Predsednícke trio: Vymení Slovensko ryby za vlaky?

Holandsko a Malta sú krajiny, s ktorými bude Slovensko spolu-manažovať EÚ po dobu jeden a pol roka.

Takzvané „predsednícke trio“ sa v utorok, 2. júna, stretlo už po štvrtýkrát. Po prvýkrát malo ale na stole návrh svojho rámcového programu. Na rozdiel od programu toho súčasného tria (TalianskoLotyšskoLuxembursko), ktorý má 100 strán má „slovenské trio“ ambíciu skresať tento dokument na desať strán textu.

„Zhodli sme sa na tom, že náš program tria bude politickejší, kratší a údernejší, aj v duchu hesla, že menej je niekedy viac,“ komentuje štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Peter Javorčík.

„Chceme sa zamerať sa na oblasti, kde má EÚ pridanú hodnotu, nejsť do vecí, ktoré občania vnímajú ako citlivé a kde by EÚ nemala vstupovať do kompetencií členských krajín.“

Obsahovo a štruktúrou sa bude točiť okolo nosných politických priorít na nasledujúcich 5 rokov, tak ako ich nastavila Európska rada v júni 2014. Tento program tria bude následne, v decembri 2015, schvaľovať celá európska dvadsať osmička.

Špecifické národné programy sa už oficiálne neschvaľujú. Vychádzajú v prvom rade z pracovného programu Európskej komisie, ktorý sa očakáva v polovici septembra. Tento program už bude detailnejší a štruktúrovaný podľa formácií ministerských a jednotlivých legislatívnych balíkov.

Iný prístup k programu tria vyplýva aj zo snahy Európskej komisie obmedziť záber vecí, ktorým sa chce legislatívne venovať.

Malta : Zlyhanie neprichádza do úvahy

Pre Maltu, ostrovný štát s necelým pol miliónom obyvateľov, je príprava na predsedníctvo EÚ podobnou, ak nie väčšou výzvou, ako pre Slovensko. Najväčším problémom sú ľudské zdroje, nie len na ministerstvách vo Vallette, ale hlavne v Bruseli. Malta má pri európskych inštitúciách najmenšie stále zastúpenie, preto musí počet jeho pracovníkov do začiatku tria strojnásobiť. 

„Stále sme v procese mobilizácie zdrojov. Zlyhanie ako možnosť pre nás neexistuje. Ideme do toho s mentálnym nastavením, že nenecháme veľkosť našej krajiny ovplyvniť ciele a výkon nášho predsedníctva,“ hovorí parlamentný tajomník zodpovedný za prípravu maltského predsedníctva Ian Borg.

So Slovenskom Maltu podľa neho spája záujem na téme energetickej únie alebo jednotného digitálneho trhu. Sú ale aj témy, napríklad politika rybolovu alebo politika v oblasti železničnej dopravy, ktoré sú dôležité pre jednu krajinu ale nepodstatné pre tú druhú. 

„Budeme napríklad rozmýšľať o zdieľaní predsedníctva pracovných skupín pri takýchto veciach,“ hovorí Borg.  

So Slovenskom sa Malta rozchádza v otázke riešenia problému imigrácie, najmä v podpore povinných kvót. Malta čelí najväčšiemu prílevu imigrantov v EÚ v pomere na počet obyvateľov.

Borg hovorí, že je potrebné sa na súčasnú situáciu pozerať v prvom rade ako na humanitárny problém. „Hovoríme tu o ľuďoch, ktorí nemajú inú možnosť, nehovoríme o ekonomických migrantoch, to je iná vec.“

Chváli Európsku komisiu za rýchlosť a odvahu návrhu, s ktorým prišla a ktorý predpokladá povinné kvóty na rozmiestňovanie utečencov v členských štátoch. „Nehovoríme, že je perfektný, napríklad distribučný kľúč neberie do úvahy veľkosť krajiny, ale vieme o ňom diskutovať. Určite by sme ho nemali zmietnuť zo stola, lebo po prvýkrát hovoríme o riešeniach.“

„Keď prepukla finančná kríza, reagovali sme solidárne veľmi rýchlo. Musíme urobiť to isté, keď ide o ľudí. Žiadna krajina by nemala byť ponechaná sama na seba.“

Hoci ide pre Maltu o prioritnú vec, Borg dúfa, že kým príde na maltské predsedníctvo (prvá polovica roku 2017) „budeme to už mať vyriešené“.

Holandsko : Prvé alebo dvanáste predsedníctvo, to je jedno

Holandsko zohráva v „slovenskom triu“ úlohu staršieho a skúsenejšieho.

„Každý si prinášame inú históriu, to je fakt,“ hodnotí generálny riaditeľ pre európsku spoluprácu na holandskom ministerstve zahraničia Robert de Groot.

„Ale, či máte predsedníctvo prvý alebo dvanásty krát je jedno, lebo Radám predsedá súčasný minister. V tomto zmysle je každé predsedníctvo ako prvé. Ľudia sa menia. Je však pravdou, že na organizačnej úrovni opakovanie pomáha, máme ľudí, ktorí to už robili a to nám uľahčuje život.“

Holandsko v rámci nedávnej vládnej iniciatívy skúmalo, ako sa uplatňuje princíp subsidiarity v EÚ. Holandská analýza (Subsidiarity review) obsahovala 9 všeobecných odporúčaní a 54 konkrétnych krokov. Medzi všeobecnými Holanďania odporúčali menej detailnú európsku legislatívu, aby sa posilnilo hodnotenie vplyvov legislatívnych návrhov a aby sa zvýšila angažovanosť členských štátov v celom procese.

Viaceré podnety si Európska komisia Jeana-Clauda Junckera osvojila. Prejavilo sa to vo väčšej prioritizácii tém, ktorými sa chce Junckerova Komisia zaoberať, v stratégii holandského prvého podpredsedu EK Fransa Timermmansa pre „lepšiu reguláciu“, ako aj v novom nastavení medziinštitucionálnej dohody, ktorá sa má schváliť do konca roka.

Predpokladá ešte intenzívnejšiu spoluprácu inštitúcií (Komisia, Rada, Parlament) v ranných štádiách plánovania novej legislatívy. Dohoda by mala byť schválená podľa plánu tesne pred začiatkom holandského predsedníctva.

Britské referendum

Lepšia regulácia je téma, ktorá leží na srdci aj Veľkej Británii. Znovuzvolený britský premiér David Cameron začína rokovať s EÚ o svojich reformných návrhoch, ktoré chce pretlačiť pred sľúbeným referendom o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ.

To sa bude veľmi pravdepodobne konať na jeseň 2016, teda v čase slovenského predsedníctva.

Štátny tajomník Peter Javorčík hovorí, že nie je úlohou rotujúceho predsedníctva, aby negociovalo s Britániou.

„Samozrejme, pri prerokovávaní jednotlivých návrhov v období týchto diskusií, budeme brať do úvahy aj tento aspekt. Princíp práce nášho tria – robiť veci inak – je v súlade s tým, o čo ide Veľkej Británii a o čo ide aj ďalším členským krajinám. Toto treba vnímať ako náš príspevok k diskusii o postavení Veľkej Británie v rámci EÚ.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA