Do parlamentných volieb ide klan Le Penovcov rozhádaný

Najväčšia populistická strana v Európe sa štiepi na téme vystúpenia z eurozóny.

Spolu s novou vládou predstavil prezident Emmanuel Macron aj celý zoznam kandidátov v parlamentných voľbách. Dvojkolové voľby do Národného zhromaždenia sa budú konať 11. a 18. júna.

Macronovým cieľom bude v nich získať väčšinu, ktorú potrebuje pre presadzovanie svojho politického programu. K budúcim poslancom jeho hnutia Republika vpred sa pridá aj časť socialistov a stredopravých Republikánov. V novej vláde republikánskeho premiéra Edouarda Philippea sedia ďalší dvaja pravičiari a až štyria socialisti.

Radikálne sily idú do parlamentných volieb rozdelené. Spojenectvá z prezidentských volieb neprežili víťazstvo centristu Emmanuela Macrona.

Radikálne strany majú len hŕstku poslancov

Kandidáti na poslancov súperia o mandát na päť rokov v dvoch kolách.

Do druhého kola postupujú kandidáti, ktorí získali aspoň 12,5 percent hlasov zapísaných voličov (nie zúčastnených). Ak túto podmienku splní len jeden kandidát alebo ju nesplní ani jeden, do druhého kola putujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.

Francúzi volia 577 poslancov v jednomandátových volebných obvodoch.

V desiatkach obvodov sa stáva, že do druhého kola postupujú aj traja kandidáti. V mnohých prípadoch potom dve strany uzatvoria dohodu, podľa ktorej sa jeden kandidát vzdá v prospech druhého. To im umožní poraziť kandidáta tretej strany.

Práve preto tvoria radikáli v Národnom zhromaždení len hŕstku poslancov. Národný front Marine Le Penovej má dvoch poslancov, Ľavicový front Jeana-Luca Mélenchona a komunisti desiatich. Nacionalistických kandidátov často v druhom kole porazil „republikánsky front“ pravice a ľavice.

Kandidujú ministri aj matematik

V stredu 17. mája predstavilo hnutie Republika vpred celú kandidátku. Rovnako ako vláda, aj zoznam kandidátov na poslancov tvoria spolovice ženy a apolitickí nominanti. V obvode Essone pri Paríži nasadilo napríklad známeho matematika Cédrica Villaniho.

Kandidátov však nebude mať až v 55 obvodoch. Tam totiž kandidujú Macronovi naklonení ľavicoví či pravicoví politici.

Ide o socialistického expremiéra Manuela Vallsa a ďalších bývalých Macronových kolegov z vlády, ktorí mu vyjadrili podporu. Protikandidáta za Republiku vpred nebude mať ani nový minister financií a hospodárstva Bruno Le Maire.

Proti nemu však bude stáť kandidát Republikánov. Tí už Le Mairea a jeho kolegu potrestali za vstup do Macronovej vlády – vylúčením zo strany.

Hoci ministri nemôžu byť súbežne poslancami, ich zvolenie má posilniť ich mandát. Macronovo hnutie oznámilo, že ak kandidujúci ministri nebudú zvolení, musia opustiť vládu. V parlamentných voľbách kandiduje šesť ministrov rôznych politických farieb.

Kampaň však bude viesť každý. „Všetci ministri podporia našich kandidátov,“ píše sa podľa denníka Le Monde vo vyhlásení hnutia Republika vpred.

Národný front sa sporí o odchod s eurozóny

Nové tváre zaradil na kandidátku aj Národný front. Podľa denníka Le Figaro tvoria v porovnaní s minulými voľbami až 86 percent kandidátov.

Problém Národného frontu sú však spory starých tvárí. Po prehratých voľbách sa v strane rozvírila diskusia o jej ďalšom smerovaní. Okamžite po oznámení výsledkov Le Penová vyhlásila, že „Národný front sa musí zmeniť.“

Pre mnohých straníkov to znamená opustenie ambície vystúpiť z eurozóny. Práve na tejto téme totiž Le Penová pohorela v televíznej debate s Macronom pred druhým kolom volieb.

Podpredseda strany Florian Philippot má inú predstavu.

Ak sa Národný front vzdá tejto priority, odídem zo strany, povedal Philippot. Zo strany zatiaľ neodišiel, týždeň po voľbách si však v nej založil vlastnú frakciu „Vlastenci“. A zapojil do nej aj členov iných strán vrátane zástupcu šéfa kabinetu ďalšieho prezidentského kandidáta, „suverenistu“ Nicolasa Dupont-Aignana.

Rozpad prezidentskej aliancie a odchod netere

Lenže práve s Dupont-Aignanom sa Marine Le Penová po prehratých voľbách rozišla.

Ešte pred druhým kolom uzavreli Vlasteneckú a republikánsku alianciu, podľa ktorej Dupont-Aignan podporil pred druhým kolom volieb Le Penovú, aby sa v prípade víťazstva stal jej premiérom. Do parlamentných volieb už idú obe politické sily samostatne.

Národný front navyše opustila populárna poslankyňa a Le Penovej neter, Marion Maréchal-Le Penová. „Stratíme veľmi veľa podporovateľov a členov, ktorí sú tu pre ňu,“ povedal podľa denníka Libération nemenovaný miestny poslanec z juhu Francúzska, kde dokázala 27-ročná politička prilákať konzervatívnych a nacionalistických voličov.

Jej „dočasný odchod“ má osobný dôvod: chce sa venovať svojej trojročnej dcére. V rozlúčkovom liste však dodala, že „éra politikov odtrhnutých od reality a zastávajúcich po desaťročia volený mandát je prekonaná.“ Francúzi ocenia politikov, ktorí „odmietajú držať sa za každú cenu svojho statusu a príplatkov,“ napísala v čase, keď Národný front čelí podozreniu z platenia fiktívnych asistentov v Európskom parlamente.

Jej starý otec a čestný predseda strany Jean-Marie Le Pen nazval jej odchod „dezerciou“ s „hroznými následkami.“

Prvé kolo volieb by vyhralo Macronovo hnutie

Spojenectvo z prezidentských volieb sa rozpadlo aj na opačnom konci politického spektra.

Predseda radikálne ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon oznámil, že do parlamentných volieb nepôjde spolu s Komunistickou stranou Francúzska. Tá ho od začiatku podporovala v prezidentských voľbách.

Mélenchonovo hnutie by podľa najnovšieho prieskumu získalo v prvom kole parlamentných volieb 15 percent.


Národný front a stredopraví Republikáni by dostali rovnako – po 19 percent hlasov. V prvom kole by s prehľadom zvíťazila Macronova Republika vpred s 32 percentami hlasov.

Socialistickej strane, ktorá má v súčasnom parlamente absolútnu väčšinu, hrozí, že sa nedostane do druhého kola. Klesla tak na úroveň trpasličích strán ako komunisti, suverenisti či zelení.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA