„Ak Komisia urobí rozhodnutie o prípustnosti hneď po registrácii, bude to znamenať, že organizátori majú od začiatku istotu, že ak budú schopní splniť podmienku jedného milióna podpisov z viacerých členských krajín, ich iniciatívou sa bude Komisia riadne zaoberať“, uvádza pracovný dokument. Text  zároveň pracuje s názorom, že minimálny počet členských štátov, z ktorých majú byť podpisy, by mal byť jedna pätina členských štátov, resp. 6 členských štátov (pri súčasnom počte 27).

Komisia návrhy odmieta

Podľa návrhu nariadenia, ktoré má občiansku iniciatívu implementovať, by však mala každá iniciatíva byť najprv registrovaná a až potom preverená Komisiou z hľadiska prípustnosti jej obsahu.

„Jasne sme povedali, že chceme udržať dvoj-krokový prístup: najprv registrácia a potom v neskoršom štádiu kontrola prípustnosti“, povedal pre EurActiv v reakcii na Wallisovej pracovný dokument Michael Mann, hovorca slovenského komisára pre medzi-inštitucionálne vzťahy a administratívu Maroš Šefčoviča, ktorý je za uvedenie občianskej iniciatívy do života zodpovedný.

„Odstráni to nebezpečenstvo zadrhnutia sa celého systému tým, že budeme musieť robiť detailné kontroly prípustnosti iniciatív, ktoré nie sú myslené vážne a nemajú širokú podporu“, povedal Mann.

Europoslanci si ale myslia, že by to mohlo pomôcť organizátorom, keďže im to umožní „vyvolať skutočnú cezhraničnú diskusiu o otázkach, ktoré sú pre nich zaujímavé“.

„Tešíme sa na spoluprácu s Parlamentom, aby sme v konečnom výsledku mali dobré riešenie“, konštatuje pre EurActiv Michael Mann.

Komisia pôvodne chcela, aby sa kontrola prípustnosti robila až po tom, čo organizátori vyzbierajú aspoň 300 tisíc podpisov. Chceli sa tak vyhnúť neserióznym iniciatívam, ktorým by išlo len o publicitu spojenú s rozhodnutím o neprípustnosti.

Komisia sa okrem toho domnieva, že hranica musí byť dostatočne vysoká, aby zabezpečila, že organizátori sú naozaj seriózni a majú pre svoju vec a ciele širokú podporu. To všetko ešte pred tým než musí Komisia rozhodnúť, či sú ciele iniciatívy kompatibilné s právomocami a možnosťami Európskej únie.  

V júni rozhodli členské štáty, že kontrola prípustnosti sa má robiť po tom, čo organizátori predložia 100 000 podpisov. Keď sa raz rozhodne, že jej obsah spadá pod právomoci EÚ, majú aktivisti ročnú lehotu, aby zozbierali podpisy, ktoré im chýbajú do jedného milióna.

Ministri sa dohodli, že podpora petícií sa môže zbierať klasicky alebo aj online.

„Rada podporila kontrolu prípustnosti po 100 tisíc podpisoch“, hovorí Mann. „Niektoré členské štáty nechceli žiadnu hranicu. (100 tisíc) je kompromis, s ktorým vieme žiť.“

Čo najväčšia prístupnosť

„Naším zámerom je urobiť tento celý koncept tak prístupný, tak priateľský k občanom a tak jednoduchý ako sa len dá pri uvedomení si, že ide o vážny nástroj, ktorý umožňuje občanom určovať európske politiky a legislatívnu agendu“, hovorí Wallis.

Pracovný dokument EP okrem toho navrhuje, aby sa čas na zozbieranie milióna podpisov rozšíril na 18 mesiacov od dátumu registrácie.

„Cezhraničné iniciatívy potrebujú dostatok času na komunikáciu, stretnutia, cestovanie, preklady a mobilizovanie podpory v značnom počte členských štátov. Jeden rok pravdepodobne nestačí“, píše sa v dokumente.

Podľa EP by mal mať možnosť podpísať európsku občiansku iniciatívu každý, bez ohľadu na národnosť či vek a teda nie len tí ľudia, ktorí sú spôsobilí voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako to navrhla Komisia.

„Cieľom je zvýšiť participáciu, nie ju obmedziť a predovšetkým mladí ľudia hrajú v tomto procese dôležitú úlohu“, tvrdí dokument.

Verejné híringy

Keď sa raz konkrétnej iniciatíve podarí preklenúť jeden milión podpisov, Komisia by mala mať povinnosť zorganizovať verejný híring (vypočutie), na ktorom sa bude diskutovať o návrhu a jeho cieľoch a čo by sa malo urobiť na to, aby sa dosiahli, navrhuje EP.

Okrem toho by sa malo konať samostatné vypočutie v petičnom výbore Európskeho parlamentu, na ktorom by sa zúčastnili organizátori, europoslanci a zástupcovia Rady i Komisie.

Európska exekutíva by potom mala mať povinnosť komunikovať závery verejných híringov všetkým stranám a určiť, aký druh legislatívnej alebo regulačnej činnosti mieni podniknúť.  V prípade, že nenavrhne žiadne takéto kroky, musí dať jasné vysvetlenie prečo.

Parlament by mal zaujať stanovisko k pracovnému dokumentu do konca roka na základe správ, ktoré budú predložené výboru pre ústavné veci a výboru pre petície v nasledujúcich mesiacoch.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA