Predsedovia parlamentov o budúcnosti Európy

Koncom minulého týždňa sa v Bratislave stretli predsedovia parlamentov európskych krajín a EP. Hovorili o reforme EÚ, jej ďalšom rozširovaní, i budovaní európskeho povedomia.

Pozadie

Koncom minulého týždňa (24.-27. máj 2007) sa v Bratislave konalo stretnutie konferencie predsedov parlamentov členských a kandidátskych krajín EÚ a Európskeho parlamentu. Hovorilo sa na nej o úrovni medziparlamentej spolupráce v Európe, vzťahoch s Ukrajinou, reforme EÚ, zvyšovaní európskeho povedomia a pomoci parlamentom nových a vznikajúcich demokracií.

Konferencia, v súčasnosti najvyššia inštitucionalizovaná forma medziparlamentnej spolupráce, bola založená v roku 1963, pravidelne každoročne sa stretáva od roku 1975. Slovensko sa zúčastnilo prvý krát v Aténach v roku 2003 ako pristupujúca krajina. Na minuloročnom júlovom stretnutí v Kodani prevzalo ročné predsedníctvo.

Otázky

  • Inštitucionálna reforma

Záverečné vyhlásenie konferencie obsahuje očakávanie, že júnový summit šéfov európskych vlád v Bruseli nájde konsenzus pre obnovený spoločný základ Európskej únie (EÚ). Predsedovia parlamentov potvrdili iniciatívu nemeckého predsedníctva a marcovej berlínskej deklarácie na obnovenie procesu inštitucionálnej reformy EÚ, vrátane snahy dosiahnuť nový inštitucionálny základ spoločenstva pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009. Súčasne apelovali na európske inštitúcie, aby prijali dôležitosť úlohy národných parlamentov v integračnom procese a európskej politike.

Predseda slovenského parlamentu Pavol Paška vo svojom prejave podporil silnú, jednotnú Európu. Zdôraznil, že „ dnes je globálnou nevyhnutnosťou vytvárať priestor na silný sui generis subjekt medzinárodného práva, na zvýšenie ekonomického potenciálu starého kontinentu a predovšetkým pre nárast konkurencieschopnosti EÚ na globálnom trhu. Bol by som nerád, ak by sa prekážkou týchto cieľov mal stať národný utilitarizmus jednotlivých štátov únie, vytvárajúci živnú pôdu pre radikálne nacionalistické názory.“ Za neopodstatnené označil existujúce obavy zo straty národnej identity v procese prehlbovania európskej integrácie. Zastáva názor, že na stráženie národných záujmov slúžia predovšetkým národné parlamenty .

  • Dvojrýchlostná Európa

Spravodajca prvého tematického bloku Budúcnosť Európy a predseda nemeckého Bundestagu Norbert Lammert poukázal na to, že treba vyriešiť jednu z najdôležitejších a nie celkom splnených úloh 90. rokov – vyjasniť si vzťah medzi rozširovaním a prehlbovaním Európskeho spoločenstva – a odkladanie rozhodnutia ju nevyrieši. Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu o reforme EÚ, bude to mať podľa Lammerta niekoľko dôsledkov: Bude to znamenať, že do Európskeho spoločenstva sa nedostanú noví členovia – Chorvátsko, Ukrajina, Turecko, o ďalších ani nehovoriac. Druhým dôsledkom bude, podľa Lammerta, Európa dvoch rýchlostí. „A to nikto nechce,“ dodal.

  • Európske povedomie

Predsedovia parlamentov sa zhodli na tom, že Európska únia nedosiahne svoje ciele bez dôvery občanov, pričom mostom medzi nimi a európskymi inštitúciami sú národné parlamenty. Predsedajúci Pavol Paška poukázal na význam posilnenia úlohy národných parlamentov pri formulácii cieľov EÚ a na ich zodpovednosť i jedinečnú možnosť vstupovať do legislatívneho procesu a celej agendy únie. „Byť zjednotení v rozmanitosti, ak máme rôzne názory, v jednom spoločnom dome, nemôže ublížiť, naopak nás to obohatí o nové stimuly a dláždi cestu ku konsenzu“, zdôraznil predseda NR SR.

