Ofenzíva „priateľov euroústavy“

Európsky parlament hovoril o budúcnosti Európy. V utorok ich o potrebe prijatia euroústavy presviedčal taliansky premiér Romano Prodi, v stredu hovoril o alternatíve „minizmluvy“ jeho holandský kolega Jan Peter Balkenende.

euroústava 18
Osemnásť krajín EÚ zatiaľ prijalo Ústavnú zmluvu

Pozadie

Proces reformy inštitúcií a politík EÚ sa dostal do slepej uličky po tom, čo bola v referendách vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005 odmietnutá Ústavná zmluva. Dokument už síce schválilo a/alebo ratifikovalo 18 z 27 členských krajín, potrebná je však jednomyseľnosť. V lete 2005 preto EÚ vstúpila do „obdobia reflexie“ – hľadania spôsobu, ako prispôsobiť inštitúcie a politiky potrebám rozrastajúcej sa Únie a vonkajším zmenám.

Cieľom Nemeckého predsedníctva je prijať na júnovom summite plán ďalšieho postupu reformy EÚ. O dokumente má potom rokovať medzivládna konferencia v budúcom polroku, prijatie sa plánuje počas Francúzskeho predsedníctva. Nové pravidlá majú platiť už pri nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009.

Otázky

Názory na podobu reformy sa však stále líšia. Väčšina krajín (vrátane Slovenska) si želá zachovanie súčasného textu, respektíve čo najväčšej časti z neho. Iné však požadujú prijatie „minizmluvy“ – štíhlejšieho dokumentu, ktorý by upravoval len vybrané oblasti – prípadne nesúhlasia s niektorými konkrétnymi časťami (pozri súbor liniek Nová zmluva EÚ).

V utorok a v stredu vystúpili v Európskom parlamente počas diskusie o budúcnosti EÚ taliansky premiér a bývalý predseda Komisie Romano Prodi (ktorého vláda podporuje súčasný text) a jeho holandský kolega Jan Peter Balkenende ( Holandsko chce prijatie minizmluvy“).

Podľa Prodiho začal proces prijímania ústavnej zmluvy predpokladom, že „Európa nemôže dosiahnuť ambiciózne ciele bez rovnako ambicióznych reforiem“. Tento predpoklad podľa neho stále platí. Vyslovil sa tiež jednoznačne za podporu súčasného textu: „Text z roku 2004 je nádherný, s európskou víziou.  Preto sa dobre zamyslime predtým, než ho zamietneme spolu s úplnými alebo čiastočnými zmenami alebo ho začneme štiepiť. Ak budeme musieť dohodnutý text zmeniť, stratíme tým niečo veľmi dôležité.“ Hoci bude Taliansko podľa Prodiho podporovať nemecké a portugalské snahy o úspech medzivládnej konferencie, nie je ochotné prijať akýkoľvek text. „Ak nás tento kompromis nepresvedčí, nepodpíšeme ho.“

Balkenende zas argumentoval v prospech zoštíhlenej „minizmluvy“. Text má podľa neho zabezpečiť efektívnejšie fungovanie inštitúcií EÚ, zvýšenie ich legitimity a posilnenie spojenia s národnými parlamentmi. Upozornil, že nemôže konať proti vôli voličov: „Musíme vziať do úvahy, prečo hlasovali 62% našich voličov proti.“ Cestou vpred sú podľa holandského premiéra malé, postupné zmeny: „Musíme pokračovať v Monnetovej metóde: pohyb vpred malými, no podstatnými zlepšeniami.“

Pozície

Predseda Skupiny EPP-ED Joseph Daul ocenil Prodiho prejav a odhodlanie. Uviedol, že ústavná zmluva musí byť prijatá najneskôr do roku 2009 a je potrebné „vytvoriť mosty medzi 18 členskými krajinami, ktoré Ústave povedali svoje áno, dvoma, ktoré povedali nie, aj tými, ktoré ešte v tejto otázke nerozhodli“. V stredu holandského premiéra vyzval, aby na júnovom summite zachránil „najlepšie časti Ústavnej zmluvy“.

