Premiér Fico: Od summitu som čakal viac

Mimoriadny európsky summit skončil bez konkrétnych záverov. Premiér Robert Fico uviedol, že čakal viac. Podpora hospodárskeho rastu je podľa neho najmä v rukách členských štátov.

Hlavy štátov v vlád členských štátov EÚ sa včera stretli na neformálnom summite, počas ktorého rokovali o možnostiach ako naštartovať ekonomický rast v čase konsolidačného úsilia. Na stole boli viaceré kontroverzné témy ako spoločné európske dlhopisy či daň z finančných transakcií. Cieľom summitu bolo preskúmať predbežné postoje lídrov pred oficiálnym summitom v júni, kde by mali padnúť konkrétne rozhodnutia.

Slovenský premiér Robert Fico po stretnutí otvorene priznal, že čakal podstatne viac ako sa dosiahlo. „Diskusia mala veľmi všeobecný charakter a jej úlohou bolo ukázať  do akej miery sme schopní na júnovom summite prijať rozhodnutia, ktoré by mali smerovať k podpore hospodárskeho rastu,“ uviedol predseda vlády.

 

Z pozície Slovenska obhajoval najmä viac pružnosti pri rozhodovaní o realokácii zdrojov v rámci európskych fondov. Poukázal na prekážky, na ktoré vláda narazila pri skúmaní voľných prostriedkov na financovanie projektov na podporu mladých nezamestnaných využitím nevyčerpaných peňazí z európskych zdrojov. Ako vysvetlil žiadal pritom o možnosť presúvať financie medzi fondmi a nie medzi operačnými programami.

Za bezproblémové zvažované opatrenia na európskej úrovni označil projektové dlhopisy a posilnenie základného imania Európskej investičnej banky (EIB). Členské štáty sa ešte deň pred summitom dohodli s Európskym parlamentom na spustení pilotného projektu spoločných projektových dlhopisov na financovanie budovania infraštruktúry (EurActiv, 23/05/2012). EIB by sa mala posilniť o 10 miliárd eur, pričom Európska komisia odhaduje, že pákovaním môže dosiahnuť schopnosť poskytovať pôžičky až v objeme 180 miliárd eur.

Zásadný vplyv na rokovania mala prítomnosť nového francúzskeho prezidenta Françoisa Hollandea, ktorý presadzuje iniciatívy v rozpore s postojom Nemecka. Už počas predvolebnej kampane zdôrazňoval, že bude chcieť úpravu fiškálnej zmluvy, aby sa viac prihliadalo aj na rast.

Premiér Fico uviedol, že všetci sa prihlásili k stanoveným cieľom pri konsolidácii a nejde im teda o zmierňovanie podmienok. Presadzovaný „pakt pre rast“ by z jeho pohľadu mohol byť prílohou fiškálnej zmluvy, ale tá sa v zásade otvárať nebude. „Ak by som porovnal intenzitu pána Hollandea pred prezidentskými voľbami a teraz tak je tam dosť zjavný nepomer,“ zhodnotil prvé vystúpenie nového francúzskeho lídra na európskom summite.

Medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a Hollandeom však panuje rozpor najmä v otázke vydávania spoločných európskych dlhopisov tzv. eurobondov. Francúzsko chce, aby boli zavedené čo najrýchlejšie, pretože by tak zlepšili pozíciu veľkých ekonomík pod tlakom najmä Talianska a Španielska.

„Teraz je to tak, že nemecké vnímanie eurobondov, keď uvediem najoptimistickejšiu verziu, je, že by mali byť výsledkom, pričom pre nás sú začiatkom,“ vysvetlil Hollande. Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vyhlásil, že spoločné európske dlhopisy z agendy nevypadnú, avšak budú sa zvažovať až v novom štádiu fiškálnej a ekonomickej integrácie EÚ.

Tento názor zdieľa aj prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi, ktorý tvrdí, že eurobondy budú mať zmysel až po dosiahnutí určitej formy fiškálnej únie v eurozóne. Van Rompuy ďalšie možnosti pre prehĺbenie integrácie predloží na júnovom summite.

Premiér Fico zopakoval, že Slovensko nemá žiadny problém s podporou európskych dlhopisov, no pripustil, že na európskej úrovni k dohode príde len veľmi ťažko. Podobne ako v otázke dane z finančných transakcií. „Daň z finančných transakcií je taká náročná téma, že si vyžaduje podstatne viac času ako jeden neformálny summit. Určite do júnového summitu nemôže prísť k dohode,“ tvrdí Fico.

Zároveň však dodal, že viaceré krajiny, ktoré daň zvažujú nevedia, ako môže fungovať na národnej úrovni a väčší význam by mala na globálnej alebo prinajmenšom na pôde EÚ. „My sa však budeme touto témou zaoberať,“ zdôraznil.

„Z celého summitu vyplýva, že ak aj EÚ bude vytvárať podmienky napríklad navyšovaním základného imania Európskej investičnej banky na podporu rastu, bude predovšetkým na členských štátoch eurozóny a EÚ, aké opatrenia budú prijímať,“ zhodnotil celkový dojem zo stretnutia.

„Odchádzam z toho rokovania s presvedčením, že je to predovšetkým na nás doma na Slovensku, čo urobíme, do akej miery sme schopní pripraviť projekty na podporu hospodárskeho rastu, ale nedá sa očakávať, že by sme v krátkodobom horizonte boli schopní na pôde Európskej únie ponúknuť niečo, čoho sa môže SR bezprostredne chytiť,“ uzavrel.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA