Pápež európskym politikom: Vaša úloha je rozlíšiť cesty nádeje

Solidarita je zdroj európskej vitality, povedal v Ríme lídrom EÚ pápež František. Proti nej však stoja "falošné istoty".

Európski lídri si v piatok počas audiencie u pápeža Františka vo Vatikáne vypočuli prejav o tom, čo je z pohľadu katolíckej cirkvi podstatou európskeho projektu.

Prijatie sa uskutočnilo deň pred pripomienkou 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv a prijatím Rímskej deklarácie.

 

EÚ po Ríme: Rôznym tempom a jedným smerom

 

Viac ako súbor práv a požiadaviek

Hlava katolíckej cirkvi politikom odkázala, že návrat do Ríma nemôže byť len spomienkou. Musí byť spôsobom, ako sa „vcítiť do výziev tej doby, aby sme čelili tým dnešným a zajtrajším.“

Pápež s odvolaním sa na generáciu politikov, zakladateľov EÚ, pripomenul, že EÚ nie je množina pravidiel, manuálov, protokolov.

„Je to život, spôsob ponímania človeka vychádzajúc z jeho transcendentnej a neodňateľnej dôstojnosti, a teda niečo viac ako len akýsi súbor práv, ktoré treba obhajovať alebo požiadaviek, ktoré treba vymáhať.“

Pápež cez časté citácie vtedajších signatárov Rímskych zmlúv konštatuje, že ich sprevádzala istota, že sú súčasťou väčšieho diela, než sú oni sami. „Ich spoločným menovateľom bol duch služby, spojený s nadšením pre politiku.“

Solidarita

Prvý element európskej vitality je podľa pápeža solidarita, z ktorej sa rodí schopnosť otvoriť sa iným. Cituje pri tom bývalého nemeckého kancelára Konrada Adenauera: „Naše plány nie sú egoistické.“

Nedostatok solidarity vidí napríklad vo vnímaní prichádzajúcih utečencov.

„Tam, kde celé generácie túžili byť svedkom zrúcania znakov nanúteného nepriateľstva, sa teraz diskutuje o tom, ako sa zbaviť „nebezpečenstiev“ našej doby: počnúc zástupom žien, mužov a detí na úteku pred vojnou a chudobou, ktorí prosia iba o možnosť budúcnosti pre seba a svojich blízkych.“

Konflikt nahradila kríza

František si myslí, že „ak sa mier zdá mnohým byť dobrom, ktoré je istým spôsobom samozrejmé, od toho je len krok k tomu, že ho budeme považovať za niečo nadbytočné.“

Viac ako konflikt v dnešnej dobe konflikty dominuje koncept krízy, kam pápež radí ekonomickú krízu, krízu rodiny a pevných sociálnych modelov, krízu inštitúcií či migračnú krízu.

Všetky spája to, že skrývajú „strach a hlbokú stratenosť súčasného človeka.“

„Kríza v sebe neskrýva len negatívny význam, nie je to len nepekný moment, ktorý treba prekonať,“ dodáva. Pripomína pôvod gréckeho slovesa crinos, ktoré znamená pátrať, skúmať, súdiť.

„Naša doba je dobou rozlišovania, ktoré nás pozýva preskúmať podstatu a stavať na nej: je to čas výziev a možností.“

Úlohou je nájsť interpretačný kľuč na problémy dneška, ktorým podľa pápeža musí byť ústredné miesto človeka, činorodá solidarita, úsilie o mier a rozvoj a otvorenosť pre budúcnosť.

Kto vládne musí rozlíšiť cesty nádeje

„Kto vládne ten má úlohu rozlíšiť cesty nádeje – toto je vaša úloha: rozlíšiť cesty nádeje – určiť konkrétne postupy tak, aby sa dôležité kroky, ktoré doposiaľ boli urobené, nemuseli stratiť, ale boli zárukou dlhej a plodnej cesty.“

Je podľa pápeža Františka v poriadku, ak sú v Európe rôzne vnímavosti a ak každý prispieva slobodne podľa svojich možností a talentov. Osobitosti nás nemajú „naľakať.“

Európska únia podľa neho potrebuje znova objaviť význam toho, že je v prvom rade „spoločenstvo osôb a národov, ktoré si uvedomujú, že celok je viac ako časť tiež viac ako súčet.“

Liek na populizmus? Solidarita

Európa má nájsť nádej v solidarite, ktoré je najúčinnejším liekom na moderné populizmy.

„Populizmy totiž prekvitajú z egoizmu.“

Od politikov očakáva „také ideálne vedenie, ktoré nebude ťažiť z emócií na získanie súhlasu ale skôr vypracuje v duchu solidarity a subsidiarity také politiky, ktoré umožnia rásť v celej únii v harmonickom rozvoji, aby ten, kto dokáže bežať rýchlejšie, bude môcť podať pomocnú ruku tomu, kto ide pomalšie ten, kto to má namáhavejšie sa bude môcť dotiahnuť na toho, kto je na čele.“

Falošné istoty

Európa podľa pápeža Františka objaví nádej, ak sa neuzavrie v strachu do falošných istôt.

Hrozí to najmä pri migračnej kríze, ktorú podľa neho nemožno obmedziť na problém počtov, ekonomický alebo bezpečnostný.

Bez perspektívy a ideálov nakoniec ľudí ovládne strach, „že nás ten druhý vytrhne z ustálených zvyklostí, že nás pripraví o dosiahnutý komfort, že nejakým spôsobom spochybní náš životný štýl, často vytvorený len materiálnym blahobytom.“

Získaný blahobyt však Európe „pristihol krídla a prinútil ju sklopiť zrak, zabudnúť na svoje jedinečné duchovné dedičstvo.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA