Prieskum Barrosovu Komisiu nepochválil

Viac ako polovica respondentov prieskumu Burson-Marsteller a EurActiv.com si myslí, že súčasná Európska komisia si počína zle. Odborník s takýmto hodnotením nesúhlasí.

Na stupnici od 1 do 10, kde 1 znamená „zle“ a 10 „dobre“, dalo 53,6 % opýtaných Európskej exekutíve známku 3. Až 23,1% ohodnotilo Komisiu stupňom 1. Menej než 1% dalo naopak Komisii plných 10 bodov. (Výsledky prieskumu v EN tu)

Pri jednotlivých oblastiach politík nebola nikde mediánová hodnota vyššia ako 4. Najhoršie dopadla hospodárska a menová únia.

„Odkazom z tohto prieskumu pre Komisiu ako celok a pre jednotlivých komisárov je, že sa musia snažiť viac“, hovorí David Earnshaw, výkonný riaditeľ konzultačnej spoločnosti Burson-Marsteller.

Podľa mnohých respondentov sa počínanie Komisie v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhoršilo.

Jedna tretina respondentov sa domnieva, že Komisia nepodáva dobrý výkon pri boji s finančnou a hospodárskou krízou a rovnaký počet by zaradil rast, zamestnanosťou a sociálnu politiku medzi prvé dve priority, ktorým by sa mala Komisia venovať.

V prieskume sa zúčastnilo 811 ľudí, pričom oslovení respondenti boli zo širšej oblasti tvorby európskej politiky. Profesionálna štruktúra opýtaných je 29, 6 % uviedlo, že pracuje pre inštitúcie EÚ, 10,2 % je z prostredia vysokých škôl, 11,8% z oblasti poradenstva a ďalších 13,2% je z podnikovej sféry. Pokiaľ ide o oblasť politík, ktorými sa zaoberajú, 24, 2 % sa venuje hlavne hospodárskym a menovým záležitostiam.

Respondenti sú zo všetkých vekových skupín, pričom jedna tretina predstavuje kategóriu medzi 31 – 40 rokov, sú z rôznych členských štátov, ale aj z tretích krajín s najväčším zastúpením Nemecka (12,9%) a Belgicka (12,6%).

Osadenstvo

S najhoršími „známkami“ obišli predseda EK José Manuel Barroso (2,5) a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashton (2).

Joaquín Almunia (hospodárska súťaž), Olli Rehn (hospodárske a menové záležitosti) a Janusz Lewandowski (rozpočet) sa zaradili na stupni 3,5 z 10 bodovej stupnice.

Neelie Kroesová (digitálna agenda) dosiahla celkove najlepšie skóre 6. Podľa respondentov sa tiež najviac oproti minulosti zlepšia a je tiež najlepšia v komunikácii.  

Kristalina Georgieva (medzinárodná spolupráca, humanitárna pomoc a reakcia na krízové situácie) sa v prieskume zaradila na stupni 5,5.

Slovenský eurokomisár pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu Maroš Šefčovič dosiahol relatívne slušných 5 bodov.

Čo bude ďalej?

Prieskum sa respondentov pýtal aj na preferencie pokiaľ ide o budúcu Komisiu po roku 2014. Jej budúci šéf by mal byť podľa odpovedí "ťažšou váhou", pričom najpreferovanejším menom je Angela Merkelová. Ako najpravdepodobnejší výsledok sa ale väčšine opýtaných javí tretí mandát José Manuela Barrosa.

Voľbu belgického liberálneho poslanca Guya Verhofstadta za predsedu Komisie považujú opýtaní tiež za relatívne pravdepodobnú, a v preferencii sa umiestnil druhý za nemeckou kancelárkou.

Na tretej priečke sa objavuje meno Tony Blair.

Expert: Dal by som im sedmičku

Výkonný riaditeľ Centra pre štúdium európskej politiky (CEPS) Karel Lannoo pre EurActiv označil výsledky prieskumu za "dosť znepokojivé". Výsledky podľa neho ukázali, že hospodárska a finančná kríza sa stáva krízou dôvery, ktorá "preteká z ekonomickej do politickej sféry".

Lannoo si ale myslí, že za zlé vnímanie inštitúcií sú čiastočne zodpovedné média, čo je spôsobené euroskeptickým nastavením v mnohých mienkotvorných médiách v Spojenom kráľovstve a kontinuálne negatívne zobrazovanie EÚ v médiách v Španielsku, Portugalsku a Taliansku, kde sa prijímali tvrdé úsporné opatrenia.

Hoci pripúšťa nezvládnutú komunikáciu zo strany európskych inštitúcií, musí si podľa neho verejnosť uvedomiť, že komisári pracujú na veľmi ťažkom základe. „Barroso si nemôže hovoriť, čo chce“.

Negatívne vnímanie členov Komisie je súčasťou širšieho trendu, vyjadril sa Lannoo.

„Pozrite sa v Európe, kto to robí lepšie (ako Barroso)? Jediný kto v tom vyniká je Merkelová. A títo ľudia majú väčšiu moc než Barroso.“

Nie je podľa neho vôbec isté, či by si nemecká kancelárka v pozícii šéfky európskej exekutívy počínala lepšie.

V konečnom dôsledku treba za neúspechmi Komisie často hľadať aj členské štáty, ktoré boli napríklad aj zdrojom najväčších problémov pre Ashtonovú pri tvorbe Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Celkovo sa s hodnotením prieskumu Lannoo nestotožňuje: "Nikdy by som tak zle Komisiu neohodnotil…  sú to extrémne spôsobilí ľudia, ktorí robia svoju prácu dobre."

"Dal by som im radšej sedmičku ako štvorku."

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA