Poslanci vidia za Rompuyovou správou superštát

Europoslanci závery júnového summitu podporili, chcú ale, aby sa z neho vyplývajúce plány urýchlili.

Lídri sa na summite podľa schváleného uznesenia k jeho záverom vydali správnym smerom. Komisia by mala ale už hneď po prázdninách prísť s novými legislatívnymi návrhmi, ktoré by uviedli do života koncepty obsiahnuté v správe Hermana Van Rompuya (v spoluautorstve s J.M. Barrosom, M. Draghim, J-C. Junckerom)

Uznesenie poslanci schválili pomerom hlasov 501 za a 132 proti. Poslanci ocenili kroky k fiškálnej konsolidácii podporujúcej rast a krok smerom k bankovej únii.

Správa, ktorú na summite predložila štvorica „prezidentov“ je podľa europoslancov dobrým východiskovým bodom. Žiadajú však, aby do „reformného procesu“ boli zapojení okrem inštitúcií EÚ a národných parlamentov aj sociálni partneri a občianska spoločnosť.

Závery summitu sú však podľa slovenskej europoslankyne Anny Záborskej (EĽS, KDH) rozporuplné. Podporuje návrat k zodpovednej rozpočtovej politike a pozdáva sa jej aj centrálny bankový dohľad. „Ale nie som si istá, či je možné zosúladiť centralizáciu moci s demokratickou legitimitou.“

„Zdá sa mi, akoby skutočným zámerom týchto opatrení bolo založiť v čo najkratšom čase akési Spojené štáty európske. Hrozba dopadov finančnej a rozpočtovej krízy sa pre niektorých stala nástrojom vydierania. Snažia sa nás presvedčiť, že európsky superštát je jedinou alternatívou k hroziacemu ekonomickému úpadku.“ Jednota nanútená zhora však nikdy nebude fungovať a európsku integráciu to podľa nej veľmi poškodí.

Opačný názor má europoslanec Alajos Mészáros (EĽS, SMK), ktorý vníma pozitívne, že správa prezidenta Rompuya po prvýkrát hovorí aj o politickom spoločenstve únie ako konečnom cieli európskej spolupráce. „Myslím, že je čas na konkrétne kroky a na úprimnú komunikáciu o tom, akým smerom chce únia pokračovať v integrácii.“ V tomto procese ale zdôrazňuje úlohu kohéznej politiky.

Za krok správnym smerom považuje europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) zriadenie jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý povedie Európska centrálna banka. „Domnievam sa, že hospodárska a menová únia potrebuje jasné vymedzenie právneho rámca a jednotlivých mechanizmov jej fungovania, aby bola zabezpečená právna istota a stabilita“.

„Súčasný postoj, že EÚ sa musí počas krízy zomknúť a pracovať spolu ešte viac ako kedykoľvek predtým považujem za správny“, hovorí europoslankyňa Katarína Neveďalová (S&D, SMER-SD) Slovenská republika je členom EMU a na základe toho sa musí podľa nej aj správať.

Medzininštitucionálna dohoda

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz avizoval snahu zapojiť Európsky parlament do prípravy opatrení na stabilizáciu eurozóny, ktoré sú výsledkom summitov EÚ. Zabezpečiť by to podľa neho mohla nová medziiništitucionálna zmluva.

Miroslav Mikolášik verí, že by prispela k posilneniu demokratickej legitimity opatrení. Aj podľa Petra Šťastného by takáto dohoda dala Parlamentu dôležitý vplyv na podporu eura, ktoré momentálne prechádza krízou dôvery. „EP ako legitímny zástupca občanov môže výrazné prispieť k obnoveniu tejto dôvery“, myslí si.

Iniciatívu odmieta Anna Záborská. Schulzova snaha zapojiť Parlament do procesu navrhovania legislatívy v súvislosti s krízou v eurozóne by podľa nej viedla k tomu, že by sa Parlament vzdal by kontroly výkonnej moci, keďže by sa de facto stal jej súčasťou. „Zotreli by sa rozdiely medzi troma inštitúciami a hlas občanov by sa tak celkom stratil“, upozorňuje na riziká europoslankyňa.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA