Predsedníctvo chce EÚ so „sociálnou tvárou“

Minister zahraničných vecí SRN Frank-Walter Steinmeier predstavil 14. marca 2007 Komisii a Parlamentu názor predsedníckej krajiny na deklaráciu k 50. výročiu EÚ. Zdôraznil pritom sociálny rozmer EÚ.

Steinmeier
Franz-Walter Steinmeier

Pozadie:

Berlínska deklarácia je pripravovaná na 25. marca 2007 Radou, Parlamentom a Komisiou k 50. výročiu EÚ. Očakáva sa od nej, že vdýchne nový život uviaznutej diskusii o ústavnej zmluve.

Dvojstránková deklarácia má štyri časti. Prvá načrtáva historické úspechy pri realizácii slobody, prosperity a solidarity.

Druhý prvok deklarácie má pritiahnuť pozornosť na základné princípy „komunitárnej metódy“ ako rovnosť členských štátov, transparentnosť a subsidiarita.

Tretia časť deklarácie sa týka základných hodnôt, na ktorých je EÚ založená, najmä nepošliapateľnosť ľudskej dôstojnosti.

Posledná časť deklarácie bude venovaná výzvam budúcnosti ako napr. boju proti zmene podnebia, zahraničnej a bezpečnostnej politike, vnútornej bezpečnosti, občianskym slobodám a sociálne zodpovednej spoločnosti.

Otázky:

„Európa je za sociálny model, založený na ekonomickej konkurencii, ale zjednocujúcom túto konkurenciu so sociálnou a environmentálnou zodpovednosťou,“ zdôraznil Frank-Walter Steinmeier, minister zahraničných vecí SRN (SPD). Ďalej dodáva: „EÚ má sociálnu tvár a tento sociálny rozmer je niečím, čo chceme v berlínskej deklarácii zdôrazniť“.

Ústavná zmluva bola zamietnutá voličmi vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005 v referende. Najmä francúzske referendum údajne zlyhalo z dôvodu absencie sociálnych prvkov textu ústavnej zmluvy.

Nemecký minister zahraničných vecí povedal zhromaždeným osobám, že predsedníctvo čerpá dôveru z úspechu jarného summitu a bude sa snažiť o získanie podpory pre berlínsku deklaráciu“.

Steinmeier zdôraznil, že Predsedníctvo načúvalo tomu, čo ľudia od EÚ očakávajú. Povedal: „Ak chceme získať dôveru ľudí Európy, potom budeme musieť poskytnúť praktické dôkazy, že európska jednota pre nich má zmysel“.

Pozície:

Predseda Parlamentu Hans-Gert Pöttering povedal: „Európsky parlament by nemal za žiadnych okolností spochybniť záväzok voči ústavnej zmluve. Sme za ústavnú zmluvu vrátane časti o hodnotách a chceme, aby uzrela svetlo dňa.“ Dodal: „Európa potrebuje znovuzrodenie; teraz potrebujeme nájsť odvahu a vôľu postaviť sa výzvam 21. storočia.“

Komisárka Margot Wallströmová podčiarkla, že stretnutie v Berlíne bolo „dôležitým základným kameňom na ceste k opätovnému spusteniu prehodnotenia zmluvy a posilnenia inštitúcií EÚ. Dodala: „Rozšírenie dodalo účel a dynamiku našej práci a som presvedčená, že tak môže pokračovať aj naďalej.“

Predseda EPP-ED Joseph Daul za svoju skupinu pripomenul, že vďaka Rímskej zmluve “už v Európe nie je vojna skutočnosťou”, hoci nie všetci zažili úplnú rovnosť. “Hoci sme sa všetci usilovali nadobudnúť slobodu, mier a prosperitu, niektoré krajiny boli vystavené zákazom, cenzúre a neistote, a utláčané komunistickým diktátorstvom. Niektorí naši občania trpeli komunizmom, ale teraz sú už naspäť v európskej rodine, ktorá dýcha oboma pľúcami”, uviedol vo svojom príspevku. Okrem toho pripomenul, že rok 2007 je taktiež 60. výročím Marshallovho plánu a dodal, že “bez pomoci našich amerických priateľov by ani Schumanova deklarácia, ani Rímska zmluva nemali taký ľahký pôrod.”

Martin Schulz (PES, DE) za socialistov zdôraznil, že od Berlínskej deklarácie sa očakáva doručenie veľmi silného posolstva nádeje. Hovoril o nebezpečenstve intolerancie a pripomenul, že nato, aby sa jej predišlo, by malo byť mladým ľuďom doručené posolstvo, že je to aj v ich rukách. “Malo by sa im povedať – áno, my sme toto všetko dosiahli, ale aj vy musíte niečo urobiť”.

Za liberálov a demokratov Graham Watson (ALDE, UK) vyhlásil, že “Berlínska deklarácia by mala menej odrážať našu pýchu z minulosti a viac naše odhodlanie do budúcnosti”. Komentujúc navrhovanú Deklaráciu uviedol, že “diskutovať o nej bez poznania konceptu je zvláštne”. Hovoril aj o súčasných globálnych výzvach a o “možnosti vysvetliť občanom, prečo je integrácia teraz dôležitejšia ako kedykoľvek predtým”.

Cristiana Muscardini (UEN, IT) v mene Únie za Európu národov citovala Roberta Schumana: “… ak má byť Európa vybudovaná, musí byť vybudovaná spoločne”. Poukázala na fakt, že Únia 27 štátov nemôže fungovať s pravidlami, ktoré boli dané pre Úniu 15 štátov a pokračovala tým, že historické korene EÚ musia byť pre budúcnosť vyjasnené. “Ak máme jednať s ostatnými krajinami, musíme predovšetkým poznať sami seba.” Okrem toho hovorila o dôležitosti rešpektovania pravidiel pre obchod a o nebezpečenstve fundamentalizmu.

Daniel Marc Cohn-Bendit (Greens/EFA, DE) za zelených uviedol, že oslava prosperity a vlády zákona nesmie prehlušiť vnímanie chudoby a bezprávia. “Ak má byť deklarácia niečím, čo si ľudia všimnú, mala by obsahovať aj konkrétnejšie ciele, napríklad návrhy na riešenie klimatických zmien”. Obrátiac reč na imigráciu vyhlásil, že je potrebné zamerať sa aj na integráciu 50 miliónov legálnych imigrantov žijúcich v Európe a “nehádzať ich do jedného vreca s ilegálnymi imigrantmi”.

Francis WURTZ (GUE/NGL, FR) za Konfederatívnu skupinu Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice povedal, že Berlínska deklarácia sa musí zaoberať každodennými problémami bežných ľudí, aby pomohla preklenúť “krízu dôvery” medzi európskymi občanmi.

V mene Skupiny nezávislosť/demokracia vystúpil poslanec Nigel Farage (IND/DEM, UK), ktorý zosmiešnil optimizmus predchádzajúcich rečníkov s tým, že sa podľa jeho slov tvárili, akoby si mysleli, že Berlínska deklarácia “by mohla byť schopná v budúcnosti ovplyvňovať aj počasie”. Európsky parlament okrem toho vyzval, aby sa “prosím, prosím, prosím” opýtal európskych občanov, čo si o deklarácii myslia.

Bruno Gollnisch (ITS, FR), predseda skupiny Identita, tradícia a zvrchovanosť argumentoval, že deklarácia by sa mala zamerať na mladých ľudí v Európe, aby zastavila nezamestnanosť a chudobu, ktoré stále existujú. Zdôraznil, že by mladým malo byť umožnené nájsť si prácu, založiť si rodinu a kúpiť nejaký majetok. Toto by mal byť podľa neho základný cieľ, ktorý by mal byť pre budúcnosť Európy vytýčený.

Zita Pleštinská (EPP-ED) 14. marca v rozprave v EP podčiarkla dôležitosť “sociálnych tém” pre EÚ: “Starnutie obyvateľstva, teda zvyšovanie podielu starších osôb a riešenie sociálnej núdze sú pre Európsku úniu najväčšie výzvy, ktorým bude musieť čeliť v priebehu budúcich rokov.”

REKLAMA

REKLAMA