Paríž prebral žezlo v Únii

„Niečo nie je s Európskou úniou v poriadku“. S takýmto vyhlásením odštartoval prezident Nicolas Sarkozy šesťmesačné Francúzske predsedníctvo EÚ. Na očakávania v súvislosti s predsedníctvom sme sa pýtali aj slovenských europoslancov.

Francúzke predsednictvo
Zdroj: Flickr: looking4poetry

Pozadie

Nicolas Sarkozy varoval v televíznom prejave v predvečer začiatku francúzskeho šéfovania v Únii pred stratou dôvery občanov v projekt Európskej únie. Jedným z leitmotívov predsedníctva je “zmieriť Európu s francúzskymi občanmi”. Európska únia sa ocitla v paradoxnej situácii, kedy ju z problémov spôsobených írskym “nie” ťahá krajina, ktorá v roku 2005 odmietla v referende takmer totožný text Ústavnej zmluvy.

Pod heslom “viac ochranárska EÚ”, Paríž s predstihom oznámil priority svojho predsedníctva, ktoré zahŕňajú obasť energetiky, klimatických zmien, imigrácie, obrany či reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Mnoho energie však bude musieť investovať do udržania inštitucionálnej reformy EÚ pri živote.

Oficiálne preberanie žezla sa uskutočnilo v slovinskom meste Nova Gorica, kde slovinský minister zahraničných vecí Dmitrij Rupel symbolicky predstavil svojho nástupcu, francúzskeho šéfa diplomacie Bernarda Kouchnera. “Dnes Slovinsko predáva Európsku úniu Francúzom. Musím povedať, že v okamihu, keď vám ju predávam, je v dobrom stave”, povedal Rupel Kouchnerovi. “Nuž povedzme radšej, že je v priemernom stave”, reagoval na Rupelove slová Kouchner.

Otázky

Francúzom často vyčítali v jednaní s partnermi aroganicu a tendencie konať jednostranne. Pri vedení 27-člennej Únie si však bude musieť Paríž hľadať spojencov. Podľa europoslanca Árpáda Duku-Zólyomiho je pozoruhodné, “že Francúzsko namiesto tradičnej francúzsko-germánskej osi pri hľadaní spojencov smeruje svoju pozornosť viac na východ”. “V máji podpísalo strategické partnerské dohody s Maďarskom, Rumunskom a Poľskom, aby získalo jednoznačnú podporu týchto krajín pre priority francúzskeho predsedníctva EÚ”.  Francúzsko má ako vplyvný člen EÚ predpoklady na to, aby v niektorých zo strategických otázok, ktoré si vytýčilo dosiahlo pokrok, myslí si Duka-Zólyomi.

“Sú to náročné oblasti”, povedal o prioritách Francúzov poslanec EP Milan Gaľa. “Myslím, že bude závisieť na schopnosti Francúzov dohodnúť také rámce budúcich politík, ktoré budú akceptovateľné aj pre jednotlivých členov Únie.” Šesť mesiacov predsedníctva krajiny v Rade EÚ podľa Gaľu nie je dlhá doba, no je presvedčený, že Francúzsko úspešne nadviaže na predchádzajúce predsedníctva. “Od  Francúzska možno tradične očakávať vysokú efektivitu a predpokladám, že nadchádzajúce obdobie bude podobné”, zhodnotil Gaľa.

Aj s ohľadom na letné prázdniny a Vianoce nie je isté či sa Francúzsku ambicióznu agendu podarí naplniť. Anna Záborská sa domnieva, že všetky vytýčené ciele vzhľadom na ich šírku a časovú náročnosť presiahnu funkčné obdobie Francúzskeho predsedníctva. Peter Šťastný vyslovil spokojnosť nad tým, že “tak ako Nemci i Francúzi zaručujú kontinuitnú dohodu so Švédmi a Čechmi, ktorí ich budú nasledovať”.

Ako dopĺňa Anna Záborská, Francúzi si podľa nej nenechajú ujsť príležitosť a zasadia sa za ponechanie sídla Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Sťahovanie parlamentu medzi Bruselom a Štrasburgom je pri tom dlhodobým terčom kritiky a dávané za príklad neefektívneho hospodárenia s európskymi peniazmi.

  • Lisabonská zmluva

Určite to nie je po prvý krát, čo agendu predsedníckej krajiny narušil nečakaný vývoj v nejakej oblasti. Pre Paríž sa škrtom cez rozpočet stalo írske referendum. Pôvodne sa očakávalo, že sa pod vedením Francúzska bude diskutovať aj o personálnom obsadení hlavných postov EÚ: stáleho predsedu Európskej rady a nového šéfa zahraničnej politiky.

“Francúzsko sa aj keď nechcene, o to viac odhodlane, ocitlo pred riešením inštitucionálnych otázok Európskej únie”, konštatuje Anna Záborská. Očakáva, že Francúzske predsedníctvo bude o dôvodoch odmietnutia zmluvy citlivo rokovať s menšími Írmi. Bolo by podľa nej “veľmi smutné, pokiaľ by skvelý projekt Európskej únie stroskotal práve na nedokonalostiach Lisabonskej zmluvy.” Veľkou výzvou francúzskeho predsedníctva je tak po neúspešnom referende v Írsku, priblíženie Európskej únie jej občanom, na čo má podľa Záborskej Francúzsko ako zakladajúci člen Európskej únie všetky predpoklady.

Árpád Duka-Zólyomi je presvedčený, že negatívny výsledok referenda v Írsku, “v krajine, ktorá asi najviac ťažila z finančnej solidarity EÚ”, je zčasti odpoveďou na vopred komunikované bezpečnostné priority Francúzska. V kuloároch francúzskej zahraničnopolitickej elity sa podľa Duku-Zólyomiho šepká o tom, že o istých častiach Lisabonskej zmluvy sa bude musieť viesť s Írmi nové  rokovania a francúzske predsedníctvo bude musieť spraviť ústupky v niektorých otázkach. Ich úlohou tiež bude, ako hovorí Duka-Zólyomi presvedčiť ďalšie členské krajiny, aby čo najrýchlejšie ratifikovali Lisabonskú zmluvu.

Podmienkou pre naplnenie ostatných ambicióznych priorít Francúzska je aj podľa Zity Pleštinskej čo najrýchlejšie vyriešenie budúceho fungovania európskych inštitúcií a EÚ ako celku. To, že situáciu Francúzsko nepodceňuje dokazuje podľa Milana Gaľu aj plánovaná cesta prezidenta Nicolasa Sarkozyho do Írska, už 11.júla. “Dokonca sa pripúšťa možnosť otvorenia niektorých častí zmluvy.”

Podľa Ireny Belohorskej je prezident Sarkozy plný odhodlania a elánu vyviesť Európu z situácie, v ktorej sa ocitla. “Teraz nie je na rade Francúzske predsedníctvo, aby povedalo ako ďalej, teraz sú na rade Íri, aby povedali, čo chcú.”

Prestaviť jasný plán ako dotiahnuť Lisabonskú zmluvu do úspešného konca, považuje za kľúčový moment nasledujúceho šesťmesačného obdobia pod francúzskou taktovkou aj Peter Šťastný. To by sa podľa neho malo udiať ešte na jeseň tohto roka.

Podľa europoslanca Vladimíra Maňku vedie cesta k nájdeniu vhodného východiska zo súčasnej situácie “cez odbúravanie byrokracie a priblíženie EÚ k jej obyvateľom”.

  • Energetika a klimatické zmeny

Francúzi by radi finalizovali tzv. energeticko-klimatický legislatívny balíček, ktorý stanovuje pre členské krajiny ciele pri znižovaní emisií a pre nahrádzanie tradičných zdrojov energie obnoviteľnými. Európska únia by chcela ísť s jasnou pozíciou a mandátom na decembrovú konferenciu v Kodani a cieľom nájsť globálnu dohodu o zmenách klímy, ktorá by nahradila Kjótsky protokol.

Poslanec Duka-Zolyómi je presvedčený, že s podporou európskych partnerov sa Francúzsku podarí dosiahnúť cieľ, aby balík, ktorý by predstavoval “európsky model ochrany životného prostredia” vstúpil do platnosti počas ich predsedníctva. Francúzi však trvajú na tom, aby prísne klimatické opatrenia neznížili konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.

Nosnou témou budú energie aj podľa Ireny Belohorskej, pretože ako hovorí, súvisia aj s cenou potravín a Francúzi si stanovili potravinovú bezpečnosť za jednu zo svojich priorít.