“Dúfam, že jedného dňa sa bude namiesto VY Európska únia používať slovo MY.”
László Kovács

Komisár EÚ pre dane a colnú úniu László Kovács, ktorý sa na konferencii zúčastnil v mene Komisie, označil za kľúčový prvok pri budovaní európskeho povedomia nevyhnutnosť ozrejmiť občanom, že žiadna krajina na svete nedokáže zvládnuť globálne problémy. Demonštroval to na príklade, keď veľa ľudí v nových, ale i v starých členských krajinách vníma EÚ iba ako Brusel a hovorí o nej v tretej osobe množného čísla. „Brusel nie je Európska únia, tou je 27 členských krajín s takmer pol miliardou jej obyvateľov. Dúfam, že jedného dňa sa bude namiesto VY Európska únia používať slovo MY.“

  • Ukrajina

Na konferencii sa mal pôvodne zúčastniť aj predseda ukrajinského parlamentu, jeho delegácia sa však po prílete musela kvôli vyhrocujúcej sa vnútropolitickej kríze okamžite vrátiť do Kyjeva. Vďaka upokojeniu situácie sa neskôr Oleksander Moroz mohol na rokovanie vrátiť.

“Ak hovoríme o európskej budúcnosti, treba diskutovať aj o krajinách, ktoré majú potenciál zapojiť sa určitou formou do integračného procesu.”
Pavol Paška

Predseda NR SR Pavol Paška podporil európske snahy Ukrajiny. „Ak hovoríme o európskej budúcnosti, treba diskutovať aj o krajinách, ktoré majú potenciál zapojiť sa určitou formou do integračného procesu“, povedal na úvod záverečnej témy stretnutia „Ukrajina, východný sused Európskej únie“. Každá krajina, ktorá zdieľa hodnoty európskej rodiny by podľa neho mala mať právo na plnohodnotné členstvo v spoločenstve. Ukrajina je, ako zdôraznil, často stavaná do pozície, akoby si mala vybrať medzi dobrou spoluprácou s EÚ alebo s Ruskom. Tieto dva vektory sa však podľa neho nevylučujú, naopak, v budúcnosti by práve trojuholník EÚ, Ukrajina a Rusko mohol dosiahnuť vynikajúce parametre spolupráce. Podporu jasnej európskej perspektívy pre Ukrajinu vyslovil aj predseda poľského Sejmu Ludwik Dorn.

“Neviem si predstaviť, že by sme deklarovali osobitné podmienky len pre Ukrajinu.”
Norbert Lammer

Úplne iný názor však prezentoval predseda nemeckého Bundestagu Norbert Lammer. ,,Neviem si predstaviť, že by sme deklarovali osobitné podmienky len pre Ukrajinu,“ poznamenal. ,,Žiadna krajina v Európe si nemusí dať vnútiť požiadavky, ktorá vyžaduje Európske spoločenstvo,“ povedal a súčasne pripomenul, každá krajina musí preukázať, že je schopná vstúpiť do spoločenstva – musí preukázať pripravenosť uplatňovať všetky normy, ktoré Európske spoločenstvo považuje za nevyhnutné.

Pozície

Predseda Národnej rady SR Pavol Paška pri otvorení konferencie okrem iného podčiarkol odhodlanie Slovenska prispieť k ďalšiemu prehlbovaniu integrácie: „Ak má dnes niekto pocit, že Európe došiel dych a nemá dosť energie na prehlbovanie procesu európskej integrácie, potom som presvedčený, že Slovensko je tou pravou krajinou, kde môžeme načerpať sily a do procesu európskeho zjednocovania opätovne vložiť srdce a novú energiu.“

Pavol Paška zvýraznil aj význam ďalších dvoch hodnôt – solidarity a demokracie, nerozlučne spätých s minulosťou, prítomnosťou i budúcnosťou EÚ. Európa podľa neho priniesla do globálnej spoločnosti predovšetkým svoj silný sociálny model a solidaritu a od tejto cesty by sa nemala vzďaľovať. V súvislosti s procesom rozširovania, ktorý považuje za nevyhnutný, uviedol, že Slovenská republika si uvedomuje svoj diel zodpovednosti a bude nápomocná krajinám, ktoré o členstvo v EÚ prejavia záujem.

