Povedali o írskom referende

Európski lídri komentujú výsledky ratifikačného referenda v Írsku. Väčšina z nich sa zhoduje na potrebe hľadať spoločné riešenie. Otázka ďalšieho osudu reformy európskych inštitúcií zostáva nateraz nezodpovedaná.

No ti Lisbon (grafitti)
https://euractiv.sk

Írski voliči odmietli vo štvrtkovom referende ratifikáciu Lisabonskej zmluvy (EurActiv 16/06/08). Krátko po oznámení výsledkov sa k výsledku ľudového hlasovania vyjadrili viacerí európski lídri:

Podľa José Manuel Barrosa, predsedu Európskej komisie, je „jasné,“ že výsledok referenda nemožno interpretovať ako hlasovanie proti EÚ. Podľa neho bude Írsko aj naďalej zohrávať svoju rolu v EÚ. Odmietol hlasy niektorých kritikov požadujúcich izoláciu Írska: „Hlas Írov nezaváži o nič menej ako [hlas] Nemcov či Francúzov.“

Zdôraznil „kolektívnu zodpovednosť“ všetkých 27 členských krajín za riešenie situácie. Barroso očakáva, že na nadchádzajúcom summite EÚ, ktorý sa uskutoční v tomto týždni, prijmú lídri „spoločné rozhodnutie“ o ďalšom postupe.

Hoci írske referendum postavilo za Lisabonskú zmluvu otáznik, podľa šéfa Komisie nejde o dôvod, pre ktorý by sa mali zastaviť všetky ostatné doterajšie politiky. Otázky ako hospodársky „rast, pracovné miesta, sociálna kohézia, energetická bezpečnosť, klimatické zmeny a boj proti inflácii“ zostávajú aj naďalej aktuálne. Označil ich za „výzvy, ktoré sa dnes dotýkajú Európanov“ a preto im treba čeliť spoločne.

Charlie McCreevy, írsky komisár, si nemyslí, že írske „nie“ by bolo vyjadrením nevďačnosti voči EÚ. Záporné hlasovanie vníma ako nesúhlas s „myriadou iných otázok,“ vrátane rastu cien potravín a ropy, hospodárskej recesie a rastúcej nezamestnanosti. „Sú takí, ktorí [výsledok hlasovania] nepochopia a budú si myslieť, že sme zabudli na výhody, ktoré sme získali z členstva v EÚ. Ale to by bolo zlou interpretáciou. Nemám pochýb, že veľká väčšina írskych občanov chce byť plne zapojenými účastníkmi EÚ,“ povedal.

Írsko nie je jedinou krajinou, ktorá nebola schopná zabezpečiť verejnú podporu európskej zmluve, myslí si komisár. Preto si tiež nemyslí, že by odmietavé hlasovanie rozdrobilo alebo oslabilo fungovanie Spoločenstva. McCreervy svoje komentovanie výsledku uzavrel myšlienkou, že „ako politici sa z tohto musíme niečomu naučiť.“

Írsky minister zahraničia, Micheál Martin, kladie odmietavý výsledok referenda za vinu nedostatku informácií. Občania podľa neho dokument „skrátka nezaregistrovali.“ Výsledok hlasovania je iba odrazom „neprepojenosti medzi Európou a jej občanmi.“

Garret Fitzgerald, bývalý írsky minister zahraničia, neskrýval svoje prekvapenie z vysokého počtu odmietavých hlasov. Súčasne vyjadril obavy z dôsledkov pre Írsko, ktoré budú „nedobré.“ Dodal: „Uvidíme, ako zareagujú ostatné krajiny. Nikto presne nevie povedať, čo sa v súčasnom stave stane. Chvíľku to potrvá, pokiaľ sa rozplynie jemná hmla.“

Jean-Pierre Jouyet, francúzsky minister zahraničia, podčiarkol význam pokračovania ratifikačného procesu v ostatných krajinách. Podľa neho nie je Lisabonská zmluva mŕtva: „Potom s Írmi uvidíme, aké právne riešenie dokážeme nájsť.“

Vlády Veľkej Británie, Nemecka, Česka, Poľska a Švédska oznámili, že proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy bude pokračovať parlamentnou cestou bez ohľadu na výsledok referenda v Írsku.

Nemecký europoslanec a predseda Výboru EP pre ústavné veci, Jo Leinen (PES), si myslí, že nielen írski, ale všeobecne európski politici nevedia s občanmi komunikovať: „Komunikácia Európy je pohromou.“ Súčasne obvinil Radu a členské štáty, že nielen nekomunikujú, ale aj izolujú Európsky parlament a bránia mu vstupovať do diskusií o veľkých témach. Kampaň írskej vlády za Lisabonskú zmluvu označil za „oneskorenú, defenzívnu a komplikovanú.“

Andrew Duff (ALDE) pre EurActiv vyhlásil, že írske „nie“ nebolo pre neho prekvapujúce. Aj on označil nielen írsku, ale aj celoeurópsku kampaň za reformu Spoločenstva za „neprofesionálnu.“ Hovorí, že šlo o „skutočný chaos.“ Očakávané odobrenie Lisabonskej zmluvy britskou Snemovňou lordov vníma len za akési „morálne pozdvihnutie“ pred tým, ako EÚ upadne do „hlbokej paralýzy bez únikovej stratégie.“ Duff pokladá súčasnú situáciu za horšiu, než aká vznikla v roku 2005 po odmietavých referendách vo Francúzsku a Holandsku. Lisabonská zmluva nebola podľa neho novým projektom, ale už „plánom B“ pôvodného návrhu Ústavnej zmluvy.

Monica Frassoni a Daniel Cohn-Bendit (Zelení/EFA) obvinili z krízy inštitút referenda ako taký: „Írske ‘Nie’ opäť raz ukázalo, že národné referendá nie sú adekvátnym nástrojom pre rozhodovanie o európskych otázkach.“ Myslia si, že „nie je úplne demokratické, ak menej ako pol milióna ľudí môže rozhodnúť o osude takmer pol miliardy Európanov.“

Čo sa týka budúcnosti, Spoločenstvo nedokáže fungovať podľa princípov, ktoré ustanovila Zmluva z Nice. Podľa nich by sa mali občania EÚ rozhodnúť, či chcú „integrovanejšiu Európu alebo sa rozhodnú byť členmi niečoho menej ako zóny voľného obchodu.“

Východiskom by podľa nich bolo prijatie „krátkej Ústavy, ktorá by sa zamerala na body, ktoré sú pre občanov pochopiteľné a relevantné.“ Podľa nich by jej súčasťou mala byť Charta základných práv, demokratickejšie rozhodovacie procedúry a viac nástrojov pre vytváranie pozitívnej politiky. O novom dokumente by mali hlasovať občania v celoeurópskom referende, ktoré by sa konalo súčasne v jeden deň vo všetkých členských krajinách.

Euro-kritický poslanec EP, Nigel Farage, líder britskej strany UKIP, vyzval na okamžité zastavenie uvádzania ustanovení Zmluvy do praxe: „Tretie čítanie zmluvy v Snemovni lordov na budúci týždeň sa musí zastaviť, pretože projekt teraz nemá legitimitu.“ Súčasne obvinil politických lídrov, že „sa jednoducho snažia ignorovať“ írske „nie“ podobným spôsobom, ako ignorovali rozhodnutie francúzskych a holandských voličov v roku 2005. Označil ich za niečo viac ako „EÚ extrémistov.“

Francis Wurtz, predseda frakcie GUE/NGL, podobne ako Farage víta výsledok referenda. Myslí si, že „bez tohto typu zatrasenia by nebolo šance, aby sa otvorila diskusia o tom, čo sa musí zmeniť v orientácií a štruktúrach súčasnej Európskej únie.“

Nasledujúce kroky

  • 16. jún 2008: Ministri zahraničia sa stretnú na zasadnutí Rady, aby diskutovali o dopadoch írskeho „nie“ na EÚ a jej politiky.
  • 18. jún 2008: Očakáva sa, že britská Snemovňa lordov ratifikuje Lisabonskú zmluvu v treťom čítaní.
  • 19. – 20. jún 2008: Hlavy členských krajín EÚ sa stretnú na summite v Bruseli.
  • 1. júl 2008: Predsednícky post v Rade prevezme Francúzsko.

REKLAMA

REKLAMA