Poľský parlament schváli Lisabonskú zmluvu

Vláda a opozícia v Poľsku sa dohodli. O Lisabonskej zmluve rozhodne parlament tak skoro, ako to bude možné, pravdepodobne už v utorok. Poslanci tiež schvália rezolúciu odkazujúcu na suverenitu Poľska v EÚ.

Donald Tusk
Donald Tusk, zdroj: juniorfoto.blog.pl

Poľský parlament sa vysloví k ratifikácii Lisabonskej zmluvy na špeciálnom zasadnutí. Ak pôjde všetko ideálne, hlasovanie by sa mohlo uskutočniť už v najbližší utorok. Dohodu medzi vládou a opozíciou oznámil v nedeľu (30. marca) premiér Donald Tusk.

“Prezident a ja sme dosiahli dohodu. [..] Dúfam, že ukončí nie nevyhnutný chaos obklopujúci ratifikáciu. [..] Som presvedčený, že parlament [ju] schváli”, citovala Tuskove slová agentúra AP. Prezident z opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) sa spolu s premiérom dohodli v poľskom meste Gdansk.

Nad ratifikáciou Lisabonskej zmluvy sa objavil otáznik po tom, čo opozičná PiS pohrozila stiahnutím svojej podpory pre dokument. Bývalý premiér Jaroslaw Kaczynski, líder opozície a prezidentovo dvojča, žiadal ratifikáciu Zmluvy s preambulou, ktorá by Poľsku garantovala suverenitu nad hlavnými rozhodnutiami EÚ.

Nová dohoda hovorí o parlamentnej ratifikácii s tým, že poslanci schvália aj rezolúciu obsahujúcu zmienku o suverenite Poľska.

Podpora PiS sa pre Lisabonskú zmluvu považuje za kľúčovú. Bez strany Jaroslawa Kaczynskeho nie je možné zostaviť dvojtretinovú väčšinu.

Premiér Tusk pripustil, že v prípade, ak by parlament predsa nebol schopný ratifikovať Lisabonskú zmluvu, jeho vláda bude iniciovať vypísanie referenda. Nedávne prieskumy verejnej mienky ukázali, že Zmluvu podporuje 65% Poliakov, 15% je proti a zvyšok nemá na problematiku žiaden názor.

Poľsko si na minuloročnom letnom summite presadilo výnimku z Charty základných práv. Vtedajší premiér Kaczynski argumentoval, že Charta by mohla pre krajinu predstavovať dve ohrozenia:

  • Vtedajší premiér chcel zabezpečiť ochranu tradičnému modelu rodiny – Poľsko za manželstvo uznáva len vzťah muža a ženy;
  • Objavili sa obavy, že Nemci, ktorým bola po Druhej svetovej vojne odňatá pôda, by sa na základe Charty mohli dožadovať jej vrátanie alebo finančnej kompenzácie.

REKLAMA

REKLAMA