Predsednícke trio sa zameria na zmluvu

Posilnenie Európy je primárnym cieľom prebiehajúceho Francúzskeho a nasledujúcich Českého a Švédskeho predsedníctva EÚ. Povedali to ich predstavitelia v Európskom parlamente, keď prezentovali upravné priortiy.

Francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Jean-Pierre Jouyet vyhlásil, že vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti je prioritou všetkých troch Predsedníctiev. Medzičasom sú Francúzsko, Česká republika aj Švédsko odhodlané zaručiť kontinuitu európskych politík. Jouyet poznamenal, že očakáva, že Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti počas Švédskeho predsedníctva, teda v druhej polovici roku 2009.

“Dúfame a želáme si pre našich švédskych priateľov, aby sa to [začiatok implementácie Lisabonskej zmluvy] stalo počas ich predsedníctva, ktoré bude nasledovať po voľbách do Európskeho parlamentu a zhoduje sa s obdobím, kedy sa strieda Európska komisia“, povedal Jouyet.

Jeho kolegovia sa ale zmienkam o konkrétnom čase pokiaľ ide o novú zmluvu vyhli. Švédska ministerka pre záležitosti EÚ Cecilia Malmström dala prednosť na “posilnenie Európy nezávisle od toho, akú má zmluvu”.

“Udalosti minulého týždňa ukázali, že Európa musí nájsť viac nástrojov na spoluprácu, to je niečo čo bude veľmi dôležité v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch”, povedala Malmström.

Českého podpredsedu vlády pre európsku integráciu, Alexandra Vondru sa europoslanci pýtali na odhodlanie jeho krajiny, ratifikovať Lisabonskú zmluvu. Vondra vysvetli, že zmluvu teraz skúma Ústavný súd a nie je úlohou vlády, aby dávala súdu nejaké limity. Povedal, že očkáva rozhodnutie súdu na jeseň a potom sa začne diskusia v českom parlamente. V oboch komorách sa vyžaduje trojpätinová väčšina.

“Nie sme tu preto, aby sme vám komplikovali život, nebojte sa” povedal Vondra, čím si vyslúžil smiech europoslancov.

Každý z troch predstaviteľov v krátkosti prezentoval priority predsedníckeho tria ako aj národné. Vodra zdôraznil otázky energetickej bezpečnosti, najmä v kontexte súčasnej krízy v Gruzínsku ako aj iniciatívu Východného partnerstva, posilnenie transatlantických vzťahov po novembrových voľbách v USA a otvorené dvere pre západný Balkán. Malmström kladie dôraz na energeticko-klimatický balíček a Lisabonskú stratégiu pre “ekonomickú, sociálnu a enviromentálnu obnovu”.

Hoci súčasná verzia programu “priorít tria” bola mierne pozmenená po negatívnom výseldku írskeho referenda o Lisabonskej zmluve, niektoré pasáže stále spomínajú, že zmluva by mala vstúpiť do platnosti 1. januára 2009.

REKLAMA

REKLAMA