Potrebujeme menej debát, viac lepších výsledkov. Potrebujeme sociálnu dimenziu, rozširovanie spolupráce s členskými štátmi, rozhodovanie o základných otázkach EÚ, ktorá je aj budúcnosťou európskej ústavy.
Manuel dos Santos

Manuel dos Santos, viceprezident Európskeho parlamentu, považuje za hlavnú výzvu v procese tvorby novej zmluvy pre Európu sú inštitucionálne otázky. ,,Je to proces plný zmien, nedá sa jednoznačne predvídať. Určite sa však v ňom dá dosiahnuť konsenzus… Európsky parlament dúfa, že z tejto konferencie vzíde veľmi jasné posolstvo.“ Na margo budúcej zmluvy poznamenal, že sa nemôže vzdať spoločnej zahraničnej politiky a zjednodušenej administratívy. ,,Potrebujeme menej debát, viac lepších výsledkov. Potrebujeme sociálnu dimenziu, rozširovanie spolupráce s členskými štátmi, rozhodovanie o základných otázkach EÚ, ktorá je aj budúcnosťou európskej ústavy.“ Vidí aj ďalšie podstatné ustanovenia, ktoré má zmluva obsahovať. ,,Musíme pracovať so stabilnejším modelom predsedníctiev EÚ a so zmluvou, v ktorej budú jasne zakotvené základné práva a povinnosti občanov. So zmluvou, v ktorej bude zakotvená právna subjektivita Európskej únie.“

Christian Poncelet, predseda francúzskeho Senátu, označil za kľúčové zvládnutie niekoľkých oblastí:

  • obmedzenia časového charakteru, v súvislosti s ktorými je potrebné, aby nová európska zmluva nadobudla účinnosť najneskôr na jar, resp. pred júnom 2009, kedy sa budú konať nové voľby do Európskeho parlamentu;
  • politické obmedzenia, v rámci ktorých treba zohľadniť skúsenosti z dvoch pozitívnych a dvoch negatívnych referend, pričom treba vytvoriť okolnosti, ktoré by zaručovali, že rozhodovanie o ústavnom dokumente sa neskončí neúspechom;
  • ekonomickú situáciu, ktorá nedáva veľa dôvodov na eufóriu, keďže mnohí občania v únii sa obávajú globalizácie s dopadom na ich zamestnanosť;
  • posilniť oblasť zodpovednosti, aby bolo jasné, kto je za čo zodpovedný.

Podľa Ch. Ponceleta by mal byť text ústavnej zmluvy pre občanov EÚ jasnejší a prístupnejší a súčasne by mal viac odrážať ich záujmy, ich základné ľudské práva a povinnosti a súčasne musí zaručovať služby vo verejnom záujme. Lepšie musí zároveň garantovať oblasť bezpečnosti, ochranu hraníc EÚ a jej boj s organizovaným zločinom. Upozornil tiež na to, že je potrebné, aby sa vzájomne uznávali súdne rozhodnutia, posilnila sa úloha Eurojustu a Europolu.

Predsedníčka holandskej Snemovne reprezentantov Gerdi Verbeet a predsedníčka holandského Senátu Yvonne Timmerman-Buck konštatovali, že väčšina obyvateľov ich krajiny, ktorá patrí k šiestim zakladajúcim štátom, podporuje EÚ. No istá nespokojnosť s jej prácou vyústila do holandského odmietnutia ústavnej zmluvy. Príčin bolo viacero, no za hlavnú považujú chýbajúce vedomosti. Za naliehavé výzvy, ktoré si vyžadujú riešenie, ak má Únia uspieť, označili terorizmus, klimatické zmeny, prisťahovalectvo a ďalšie.

,,Budúcnosť Európskeho spoločenstva je v rukách členských štátov. K žiadnej reforme nedôjde, ak za ňu nebude každý štát a jeho parlament ,“ podčiarkol predseda nemeckého Bundestagu N. Lammert. Poukázal tiež na nutnosť správne osvojeného princípu subsidiarity a vzájomného prepojenia posilneného Európskeho parlamentu pri riešení otázok Európskeho spoločenstva a kontrolnej funkcie národných parlamentov voči svojim vládam. Dotkol sa i otázky hlasovania v národných parlamentoch. Ak sa podľa neho pripustí, že budú môcť blokovať dokumenty schválené v Európskej únii, stala by sa z nich tretia virtuálna komora Európskeho spoločenstva.

Poľsko je odhodlané dosiahnuť kompromis a vyjsť na polcestu ostatným krajinám.”
Ludwik Dorn

Predseda poľského Sejmu Ludwik Dorn odmietol názor, že Únia spí a v kontexte s otázkou európskej budúcnosti upozornil na potrebu spoliehať sa na kompromis, rešpekt a úctu k stanoviskám partnerov a nie na preferovanie národného egoizmu. Podčiarkol, že Poľsko je odhodlané dosiahnuť kompromis a vyjsť na polcestu ostatným krajinám.

