Parlament sa hlási o slovo k diplomatickej službe EÚ

Európsky parlament sa snaží vstúpiť do prebiehajúcich príprav na zriadenie európskej diplomatickej služby, ktorú vytvárajú Rada EÚ a Komisia. Kritici tvrdia, že jedna z najväčších novôt, ktoré prináša Lisabonská zmluva, sa pripravuje v takmer úplnej tajnosti.

Vytvorením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (European External Action Service, EEAS), sa budú lídri EÚ zaoberať na júnovom summite v Bruseli. Samozrejme za predpokladu, že v Írsku, kde sa ešte predtým uskutoční referendum o Lisabonskej zmluve pôjde všetko podľa plánu.

Európska diplomatická služba síce nenahradí bilaterálnu diplomaciu, no niektorí politici sa obávajú, že dá zbraň do rúk tým, ktorí tvrdia, že ide o ďalší krok, ktorý z Únie robí superštát.

Dňa 6. mája sa výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci zaoberal návrhom správy o zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorá bude predstavovať akúsi pozíciu EP smerom k Rade a Komisii ohľadne vytvárania európskej diplomatickej služby.

Správa zdôrazňuje, že budúci úrad vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý bude zároveň podpredsedom Komisie, bude odvodzovať svoju legitimitu priamo od Európskeho parlamentu. Poslanci preto vidia potrebu “transparentosti a demokratického vkladu” aj v procese vytvárania EEAS. Požadujú vytvornenie mechanizmov, ktoré by umožňovali zdieľanie tajných informácií s vybranými členmi zahraničného výboru EP.

Predseda výboru a autor správy, Jacek Saryusz-Wolski (EPP-ED), pre EurActiv povedal, že “prebiehajú prípravy, no nie veľa sa dostane na verejnosť”. “Zmluva nie je v tejto otázke príliš špecifická. Zatiaľ, keď sa pýtame, nedostáva sa nám detailných informácií. Máme pocit, že napriek tomu, že zmluva ešte nie je ratifikovaná, prípravy prebiehajú no návrhy budú zverejnené, až keď bude celá vec uležaná”, dodáva Saryusz-Wolski.

Podľa neho zostávajú otvorené otázky:

  • interakcie medzi Radou, Komisiou a diplomatickým personálom z členských štátov,
  • úlohy Európskeho parlamentu,
  • formálneho titulu šéfov misií a formálne označenie delegácií.

Britský konzervatívny europoslanec Charles Tannock nedávno povedal, že “Británia nebude akceptovať plnú diplomatickú výzbroj pre EÚ”.

Parlament očakáva, že bude zapojený do príprav a rozhodovaní o budúcej podobe EEAS ex ante. Saryusz-Wolski tiež tvrdí, že v Parlamente vládne  konsenzus ohľadne vytvorenia ďalšieho postu – vysokého úradníka pre zahraničnú politiku v oblasti energetickej bezpečnosti, ktorý by spadal pod úrad vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci.  

Francúszky europoslanec Alain Lamassoure (EPP-ED) pre EurActiv povedal, že osobne má, pokiaľ ide o EEAS, dve odporúčania. Po prvé, mala by byť jednotná a nemala by presahovať zároveň do Rady aj Komisie, aby sa tak vyhlo duplicite. Lamassoure je tiež odporcom používania pojmov “veľvyslanectvá” a “veľvyslanci” na území EÚ, “pretože vzťahy medzi krajinami EÚ nie sú diplomatické vzťahy” ale spoločný projekt.

Nedávno priznala aj komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner, že “nikto z nás ešte nevie, ako presne bude Európska služba pre vonkajšiu činnosť fungovať v praxi”. Podľa rakúskej komisárky bude 2009 “prechodným rokom” a konečné návrhy pre EEAS sa objavia až v roku 2010, povedala Ferrero-Waldner.

REKLAMA

REKLAMA