Parlament analyzoval dôsledky Lisabonu

Vplyvný výbor EP pre ústavné veci prijal správu analyzujúcu niektoré nuansy Lisabonskej zmluvy a jej vplyv na rovnováhu moci medzi európskymi inštitúciami.

Správa, ktorú vypracoval poslanec Jean-Luc Dehaene (EĽS-ED) a ktorú prijal Výbor EP pre ústavné veci, s potešením konštatuje, že Európsky parlament a Rada budú na rovnakej úrovni, pokiaľ ide o právomoci v oblasti rozpočtu a (väčšinu) legislatívnych právomocí.

Z tohto dôvodu sa bude musieť ako Rada tak aj Parlament reorganizovať. Podľa spravodajcu napríklad treba prehodnotiť úlohu Rady pre všeobecné záležitosti, ktorej zloženie musí byť iné, než je zloženie Rady pre zahraničné veci. Ako všeobecné záležitosti sa označujú otázky, ktoré sa týkajú viac než len jednej politiky EÚ, rozširovania, rozpočtu, inštitucionálnych a administratívnych tém a prípravy zasadnutí Európskej rady.

„Nová rovnováha moci si vyžaduje, aby Európsky parlament a Rada EÚ pripravili spoločný päťročný legislatívny a rozpočtový program,“ tvrdí Dehaene, ktorý preferuje päťročný rozpočtový rámec pred súčasným sedemročným. Parlament bude mať cez nové rozpočtové právomoci dosah aj na iné oblasti, napríklad konštituovanie novej diplomatickej služby.

Zásadné zmeny sa očakávajú práve vo vonkajšej politike EÚ. Post vysokého predstaviteľa bude posilnený tým, že sa zlúči s postom podpredsedu Komisie a predsedu Rady pre zahraničné veci.

Pri výbere troch najvyšších ľudí EÚ – stáleho predsedu rady, vysokého predstaviteľa a predsedu Komisie treba podľa Výboru EP pre ústavné veci brať do úvahy geografickú a politickú diverzitu, ako aj rodovú rovnosť – je teda možné, že jeden z týchto postov bude zastávať žena.

Správa sa snažila vysporiadať sa aj s vymedzením reprezentačných právomocí predsedu Európskej rady, vysokého predsatviteľa a predsedu Komisie. Parlamnet je opatrný v otázke či by mal stály predseda hovoriť za celú EÚ v politických otázkach. Podľa nich by mal zastupovať EÚ na úrovni lídrov v otázkach spoločnej zahraničnej politiky, vysoký predstaviteľ by mal viesť rokovania v mene Únie a zsatupovať ju na minsiterskej úrovni. Želajú si silnú úlohu pre predsedu Komisie, ako zástupcu komunitárneho aspektu.

Správa navrhuje niekoľko prechodných opatrení. Ešte pred voľbami by sa mali Parlament a Rada dohodnúť na tom, akým spôsobom bude menovaná nová Európska komisia. Spravodajca jasne preferuje možnosť menovať ju až potom, čo bude známy výsledok írskeho referenda, pretože z hľadiska zloženia a kompetencií Komisie je rozhodujúce, či bude menovaná podľa pravidiel zmluvy z Nice alebo Lisabonu. Nice totiž predpokladá, že počet komisárov bude nižší, ako je počet členských štátov. Ak prejde Lisabon, vlády sa dohodli ponechať  princíp "jedna krajina – jeden komisár".

O správe sa bude ešte hlasovať v pléne EP.

REKLAMA

REKLAMA