“Kompromis by nebol skutočným kompromisom, ale skôr porážkou.”
Martin Schultz, PES

Predseda Socialistickej skupiny Martin Schultz Prodiho vystúpenie vysoko ocenil s konštatovaním, že presne odráža názor jeho politickej skupiny. Podčiarkol, že „kompromis by nebol skutočným kompromisom, ale skôr porážkou“ a pozastavil sa nad tým, že sa stále hovorí o tých, čo povedali „nie“, „hoci oveľa viac ľudí povedalo Ústave áno“. Na margo Balkenendeho prejavu zas poznamenal, že nie je dôležité, či bude mať Únia hymnu, zástavu a či sa jej vrchný predstaviteľ pre zahraničnú politiku bude volať minister zahraničných vecí. „Hlavnou otázkou nie je názov, ale obsah.“

“Kľúčom k spravodlivému svetu je viac, a nie menej Európy.”
Graham Watson, ALDE

Graham Watson, ktorý stojí na čele skupiny liberálov (ALDE), vyhlásil, že Európa stojí pred globálnymi výzvami, kvôli čomu potrebuje aj globálne mechanizmy. Dodal, že „kľúčom k spravodlivému svetu je viac, a nie menej Európy“. Holandského premiéra v stredu kritizoval za údajne málo rozhodný postoj a vyzval ho, aby viedol „Holandsko späť do Európy“.

Cristiana Muscardini za Skupinu Únie za Európu národov (UEN), sa však vyslovila za zjednodušený text, ktorý by bol zrozumiteľný pre európskych občanov.

Monica Frassoni (Zelení/EFA) v mene svojej skupiny privítala prejav Romana Prodiho, keďže „doteraz vyhrávali v diskusiách tí, ktorí sú proti Ústave“. Vyslovila sa proti „kompromisu, ktorý by viedol k stagnácii“ a označila ho za vydieranie odporcami euroústavy.

Francis Wurtz (GUE/NGL) upozornil na dôležité otázky, ktoré boli podľa neho doposiaľ ignorované, napríklad „kam môže Úniu doviesť politika voľného obchodu“.

“Musíme prestať ignorovať to, čo sa stalo v Holandsku a Francúzsku.”
Nigel Farage, IND/DEM

Nigel Farage v mene euroskeptickej Skupiny nezávislosť/demokracia (IND/DEM) vyzval, „aby sa už konečne hovorila pravda“. Ústavu podľa jeho slov „neratifikovalo 18, ale len 16 krajín“ (čím narážal na SlovenskoNemecko, kde nebola ratifikácia formálne uzavretá). Prodiho preto vyzval, aby „sa prestal správať ako buldozér“ a nenútil ľudí, aby sa stotožnili s jeho predstavami budúcnosti Únie.

Za Skupinu identita, tradícia a zvrchovanosť vystúpil Jean-Marie Le Pen. Jeho prejav bol čiastočne zameraný na vnútornú francúzsku politiku, keď sa kriticky vyjadril k výsledku prezidentských volieb. Kritizoval „európsky všemocný byrokratický superštát“ a to, že sa Sarkozy hneď po zvolení „vrhol do Berlína“, aby sa mohol stať „guvernérom provincie tohto eurokratického superštátu“.

“Dnes má Únia 27 členských krajín, z ktorých 12 patrí medzi krajiny s bývalým komunistickým režimom. Tvár EÚ je teda diametrálne odlišná od tej z roku 1957.”
Irena Belohorská, NA

Zo skupinu nezaradených slovenských europoslancov vystúpila v rozprave Irena Belohorská. Tá ústavnú zmluvu podporila, jej prijatie považuje za nevyhnutné pre úspešnú budúcnosť Európskej únie. Päťdesiat rokov staré zmluvy sú podľa europoslankyne „neprehľadné, komplikovane napísané a časom prežité“, preto je potrebný nový ústavný dokument, ktorý určí „nové, jasné a prehľadné pravidlá hry“. Za dôležité považuje práve reformy, ktoré euroústava priniesla: „Je potrebné si uvedomiť, že reformy, ktoré nám ústavná zmluva ponúkala, ako napr. právnu subjektivitu EÚ, funkciu prezidenta Únie, záväzné zakotvenie základných ľudských práv pre európskych občanov, úrad generálneho prokurátora EÚ, reformu inštitúcií a reformu legislatívneho procesu, sú pre EÚ nevyhnutné a môžu ju posunúť ďalej.“

Ďalšie kroky

  • jún 2007: na summite chce Nemecké predsedníctvo prijať cestovnú mapu reformy EÚ
  • koniec roka 2007: Medzivládna konferencia by mala dohodnúť znenie novej zmluvy
  • prvý polrok 2009: dokončenie ratifikácie novej zmluvy v členských krajinách tak, aby sa podľa nej mohli riadiť už nasledujúce voľby do Európskeho parlamentu

REKLAMA

REKLAMA