Francúzsko je odhodlaným podporovateľom jadrovej enegie a je presvedčené, že jadro je z časti odpoveďou na klimatické obavy. Sústrediť sa v tejto oblasti chcú na bezepčnosť jadrových zariadení a manažmet jadrového odpadu.

V návrhu 3. Energetického balíčka sa dá podľa poslanca Jána Hudackého predpokladať snaha o širší kompromis, týkajúci sa tzv. tretej cesty. “V súvislosti s riešením klimatických zmien a tzv. low carbon economy to bude snaha presadiť riešenia prostredníctvom nových technológií založených na technologickom rozvoji a inováciách”, myslí si Hudacký.

  • Imigrácia

Predstava spoločnej imigračnej politiky spočíva o.i. v efektívnom systéme vracania ilegálnych imigrantov do krajiny pôvodu. Smernica, ktorá upravuje pravidlá, za akých sa tak má diať, bola minulý mesiac schválená Európskym parlamentom. Na silný odpor narazila v niektorých krajinách, napríklad v Latinskej Amerike. Nová imigračná politika EÚ by mala podľa francúzskych predstáv v budúcnosti zabrániť masovým amnestiám imigrantov, ako to pred pár rokmi urobila španielska vláda. Azylová politika by tiež mala byť harmonizovaná. Novým prvkom by malo byť udeľovanie tzv. modrej karty na prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily z tretích krajín.

Duka-Zólyomi je v tejto oblasti “len mierne optimistický”. “Francúzsko má v úmysle presadiť svoje plány na vytvorenie komplexnej spoločnej európskej imigračnej politiky, kým značná časť členských štátov je za spoločné opatrenia len niektorých partikulárnych otázkach imigračnej politiky, akou je napr. azylová politika a ilegálna imigrácia”.

Vladimír Maňka na margo imigračnej politiky ako priority Francúzskeho predsedníctva prizvukuje, že Európska únia potrebuje ekonomických imigrantov pre udržanie svojho hospodárstva, na druhej strane však musia byť podľa jeho slov prijaté opatrenia na usmernenie migračných tokov, ktoré umožnia bezpečný a legálny vstup na európsku pôdu.

  • Obranná politika

Francúzsky prezident sa netají tým, že by podľa neho mala mať EÚ vlastné obranné kapacity, ktoré by jej v tejto oblasti zaručili samostatnosť. Zasadzuje sa preto napríklad za vytvorenie bojovej sily v počte 60 tisíc vojakov, ktorá by bola schopná operatívne riešiť úlohy. Veľkým plánom ale bránia dve veci: obava neutrálnych Írov z “militarizácie EÚ” a vlažný postoj Veľkej Británie. Kým Londýn je schopný dohodnúť sa na racionalizácii zbrojných výdavkov EÚ, nepáči sa mu myšlienka vytvorenia veliaceho centra európskych síl v Bruseli.

S tým, že pri realizácii svojich priorít bezpečnostnej politiky bude mať Francúzsko ťažšiu úlohu, súhlasí aj Árpád Duka-Zolyómi. “Prezident Sarkozy má v pláne zvýrazniť otázky vlastnej európskej obrannej schopnosti. Myslel si, že so schválením Lisabonskej zmluvy, ktorá dáva Vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ väčšie kompetencie, sa dohoda dosiahne ľahšie. Írske referendum však zatiaľ krížil a zabrzdil jeho predstavy.”

  • Vonkajšie vzťahy

Z projektu Stredmorskej únie, ktorý Nicolas Sarkozy predstavil ešte počas svojej predvolebnej kampane sa po pripomienkach iných členských krajín stala Únia Stredmoria, do ktorej sa budú môcť zapojiť všetky členské krajiny EÚ, kedže bude financovaná so spoločných zdrojov. Pôvodná predstava francúzskeho prezidenta bola, že by sa k projektu mali pridať len krajiny, ktorých pobrežie obmýva Stredozemné more. Oficiálne bude francúzska iniciatíva spustená na konferencii 13. júla v Paríži. Prostredníctvom takejto regionálnej spolupráce sa podľa europoslankyne Anny Záborskej može “výrazne posilniť medzinárodno – politické postavenie Európskej únie v oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu”. 

