Politike sa v eurozóne nevyhneme

To, ako EÚ zareaguje na najpálčivejšie krízy súčasnosti, ovplvní našu dlhodbú budúcnosť a prosperitu, zhodujú sa ekonómovia z celého vyšehradského regiónu.

Slovensko je jedinou krajinou V4, ktorá je členom eurozóny. Poľsko, Maďarsko aj Česká republika zvolili prístup „počkáme a uvidíme“. Hoci všetky tri krajiny deklarujú, že uznávajú svoj záväzok z prístupovej zmluvy – prijať spoločnú menu euro – žiadna z nich nehovorí o konkrétnom dátume. Miera plnenia tzv. maastrichtských kritérií je takisto rôzna.  

„Poľsko kedysi malo cieľový dátum, dnes je to skôr vyčkávací prístup," hovorí viceprezidentka Národnej banky Poľska Anna Trzecińska v paneli "V4 perspective on the EURO Economy". Momentálne Poľsko neplní ani kritérium stability, ani výmenných kurzov. „Je to politická otázka,“ zdôrazňuje Trzecińska. Z politikov ale v Poľsku podľa nej zároveň nikto o eure nehovorí, lebo je to „príliš komplexné“.

Maďarsko sa hlási k svojmu záväzku zo zmlúv, ale tiež nemá konkrétne ciele. Vláda si dáva záležať na znižovaní verejného dlhu ale nemá špecifické ciele pokiaľ ide o výmenné kurzy, vysvetľuje Gyula Pleschinger z maďarskej centrálnej banky.

Český europoslanec Luděk Niedermayer (EPP, zvolený ako nestranník za TOP09 a STAN) a bývalý viceguvernér Českej národnej banky konštatuje, že Česi veria, že „sme chytrí, keď sme ostali mimo eura napriek tomu, že sme ekonomicky plne integrovaní s eurozónou“.

„Chýba nám v tomto ohľade politický leadership.“ Súhlasí, že v konečnom dôsledku je to politické rozhodnutie, no euroskepticky naladené vedenie národnej banky podľa neho vecnej diskusii nepomáha.

Kto je dnu a kto je von

Pokiaľ ide o hodnotenia prínosov a nákladov eura na Slovensku, Ľudovít Ódor zo slovenskej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že pozitívne dôsledky sa prejavili ešte pred samotným prijatím spoločnej meny. Kľúčovou otázkou podľa neho dnes je, ako bude hodnotenie prínosov a nákladov vyzerať o 10 rokov.

„Čaká nás veľa centralizovania rozhodnutí,“ myslí si. Dodáva, že rozdiel medzi tými, čo sú vnútri eurozóny a mimo nej bude o 5 rokov obrovský.                            

Z politického hľadiska je preto lepšie byť dnu. "My sme vedeli, kam vstupujeme, oni to teraz nevedia,“ hovorí Ódor na margo vyšehradských krajín.

Je však skeptický k plánom EÚ na vytváranie robustnej fiškálnej únie, nakoľko necíti podporu od voličov. Politici by mali podľa neho jasnejšie komunikovať, prečo to potrebujeme, pričom je podľa neho vhodné sústrediť sa na hlavné slabosti, ktoré sa v kríze ukázali.

Za najdôležitejšie považuje bankovú úniu a úniu kapitálových trhov. "Jednotný trh je kľúčový, je tam stále veľa prekážok. Nemyslím si, že potrebujeme kompletnú fiškálnu úniu na to, aby sme prežili. Do určitej miery áno, ale nepotrebujeme federálne ministerstvo financií.“

Nepreceňovať monetárnu politiku

Niedermayer vidí ako jedno z rizík súčasnej situácie v eurozóne preceňovanie dopadov monetárnej politiky.

„Ľudia si myslia, že monetárna politika vyrieši všetko. Myslia si, že môžete mať mizernú vládu, mizerné štrukturálne politiky, no ak sa centrálna banka nejako pohrá s výmennými kurzami, úrokmi či kvantitatívnymi nástrojmi, všetko bude dobré.“

V eure vidí okrem jasných benefitov v podobe stabilného prostredia a cenovej transparentnosti aj prínos v podobe prenose peňazí z finančného sektora do skutočnej ekonomiky.

