Pripravuje sa „federalistická a kontroverzná“ reforma eurovolieb

Už v roku 2014 budú môcť možno voliči vyberať kandidátov z celoeurópskej kandidátky európskych politických strán. Návrh reformy volieb do Európskeho parlamentu pripravuje liberálny poslanec Andrew Duff. Mnohí sú však k návrhu skeptickí.

Pozadie

Parlament sa v 70. rokoch 20. storočia zameral na to, aby zaviedol v celom Európskom spoločenstve priame voľby do Európskeho parlamentu, pričom  úpravu volebných postupov odložil na neskôr. Postupne sa spôsoby voľby poslancov Európskeho parlamentu v jednotlivých členských štátoch k sebe prilibližovali, k úplnej unifikácii ale nedošlo.

Zaviedlo sa však napríklad pravidlo pomerného zastúpenia vo všetkých štátoch vrátane Veľkej Británie, bola zrušená možnosť dvojitého mandátu europoslanca, vznikli európske politické strany a upravilo sa ich financovanie. Od roku 2009 začne platiť nový štatút poslancov EP.

Zmluva o EÚ (Maaastricht) zase zaviedla dôležité pravidlo, ktoré hovorí, že každý občan EÚ, ktorý má trvalý pobyt v inom členskom štáte môže kadidovať aj voliť v európskych voľbách v štáte svojho pobytu.

Parlament sa dohodol na počte kresiel EP, po voľbách 2009, koncom minulého roka, keď schválil správu Lamassoure (EPP-ED) / Severin (PES). Tá stanovila počet europoslancov na 750 za použitia princípu – čím viac obyvateľov krajina má, tým viac ich bude pripadať na jedného poslanca (tzv. zostupná proporcionalita). (Euractiv 3.10. 2007)

Taliansko si na poslednú chvíľu počas rokovaní o Lisabonskej zmluve vydobylo jedno kreslo naviac, čím čiastočne reagovalo na trend, podľa ktorého sa počet zástupcov v EP už neodvíja od početnosti populácie – osôb s trvalým pobytom ale od osôb so štátnym občianstvom daného štátu. V krajinách, ktoré sú menej ochotné naturalizovať svojich imigrantov, ako napríklad Taliansko, táto nuansa predstavuje istý rozdiel. Priznaním jedného kresla naviac, Taliansko porušuje princíp zostupnej proporcionality, napríklad v porovnaní so Španielskom.

Kedže je však osud Lisabonskej zmluvy neistý, v roku 2009 sa bude voliť pravdepodobne podľa zmluvy z Nice, ktorá znižuje počet poslancov na 736.

Reformou volieb sa v minulosti zaoberala správa Georgiosa Anastassopoulousa z roku 1998. Hoci bola v Parlamente schválená, Rada (členské štáty) sa s ďalekosiahlymi návrhmi nestotožnila. Mnoho z obsahu Anastassopoulousovej správy si osvojil aj Andrew Duff (ALDE).

Otázky

Zásadnou zmenou, ktorú návrh reformy eurovolieb prináša je, že by popri národnej kandidátke, zloženej, tak ako je to aj dnes, z kadidátov národných politických strán, existovala aj druhá – celoeurópska. Volebným obvodom by bolo celé územie Únie. Kandidátov na nej by vyberali európske politické strany. Na túto časť volieb by dohliadal novozaložený európsky volebný orgán.

“Sú to radikálne opatrenia, ale sú veľmi potrebné, na prekonanie demokratického deficitu, ktorému čelí Európska únia”, povedal liberálny europoslanec Andrew Duff na tlačovej konferencii. Priznáva, že jeho návrh je “pomerne federalistický” a pravdepodobne vyvolá kontroverziu.

Zmena v spôsobe volieb, by sa mala prejaviť na charaktere volebnej kampane, priniesť do nej popri národných aj európske témy a umožniť európskym politickým stranám zviditeľniť sa.

Nové pravidlá by mali ukončiť prax niektorých členských štátov, napríklad Veľkej Británie, kde nie je možné voliť jednotlivých kandidátov, ale len politickú stranu (tzv. zatvorené listiny). Namiesto nich Duff navrhuje povinne zaviesť systém prednostného hlasovania, ktorý voličovi umožňuje uprednostnostniť niektorého kandidáta. Túto časť kritizuje profesor Cees Van der Eijk, expert na európske voľby z univezity v Nottinghame. Podľa neho by sa voľby, ktoré by boli  založené na jednotlivých kandidátoch, mohli stať “súťažou krásy” na úkor fundovanosti kandidátov.

V hre je tiež zníženie dolnej vekovej hranice, od ktorej je možné voliť v európskych voľbách. Tá by sa mala znížiť z 18 na 16. Skúsenosti s udelením pasívneho volebného práva 16- a 17-ročným májú len niektoré členské štáty. V septembrových voľbách to po prvýkrát na národnej úrovni vyskúšali v Rakúsku.

Konanie volieb by sa malo presunúť na z júna na máj, najmä kvôli niektorým, štátom, v ktorých sa v tomto období už začínajú letné prázdniny. Posunutie dátumu by tiež znamenalo, že Parlament by sa mohol lepšie pripraviť na voľbu predsedu Komisie (podľa zmluvy z Nice, EP len schvaľuje výber Rady, podľa Lisabonskej zmluvy má právo predsedu EK zvoliť). Interval trvania volieb vo všetkých členských štátoch by sa mal obmedziť na dva rovnaké víkendové dni, čo sleduje cieľ posilnenia imidžu volieb ako celoeurópskej udalosti.

