Právny štát: Poľsko nerešpektuje Komisiu, no sankciám sa vyhne

Poľsko včera odmietlo požiadavky Komisie na posilnenie nezávislosti Ústavného súdu. Sankciám za nerešpektovanie právneho štátu sa vyhne – podržia ich Maďari.

Za nerešpektovanie odporúčaní Komisie v oblasti ochrany právneho štátu hrozí Poľsku teoreticky až suspendovanie hlasovacích práv. Museli by to však jednomyseľne odsúhlasiť ostatní členovia Únie. Maďarsko už vyhlásilo, že bude proti.

Európska komisia dala Varšave termín do konca februára, aby prijala opatrenia, ktoré ochránia právomoci Ústavného súdu. Séria menovaní a reforiem vlády strany PiS oslabila jeho nezávislosť.

Ústavný súd bol v konflikte s vládou PiS už od jej nástupu. Prezident Duda menoval do čela súdu kandidátku vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Juliu Przyłębsku.

PiS menoval aj ďalších členov tribunálu spomedzi svojich sympatizantov. Podľa kritikov tým chcel zabezpečiť, aby Ústavný súd neblokoval niektoré vládne návrhy zákonov.

Vládna strana Právo a spravodlivosť argumentuje, že nie je fér, aby Ústavný súd, ktorého väčšina bola menovaná za predchádzajúcej vlády, mohol blokovať vládne politiky, ku ktorým dostala strana mandát víťazstvom vo voľbách v 2015.

Spor skončil pred Európskou komisiou, ktorá použila nový mechanizmus na ochranu vlády zákona v EÚ. Komisia vyhlásila, že spôsob menovania šiel proti základným princípom právneho štátu.

Napäté vzťahy

Napätie medzi Varšavou a Bruselom rastie už od nástupu vlády PiS koncom roku 2015. Nová poľská exekutíva centralizuje moc, a oslabuje kontrolné mechanizmy a rovnováhu medzi jednotlivými zložkami štátnej moci.

Trojmesačný termín na zvrátenie týchto krokov stanovila Komisia Poľsku už v júli. V opačnom prípade má čeliť hrozbe sankcií.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok vyhlásilo, že na otázky Bruselu odpovedalo.

 

V samostatnom vyhlásení zverejnenom na webstránke ministerstvo tvrdí, že prijaté zmeny rešpektujú európske štandardy a vytvárajú „riadne podmienky pre správne fungovanie“ Ústavného súdu.

Poľsko opäť zdôraznilo, že prebiehajúca politická debata o princípoch fungovania Ústavného súdu nemôže byť základom tvrdenia, že existuje systematická hrozba pre vládu zákona“, tvrdí poľské ministerstvo.

Obvinenia zo stigmatizácie

Viceprezidenta Komisie Fransa Timmermansa obvinilo zo „stigmatizácie“ Varšavy a z „politických hier“. Timmermans je jedným z hlavných hlasov EÚ požadujúcich od Varšavy zmeny.

Sociálneho demokrata z Holandska obviňuje poľská vláda z „vyzývania ostatných členských krajín, aby s Komisiou vytvorili jednotný front proti Poľsku“.

„Poľská strana považuje kroky a vyhlásenia Fransa Timmermansa za politicky motivované, cielené na stigmatizáciu členského štátu.“

„Je jasné, že to Komisia nemôže urobiť sama“ povedal Timmermans v nedeľu v rozhovore pre Reuters. „Členské štáty a Komisia musia držať spolu. Každý musí prebrať zodpovednosť.“

Postup Komisie voči Poľsku môže teoreticky vyústiť do sankcií, vrátane straty hlasovacieho práva v Rade. S tým by však museli súhlasiť všetky ostatné členské štáty – a Maďarsko už vyhlásilo, že bude proti.

Brusel bitku prehrá

Maďarsko má vlastné problémy s pravidlami právneho štátu. Ústavné zmeny či odstavenie opozičných médií znepokojili Brusel, a spustili procedúry pre porušenie európskych pravidiel.

No kritika EÚ voči Maďarsku je miernejšia. Stana Fidesz premiéra Viktora Orbána je členom najsilnejšej európskej politickej frakcie, Európskej ľudovej strany – podobne ako nemecká CDU, či francúzski republikáni.

Právo a spravodlivosť je súčasťou frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov, vytvorenej britskými toryovcami po odchode z EĽS.

Napriek tomu sa Varšava nemusí sankcií obávať. Najhlasnejším kritikom postupu Bruselu voči nej je možno Maďarsko, no viaceré členské štáty by váhali s podporou prísneho trestu.

Komisia bráni postup

Podľa Varšavy má byť dialóg medzi Komisiou a členskou krajinou založený na princípoch rešpektovania suverenity, objektívnosti a národnej identity.

Hovorkyňa Komisie povedala, že poľskú reakciu dostali a preštudujú ju. Zároveň však bránila motívy a kroky Bruselu.

„Pokiaľ ide o právny štát, Komisia je politicky farboslepá.“ Upozornila, že znepokojnenie nad vývojom v Poľsku vyslovil aj Európsky parlament, Rada Európy, ľudskoprávna organizácia OSN a niektoré vlády v EÚ.

„Ak je spochybnený právny štát v akomkoľvek členkom štáte, je to vecou všetkých členských štátov. To je povaha členstva v Európskej únii“, povedala hovorkyňa.

Nesúhlas so zmenami fungovania ústavného súdu vyvoláva protesty aj v Poľsku. Bol jedným z motívov vzniku opozičného hnutia Výbor pre obranu demokracie.

Ľudskoprávne organizácie Amnesty International, Human Rights Watch, Reportéri bez hraníc, Medzinárodná federácia pre ľudské práva a Open Society European Policy Institute minulý týždeň EÚ vyzvali, aby voči Poľsku uplatnila ďalšie kroky na presadenie ochrany právneho štátu.

REKLAMA

REKLAMA