Po stopách lobistov

"Legislatívna stopa", ktorú zanechajú lobisti na výstupoch Európskeho parlamentu by mala byť verejná, píše sa v navrhovanej správe fínskeho europoslanca k téme lobingu.

Pozadie

V súvislosti s posilnením právomocí EP podľa novej zmluvy EÚ, sa Parlament začína zaujímať o zmenu pravidiel lobingu. V Bruseli pôsobí podľa odhadov 15 000 lobistov a 2 500 lobistických organizácií. Len v EP je to približne 5 000 lobistov.

Komisia v rámci Európskej iniciatívy za transparentnosť definovala lobing nasledovne: „činnosti vykonávané s cieľom ovplyvniť tvorbu politiky a rozhodovacie procesy v európskych inštitúciách.“ Poslanci súhlasia, že by lobing mal byť definovaný tak voľne ako sa len dá. V rámci iniciatívy navrhla Komisia dobrovoľný register lobistov a kódex ich správania sa. Dobrovoľnosť, resp povinnosť registra by mala byť neskôr opätovne prehodnotená, v súčasnosti však Komisia nemá žiadnu právnu úpravu, na základe ktorej by mohla registrovanie vyžadovať. V Parlamente existuje registrácia de facto, pretože je potrebná pre vstup do priestorov Parlamentu.

V Európskych krajinách lobing väčšinou vôbec nie je upravený. Naopak v USA má lobista k dipozícii 600 stranový manuál.

Otázky

Návrh správy fínskeho eurposlanca Alexandra Stubba, o ktorom bude Výbor pre ústavné veci EP rokovať na budúci týždeň, uvádza, že by stálo za zváženie prikladanie zoznamu lobistov, s ktorými sa jednalo pri príprave príslušných správ, priamo k týmto správam. Zavádza pojem „legislatívna stopa“, čo je označenie vplyvu, ktorý pri príprave legislatívnej či nelegislatívnej správy Európskeho parlamentu lobisti a lobistické skupiny zanechali. Spravodajca ilustratívne prikladá zoznam skupín, ktoré ho pri práci na správe o lobingu oslovili.

Za lobistu by mal byť označný, každý, kto má zámer ovplyvniť politiku inšitúcií EÚ, nezávisle od toho, kto to je. Teda aj mimovládne organizácie, think-tanky či cirkvi.

Od kvestorov EP žiada, aby sa zlepšila kontrola predkladania vyhlásení poslanancami o finančnej, personálnej a materiálnej podpore, ktorú dostávajú. V Parlamente fungujú i tzv. medziskupiny, ktoré častokrát zastupujú špecifické záujmy, nemajú však žiadnu povinnosť robiť finančné vyhlásenia. Fínsky spravodajca chce v ich registrácii väčší poriadok.

Kým Komisia žiada od lobistov údaje najmä finančného charakteru ako obrat, podiel najväčších klientov, náklady súvisiace s lobingom a rozpočty, návrh správy EP pripomína, že číselné údaje nie sú vždy smerodajné, napríklad pri mimovládnych organizáciách, ktoré na prácu využívajú dobrovoľníkov.

REKLAMA

REKLAMA