Prepracovanie európskej ústavy?

Prijatá Berlínska deklarácia stanovuje časový harmonogram inštitucionálnej reformy EÚ, ktorá by sa mala uskutočniť do roku 2009. Avšak názory, čo všetko by mala nová „euroústava“ obsahovať, sa líšia.

ústava
Credit © European Community, 2004

Pozadie:

25. marca 2007 sa lídri EÚ-27 zhodli na tom, že EÚ treba dať do roku 2009 „obnovený spoločný základ.“ Udialo sa tak na neformálnom summite v Berlíne pri príležitosti 50. výročia podpisu Rímskych zmlúv.

Návrh novej zmluvy by mohol byť predmetom vyjednávaní na Medzivládnej konferencii (IGC) v závere roka 2007. Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila želanie, aby sa organizácie tejto konferencie zhostilo nasledujúce Portugalské predsedníctvo.

Po skúsenostiach s referendami vo Francúzsku a Holandsku z roku 2005, v ktorých bol pôvodný návrh Ústavnej zmluvy zamietnutý, nepanuje medzi jednotlivými lídrami zhoda na tom, akú formu by mal mať nový návrh. Medzi členskými krajinami jestvujú také, ktoré sa zasadzujú o zachovanie formy, na druhej strane viaceré štáty preferujú akúsi „minimalistickú“ verziu zmluvy, ktorá by mohla byť flexibilne prijatá aj bez nutnosti verejných konzultácií.

Otázky:

Z hľadiská pevného časového harmonogramu, na ktorom sa zhodli lídri EÚ-27, nový text zmluvy by mohol prevziať všetky podstatné inštitucionálne zmeny, ktoré zakotvoval pôvodný návrh Ústavnej zmluvy a na ktorých sa delegácie krajín zhodli už v roku 2004. Z politického hľadiska sa však ponúka otázka, ktoré z nových návrhov by mali byť zapracované do zmluvy.

Berlínska deklarácia sa zmieňuje o nasledovných hlavných výzvach do budúcnosti:
– energetika a klimatické zmeny;
– boj proti terorizmu, organizovanému zločinu a nelegálnej migrácii;
– vyššia miera spolupráce v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) s cieľom posilňovať mier, slobodu a všeobecný rozvoj vo svete.

Text zároveň kladie dôraz na „sociálnu zodpovednosť“ Európskeho modelu a odvoláva sa na solidaritu ako na jednu zo základných hodnôt EÚ. Niektoré členské štáty pod vedením Francúzska avizovali, že ich predstavou je zakomponovať do novej zmluvy „viac sociálnej Európy“.

Angela Merkelová povedala, že aj napriek častej kritike bude pokračovať v tajných rozhovoroch s ostatnými členskými krajinami o novej podobe zmluvy. 25. marca 2007 na tlačovej konferencii vyhlásila: „Nie všetko môže prebiehať vo verejnej sfére. Počítame s veľkým množstvom konzultácií, vrátane mnohých bilaterálnych rozhovorov. Z ich povahy a veľkého množstva vyplýva, že ich nie je možné preniesť na verejnosť.“ Merkelová rovnako poukázala aj na Rímske zmluvy, ktoré boli vyjednané „za zatvorenými dverami.“ Dodala: „Toto je spôsob, ako to musíte urobiť.“

Pozície:

Nemecká kancelárka Angela Merkelová: „Aby sme boli schopní konať a dosiahnuť naše ciele, potrebujeme novú zmluvu.“ Zároveň zdôraznila potrebu väčšej angažovanosti v SZBP a spoločnej energetickej politike.

Britský premiér Tony Blair povedal, že EÚ potrebuje „efektívnejšie pravidlá.“ Dodal: „Čím skôr ich bude mať, tým lepšie.“

Poľský prezident Lech Kaczynski vyjadril obavy, či Merkelovej časový harmonogram inštitucionálnych reforiem je reálny: „Realisticky, rok 2009 vnímame ako rok, v ktorom by mohol byť schválený text. Avšak podľa nášho názoru, zmluva by mohla byť účinná až v roku 2011.“

Český prezident Václav Klaus kritizoval návrh Berlínskej deklarácie. Zároveň dodal, že pre neho nie je nová ústava prioritou. Klaus je známy svojím euroskeptickým prístupom. Napríklad už vo februári 2006 pre poľský denník Fakt uviedol: „Spoločná Európa je podľa môjho názoru bezobsažná fráza. [..] Slovu „spoločná Európa“ málo rozumiem. Európa je kontinent, je to zemepisný útvar.“

Dánsky premiér Anders Fogh: „Najneskôr v decembri tohto roku si musíme byť istí, že nová zmluva vstúpi do platnosti pred júnom 2009.“

Belgický premiér Guy Verhofstadt povedal, že každé ďalšie odkladanie novej zmluvy by mohlo spôsobiť „reálne ťažkosti s ratifikáciou pred rokom 2009 v každej členskej krajine.“

Pápež Benedikt XVI. kritizoval Berlínsku deklaráciu za to, že sa nezmieňuje o kresťanských koreňoch: „Ak sa chcú vlády pri príležitosti 50. výročia osláv Rímskych zmlúv priblížiť svojim občanom, ako z toho môžu vylúčiť kresťanstvo, ktoré je zásadným elementom európskej identity?“

Neemcký sociálnodemokratický europoslanec Jo Leinen (SES) tvrdí, že súťčasné zmluvy už nestačia, a Európa potrebuje nový základ a nové prostriedky, aby sa mohla pohnúť vpred. “Potrebujeme novú zmluvu”, tvrdí europoslanec.
Nasledujúce kroky:

  • Na summite 21.-22. júna 2007 predstaví Nemecké predsedníctvo finálnu verziu návrhu cestovnej mapy k novej ústave.
  • Medzivládna konferencia, na ktorej sa bude diskutovať o novom návrhu zmluvy, by sa mohla začať počas nadchádzajúceho Portugalského predsedníctva, ktoré začne 1. júla 2007.
  • Lídri EÚ sa zhodli na tom, že nová zmluva by mala vstúpiť do platnosti ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v roku 2009.

REKLAMA

REKLAMA