Prečo chcú europoslanci oživovať Ústavu

Európsky parlament 19. januára schválil odporúčania, ako prekonať ústavnú krízu po neúspešných referendách o Euroústave. Poslanci sa domnievajú, že ak má Európska únia efektívne fungovať, mala by mať svoju ústavu schválenú najneskôr v roku 2009. Inak musí byť podľa nich ďalšie rozširovanie Únie po prijatí Rumunska a Bulharska zastavené.

 

Pozadie

Pol roka po neúspešných referendách o Ústavnej zmluve EÚ vo Francúzsku a Holandsku, ktoré viedli k pozastaveniu ratifikačného procesu aj ďalších členských krajinách, sa parlament zaoberal odporúčaniami na ďalší postup a tieto odporúčania schválil pomerom hlasov 385 za, 125 proti a 51 absencií.

Ako poslanci zdôraznili, ak má Únia efektívne a demokraticky fungovať, nie je možné, aby sa po vstupe Bulharska a Rumunska ďalej rozširovala na základe Zmluvy z Nice.

Poslanci sa venovali rôznym možnostiam aktivít, vrátane návrhov na zriadenie verejných diskusií o tejto problematike.

Otázky

Dialóg o ústave má mať podľa schválenej správy formu parlamentných a občianskych fór, ktoré majú byť organizované na národnej, aj na európskej úrovni a majú obsahovať „spoločné témy“. Tieto by mali zahŕňať najmä problematiku integrácie, úlohy EÚ vo svete, tému sociálneho a ekonomického modelu, ako aj bezpečnosti, spravodlivosti a financovania EÚ. Výbor EP pre ústavné záležitosti má pripraviť sériu „Európskych dokumentov“, ktoré majú byť využité ako základ pre širokú diskusiu.

Parlamentné fóra majú mať podobu konferencií zložených zo zástupcov EP a národných parlamentov. Prvé takéto stretnutie sa má uskutočniť 9. mája 2006.

Závery občianskych aj parlamentných fór, ako aj ďalšie zistenia získané počas obdobia reflexie, majú byť vyhodnotené najneskôr do druhej polovice roka 2007. Počas tohto obdobia má na tému európskej ústavy zároveň padnúť „jasné rozhodnutie o ďalšom postupe“.

U ústavných scenárov správa ráta s najrôznejšími možnosťami:

  • úplné upustenie od myšlienky ústavného projektu;
  • pokračovanie ratifikácie;
  • snaha o vypracovanie dodatkov k súčasnému zneniu;
  • návrh čiastočného, či dokonca úplného prepísania textu Ústavy.

Kým tieňoví spravodajcovia dvoch politických skupín – britský socialista Richard Corbett a fínsky konzervatívny europoslanec Alexander Stubb – považujú za najvhodnejšie riešenie zachovanie terajšieho znenia s podmienkou uskutočnenia určitých významných opatrení, autori správy, britský liberál Andrew Duff a Rakúšan Johaness Voggenhuber (Zelení/EFA) sa priklonili k možnosti zachovania ústavného základu súčasného textu, a k vylepšeniu tretej časti Ústavnej zmluvy. Tieňoví spravodajcovia pritom spresnili, že za významné opatrenie považujú aj prípadné doplnenie Ústavy o deklarácie, či dodatočné protokoly. Poslanci sa v hlasovaní napokon priklonili k ich názoru.

Pozície

Slovenská europoslankyňa Edit Bauer (EĽS-ED) uviedla, že Európsky parlament zriedkakedy hovorí o dôležitejších otázkach, ako práve v tomto prípade. Európski občania podľa nej väčšinou nemajú problém s rozhodovacími mechanizmami európskych inštitúcií, ale s nejasnou víziou vlastnej budúcnosti. „Práve neistota a strach z budúcnosti boli zrejme hlavné dôvody, ktoré viedli k hlasovaniu proti ústave“, uviedla Edit Bauer.

Zodpovednosť pri hľadaní východiska podľa nej leží na všetkých a poslanci EP by si mali uvedomovať, aké signály vysielajú, „keď rozhodujú napríklad o nástrojoch kohézie, o prenose dôchodkových práv, alebo o uprednostňovaní migrantov z tretích krajín pred občanmi z nových členských krajín“.

Svoju zodpovednosť majú mať podľa poslankyne aj vlády členských štátov, „ktoré sa často správajú tak, ako keby sa ich európske záležitosti, napríklad ciele vytýčené v Lisabonskej stratégii o zosúlaďovaní pracovného a rodinného života, ani netýkali“.

Základnou otázkou podľa Bauer naďalej zostáva to, či sa nájde spoločná vízia, ktorá bude dostatočne príťažlivá, a či sú európske hodnoty dostatočne silné na to, aby vytvorili primeranú sociálnu kohéziu.

Ako pripomenula, väčšinu európskych občanov a európskych voličov tvoria ženy. „Majú svoje špeciálne problémy, ktoré potrebujú citlivý prístup a primerané riešenia. Hlas žien v nasledujúcej diskusii by sa preto mal brať primerane vážne.“

Ďalšia slovenská poslankyňa Irena Belohorská (Nezaradení) poslancom pripomenula, že v očiach mnohých európskych občanov rokuje Európska únia „o banánoch, o tvare mrkvy, či o množstve slnečného žiarenia a nie o veciach, ktoré sa reálne dotýkajú každodenného života európskeho občana“. Až 7 z 10 slovenských občanov má podľa nej len veľmi málo informácií o Európskej Únii a o jej štruktúre. „EÚ vidia jej občania ako vzdialenú od ich každodenných problémov. Je veľmi šokujúce, že viac ľudí hlasovalo v súťaži Big Brother, než ako sa zúčastnilo volieb do Európskeho parlamentu“, uviedla Belohorská.

Upozornila, že médiá zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri informovaní občanov, ktorí o informácie rozhodne majú záujem. „Musia začať informovať o práci európskych inštitúcií a o dopade ich rozhodnutí na život občanov. Na to však potrebujú vhodné podmienky“, upozornila a poukázala na to, že novinárovi sa veľmi ťažko vysvetľuje legislatívny návrh s 1000 pozmeňujúcimi návrhmi „najmä ak je jeho text zverejnený len niekoľko dní pred hlasovaním a aj to nie vo všetkých jazykoch“. Na to, aby mohli médiá objektívne informovať o práci Únie je podľa Belohorskej potrebné zamerať sa na prácu EÚ a „nie na rôzne pikošky, či aféry“. EÚ by podľa nej zas mala vytvoriť vhodné podmienky na informovanie, odstrániť prílišnú komplexnosť európskej legislatívy, a obmedziť rokovania za zatvorenými dverami.

REKLAMA

REKLAMA