Opomenutá by popri euro-stredomorskej spolupráci nemala podľa Zity Pleštinskej zostať východná dimenzia susedskej politiky, predovšetkým štáty strednej a východnej Európy budú podľa jej názoru presadzovať rovnocenné partnerstvo východných a južných susedov.

Milan Gaľa vidí ďalšie zahranično-politické zameranie Francúzskeho predsedníctva nasledovne: Transatlantické vzťahy s dôrazom na nového prezidenta USA, rozvoj vzťahov s Ruskom a snaha ovplyvniť udalosti v Kosove. Francúzsko bude podľa Milana Gaľu chcieť byť aktívne aj v krajinách Afriky a naplánovaný je aj summit EÚ s ďalším strategickým partnerom – Čínou.

  • Zrušenie pracovných obmedzení

Za jeden z najpozitívnejších krokov Francúzska vo vzťahu k Slovensku považuje poslanec Milan Gaľa skutočnosť, že dňom začatia svojho predsedníctva v Rade zruší pracovné obmedzenia pre zamestnancov z krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. “Ako ukázali analýzy, obavy, že menej platení zamestnanci z týchto krajín ukrátia Francúzov o prácu boli zbytočné”, upozorňuje Gaľa.

  • Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Rok 2008 je rokom tzv. “zdravotnej prehliadky SPP”, na ktorej sa EÚ dohodla počas vyjadnávania finančného rámca na roky 2007-2013. Dikusia o návrhoch Komisie sa bude konať v septembri 2008. Francúzi, ako jedni z najväčších prijímateľov poľnohospodárskej pomoci, pravdpodobne nebudú presadzovať radikálnejšie škrty vo výdavkoch aj v dôsledku stúpajúcich cien potravín a snáh o zabezpečnenie ich dostatku. Ako sa nechal počuť zodpovedný minister Michele Barnier: “Nemôžeme nechať otázku nasýtenia ľudí na dobrú vôľu trhu.”

  • Rast a zamestanosť

Jána Hudackého zaujal z priorít Predsedníctva dôraz na podporu malého a stredného podnikania a ich účasti na verejnom obstarávaní. “To môže na jednej strane pomôcť malým podnikom participovať na veľkých verejných projektoch a na druhej strane podporiť rast zamestnanosti v krajinách EÚ.” Dobrým príkladom takéhoto prístupu je podľa Hudackého program Galileo, kde malé a stredné firmy môžu mať účasť na konkrétnych projektoch až do výšky 40% projektového rozpočtu.

  • Rozširovanie

Diskusia o hraniciach Európy je už dlho Sarkozyho témou. Je o ňom známe, že Turecko v Únii nechce a francúzsky parlament odsúhlasil zákonnú požiadavku referenda o tureckom členstve v EÚ. Francúzi najnovšie presadzujú prestávku v akomkoľvek rozširovaní, pokým si Únia nevyrieši otázky vnútorného fungovania.

  • Ekonomika

Ekonomický útlm, inflačné tlaky a predstavy o úlohe Európskej centrálnej banky (ECB) sú ďalšie výzvy, ktoré podľa europoslanca Petra Šťastného čakajú na Francúzske predsedníctvo. Sarkozy v minulosti napríklad kritizoval spôsob, akým sa ECB vyrovnávala s krízou na finančných trhoch, ktorá podľa neho nahrávala špekulantom. Francúzi tiež avizovali, že sú ochotní zregulovať finančné inštitúcie, pokiaľ nezvýšia trasparentosť napríklad zverejňovaním informácií o stratách, ktoré utrpeli. 

  • Daňová harmonizácia

Paríž sa úplne nevzdal svojich plánov podporovať vznik konsolidovaného daňového základu pre firmy v EÚ (CCCTB), ale nebude tlačiť na ostatné členské štáty, aby ho podporili. Vyhlásila to francúzska ministerka financií Christine Lagarde v rozhovore pre Financial Times: “Téma je stále aktuálna, ale nebudeme ju veľmi tlačiť.” Íri skutočne uvádzali strach zo straty daňovej suverenity ako jeden z dôvodov, pre ktorý Lisabonskú zmluvu odmietli. Írsko má njanižší a Francúzsko naopak najvyšší daňový základ z príjmov právnických osôb.

Podľa Jána Hudackého by mala harmonizácia “s najväčšou pravdepodobnosťou negatívny dopad na konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ v globálnom konkurenčnom prostredí.”

REKLAMA

REKLAMA