Predseda portugalského parlamentu Jaime José Matos da Gama zvýraznil dôležitosť spravodlivého a vyváženého rozhodovacieho procesu, z ktorého nebudú vylúčené národné parlamenty, zachovania jednotnej európskej meny, zahranično-obchodnej politiky, regionálneho rozvoja reformy v poľnohospodárstve a podobne, s tým, že všetko musí byť na prospech všetkým, nie iba úzkym skupinám. Jednu z priorít EÚ vidí v dynamizácii vzťahov s Čínou, Indiou, Afrikou, Severnou i Latinskou Amerikou.

Predseda českého Senátu Přemysl Sobotka hovoril o nevyhnutnosti vrátiť sa k základným princípom, na ktorých EÚ vznikla. Zároveň varoval pred silnejúcimi tendenciami nadvlády byrokratov odtrhnutých od reality.

Podľa predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Szili má byť hnacou silou do budúcnosti integrácia a nie izolácia.

Zástupca parlamentu Malty Anton Tabone za prvoradé úlohy EÚ označil znižovanie byrokracie, odhodlanie riešiť závažné environmentálne problémy, integráciu etník a pomoc susediacim krajinám.

Christian Mejdahl z parlamentu Dánska pripomenul, že nemá význam prijímať zmluvy, ktoré nie sú uplatňované v reálnom živote.

Sauli Ninisto z fínskeho parlamemtu sa zaoberal Chartou základných práv, ktorá sa má stať záväznou a zároveň poukázal na význam strategického rovnocenného partnerstva s Ruskom. Súhlasil s názorom N. Lammerta, že sa treba vyvarovať vyústeniu do dvojrýchlostnej Európy.

Predstaviteľka estónskeho parlamentu Ergma Ene sa venovala trochu inej, no aktuálnej téme. Vyzvala na riešenie problému elektronickej bezpečnosti s tým, že „elektronické útoky voči štátu už nie sú science-fiction, ale realita“.

„Európa musí byť vybudovaná v našej krajine, ale musíme to urobiť my, sami,“ povedal na stretnutí predseda Najvyššej rady Ukrajiny Oleksander Moroz. ,,Ukrajinský ľud sa usiluje o členstvo v Európskej únii aj napriek niektorým vnútorným prekážkam. Názor na vstup je takmer jednomyseľný.“ S poukazom na susedskú politiku EÚ dodal, že záujmom Ukrajiny je „hlbšia spolupráca, než akú umožňuje Európska únia“.

Premiér Robert Fico na stretnutí s účastníkmi konferencie ocenil fakt, že Slovensko prvýkrát vystupuje ako hostiteľ predstaviteľov parlamentov krajín EÚ. Podľa jeho vyjadrenia slovenská vláda kladie dôraz na sociálny štát, čo je úplne v súlade s politikou EÚ podpory sociálne orientovaného trhového hospodárstva. Na margo reformy EÚ povedal: ,,Naša predstava budúcnosti EÚ sa spája s fungovaním dobre vyladených inštitucionálnych rámcov,“ uviedol ďalej R. Fico. Podčiarkol, že slovenská vláda zastáva stanovisko, že základná časť zmluvy pre EÚ by mala zostať zachovaná, aj keď dôjde pri ďalších vyjednávaniach k istým zmenám.

“Pokračovanie rozširovania je nevyhnutné a nemalo by sa spájať s ratifikáciou Európskej ústavnej zmluvy.”
Robert Fico

Podporil aj ďalšie rozširovanie Únie: ,,Pokračovanie rozširovania je nevyhnutné a nemalo by sa spájať s ratifikáciou Európskej ústavnej zmluvy.“ Upozornil, že EÚ by mala pokračovať v prístupových rokovaniach s krajinami, ktorým ponúkla perspektívu členstva a rozšíriť tak sféru demokracie a bezpečnosti. Premiér hovoril aj o potrebe vlastnej bezpečnostnej politiky. V tejto súvislosti upozornil, že stanovisko EÚ k Iraku sa nemôže opakovať, keďže len jednotná politika EÚ zabezpečí pre úniu pozíciu silného hráča na medzinárodnej scéne.

REKLAMA

REKLAMA