Duff oživuje ďalšiu myšlienku z Anastassopoulosovej správy – vytvoriť regionálne volebné obvody v krajinách, ktoré majú viac ako 20 miliónov obyvateľov. Spomína aj vytvorenie osobitných volebných obvodov v štátoch, ktoré majú spoločenstvá menšinových jazykov. Podľa Duffovho návrhu, by sa mali kreslá v Parlamente prerozdeľovať pred každými voľbami, na základe údajov Eurostatu o počte osôb s trvalým pobytom v každom štáte, resp. o počte občanov. To necháva Duff na rozhodnutie nového Parlamentu.

Spravodajca už predložil návrh výboru EP pre ústavné veci. V prípade, že by bola schválená aj členskými štátmi, bude vyžadovať zmenu platných zmlúv. Je vysoko pravdepodobné, že predtým bude predmetom náročných rokovaní.

Duff dúfa, že sa podarí správu v Parlamente schváliť ešte do konca mandátu tohto Parlamentu, teda do polovice roka 2009. Ujať sa reformy by sa následne mohlo Švédske predsedníctvo EÚ. Voliť podľa nových pravidiel by sme mohli už vo voľbách v roku 2014.

Pozície

Slovenský europoslanec Milan Gaľa (EPP-ED, SDKÚ-DS) vníma, že verejnosť často kritizuje demokratický deficit Európskeho parlamentu, že politické strany na európskej úrovni sa považujú za slabé, že volebné kampane majú skôr národný ako európsky charakter a že celková účasť vo voľbách sa neprestajne znižuje.

Niektoré z návrhov Anrewa Duffa považuje Milan Gaľa za „zaujímavé“ a stáli by podľa neho „za seriózne zváženie“. Sem zaraďuje  zjednotenie veku oprávnených voličov a kandidátov v EÚ, či dôraz na používanie technológie elektronického hlasovania. Gaľa ale vidí „úskalia“ pokiaľ ide o vytvorenie jednotnej celoeurópskej kandidátnej listiny, ktorej zvolení poslanci by obsadili časť miest v Európskom parlamente.

„Možno sa to chápe aj ako zárodok druhej komory parlamentu, ktorú však nepovažujem za potrebnú. V princípe som za dodržanie subsidiarity. Súčasný spôsob voľby poslancov do EP pokladám za dostatočne prehľadný a akceptovaný členskými krajinami. Myslím, že v situácii, keď s každými voľbami do EP klesá volebná účasť by prípadná komplikácia volebného procesu mohla voličov len odradiť.“  

Podľa europoslankyne Anny Záborskej (EPP-ED, KDH) by reforma volebného systému by mala rešpektovať niektoré základné zásady – kontakt a spätná väzba na občanov, t.j. byť k občanom čo najbližšie, silné prepojenie medzi európskymi a národnými stranami a zabezpečenie čo najvyššej transparentnosti výberu kandidátov. „Akýkoľvek volebný systém však musí zachovávať nielen pluralitu politických strán, ale aj pluralitu politických názorov poslancov v rámci týchto politických strán.“ 

„Pokiaľ by bola jednotná kandidátka Európskej ľudovej strany (EĽS/EPP, pozn. red.), kandidáti by boli z troch strán KDH, SDKÚ, SMK. Práve politická konkurencia hrajúca národnostnými kartami by mohla zneužiť túto situáciu v politickom boji a znížiť tak silu EĽS v Európskom parlamente, kde má tato strana v súčasnosti až 8 zo14 poslancov.“

Európska ľudová strana môže podľa názoru Záborskej získať viac kresiel za Slovenskú republiku pokiaľ si každá zo sesterských strán EĽS určí svoju kandidátku. „Na Slovenku nemôžeme počítať v najbližšej dobe so systémom dvoch silných politických strán, ako je to vo vyspelých demokraciách, ktorý je vhodný pre silné európske strany. Slovensko na to nemá vytvorené spoločensko-politické podmienky.“ Reformnej iniciatíve by malo podľa nej predchádzať zhodnotenie spoločensko-politických podmienok jednotlivých členských štátov ako aj prieskum Eurobarometer, ktorý by odhalil dopyt občanov po zmene volebného systému.

Dôležité je však nerobiť zmeny nasilu. Reforma by mala zachovať všetko to dobré, čo v súčasnosti poznáme. O tom či reforma do budúcna potrebná, rozhodnú Podľa Zábroskej občania už samotnou účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu 2009. Nízka účasť podľa nej vytvára „odklon od hlavných politických prúdov ako sú napr. kresťanskí demokrati, socialisti, liberáli, zelení a naopak vyvára priestor pre radikálne, či už pravicové alebo ľavicové zoskupenia“.

„Čo sa týka priechodnosti, predpokladám, že poslancom bude záležať na základných zásadách tejto iniciatívy, predovšetkým na tom, akým spôsobom budú rešpektované a zapojené národné strany do určovania, spätnej kontroly kandidátov. Preto si myslím, že táto téma bude pomerne citlivá, očakávam doslova búrlivú diskusiu.“

Zita Pleštinská si myslí, že s ohľadom na klesajúcu volebnú účasť je treba inicaitívu Andrewa Duffa oceniť. Jeho návrhy pokladá za “podnetné”. “Vzhľadom na zavedenie informačných technológií do každej oblasti života, podporujem zavedenie systému elektronického hlasovania. Z hľadiska náročnosti tohto návrhu si jeho realizácia v jednotlivých členských štátoch vyžaduje dostatočný časový priestor.

Spravodajca navrhuje vytvorenie jednotnej kandidátskej listiny na európskej úrovni. Z dôvodu, že voliči v jednotlivých členských krajinách často nepoznajú ani jednotlivých zástupcov svojho vlastného štátu, pokladám tento návrh za nereálny. O jednotlivých bodoch tejto správy je ešte potrebné diskutovať.”

REKLAMA

REKLAMA