„Banky prichádzajú o peniaze na konverziu a rôzne nástroje s tým súvisiace. To je celkom veľa peňazí.“

Pre hospodársky vývoj Slovenska v rámci eurozóny vidí Ľudovít Ódor niekoľko rizikových faktorov, mnoho z nich politických, najmä rusko-ukrajinský konflikt, utečenecká kríza a neustálená situácia Grécka.

„To ako EÚ zareaguje na tieto problémy, ovplyvní našu dlhodobú budúcnosť. Ak nebude jednotná politika pre eurozónu a tempo rozhodovania bude také ako doteraz môže to byť problém.“

Grexit

Na margo možného odchodu Grécka z eurozóny Ódor hovorí, že pred pár mesiacmi očakával, že tento scenár nastane, potom však grécka vláda prijala mimoriadne tvrdé podmienky veriteľov.  

„Teraz majú pár mesiacov na to, aby urobili niečo so svojou ekonomikou, ale nie som si istý, či to bude stačiť, aby mohli zostať dnu bez výrazného odpisu dlhu alebo zavedenia paralelnej meny."

Niedermayer hovorí, že nikdy nepochopil, čo je to Grexit.

„Mnohí akoby dúfali, že Grécko zmizne. Ale môžem vám povedať, že to nie je realistické. Grécko existuje, bol som tam niekoľkokrát a predstavte si, že majú aj zástupcov v Rade, ktorí tam hlasujú.“

Zavedenie inej meny je podľa neho v súčasnom stave ekonomický nezmysel. „Default bude znamenať, že veritelia prídu o veľa peňazí, finančný sektor skolabuje a ľudia prídu o peniaze. Či by toto bol ten lepší začiatok pre Grécko, nie som si istý.“

Brexit

Pokiaľ ide o možný odchod Veľkej Británie z EÚ ako výsledok referenda, podľa Anny Trzecińskej je veľmi ťažké odhadnúť dôsledky takéhoto vývoja. Gyula Pleschinger dúfa, že Británia v EÚ zostane a predpokladá, že vyjedná isté ústupky. Konkrétny dopad na ekonomiky strednej Európy neočakáva.

Niedermayer vidí význam britského referenda nie v priamom ekonomickom dopade ale v tom, aký vplyv bude mať na vnímanie EÚ verejnosťou. Obáva sa skratky, podľa ktorej ľudia vnímajú úniu ako niečo „čo nás núti prijímať utečencov“.

Dokonca si vedia predstaviť, že zanikne Schengen, hovorí europoslanec, pričom sa odvoláva na prieskum verejnej mienky v Českej republike, z ktorého vyplynulo, že ak by si mali respondenti vybrať, či zanikne Schengen alebo krajina prijme utečencov, ľudia dajú prednosť hraničným kontrolám.  

„Minulý rok som zistil kľúčovú vec. Čokoľvek sa stane, bude to na nás. Nikdy som si neuvedomil, že sa môže stať, že EÚ zmizne. Ak ale prestaneme podporovať jej myšlienku, môže sa to stať. Bude to tragické a bude to mať dopady na našu prosperitu a dlhodobý vývoj. V minulosti už skrachovali mnohé fantastické projekty.“

Utečenci

Otázka z auditória smerovala aj k utečeneckej kríze v EÚ. „Toto nie je utečenecká  kríza, toto je kríza schopnosti dohodnúť sa na riešení. Ak túto schopnosť stratíme, potom nás dostanú ďalšie krízy, ktoré prídu a oni prídu,“ komentuje Ľuděk Niedermeyer.

Musíme byť podľa neho ako EÚ omnoho aktívnejší navonok. "Musíme kontrolovať vlastné hranice, pričom kontrolovať neznamená ich zavrieť, musíme mať kontrolu nad tým, kto ide dnu a kto von a tiež musíme migrantov presvedčiť, že ak chcú zostať musia akceptovať naše podmienky."

Ódor dodáva, že je faktom, že v EÚ budeme potrebovať pracovnú silu z tretích krajín. Riešením ale podľa neho nemôže byť nekontrolovaná migrácia. Na Slovensku nie sme na tento fenomén zvyknutí a to vytvára politický tlak. „Nie je to bezpečnostná otázka, skôr sa obávam chýbajúcej spoločenskej akceptácii migrantov."

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA