Protesty z Wall Street už aj v Bruseli

Rozčarovaní občania sľubujú, že vo veľkom vyjdú do ulíc vo finančných štvrtiach viacerých európskych metropol, vrátane Bruselu. Ako dôvod uvádzajú únavu zo záchrany bankových systémov.

Zatiaľ čo sa ale ľudia v Spojených štátoch, Veľkej Británii a ďalších európskych krajinách, vrátane Belgicka, mobilizujú a chystajú túto sobotu (15. októbra) na pouličné protesty, euroúradníkov, zdá sa, sa tieto udalosti veľmi nedotkli.

V Bruseli očakávajú niekoľko sto demonštrantov

V porovnaní s protestami pred londýnskou burzou, kde by sa malo zísť približne 4000 protestujúcich, očakáva Brusel len niečo vyše 500 účastníkov, a to na Rue Wiertz pred budovou Európskeho parlamentu. Belgicko pritom nedávno silno zasiahol finančný škandál po tom, čo vyplávalo na povrch, že výkonný riaditeľ znárodnenej Dexia banky Pierre Mariani býval posledné tri roky v bruselskom hoteli tri dni do týždňa. Banka sa situáciu pokúšala ukľudniť tým, že uviedla, že Mariani si izbu platil sám. Belgická tlač ale navyše vypočítala, že záchrana Dexia banky vyjde každého daňového poplatníka 5000 eur. (Slovenská banka Dexia nie je súčasťou belgickej bankovej skupiny Dexia). 

Odborové združenia v Bruseli už potvrdili, že sa pokúsili spojiť s hnutím „Okupujme Brusel“, aby im vyjadrili podporu, no doposiaľ sa im nepodarilo nájsť hovorcu celej akcie. Hovorca Európskej konfederácie odborov Patricia Grillo uviedla, že „medzi závorami nie je žiaden šéf“, pretože demonštrujúci pravdepodobne nechcú byť spájaní so žiadnou skupinou ani politickou stranou za cenu prilákania viac ľudí.

Na otázku, ako významné sú tieto protesty, hovorca Európskej komisie uviedol: „Ako sa to týka nás?“ Táto odpoveď podporovateľov hnutia nahnevala. Tí tvrdia, že len podčiarkuje to, prečo sa ľudia cítia nútení vyjsť do ulíc, aby ich bolo počuť. „Toto skutočne vypichuje to, prečo je tu taká explózia činnosti a to je myšlienka, že ľudia na vplyvných miestách sa neznepokojujú tým, čo si občania myslia,“ uviedla pre EurActiv podporovateľka hnutia „Okupujme londýnsku burzu“ Naomi Colvin.

Očakávaná účasť na týchto udalostiach v Európe je však v porovnaní so Spojenými štátmi zanedbateľná. Centrálna skupina zastrešujúca celú iniciatívu, s názvom „Okupujme spoločne“ tam totiž presiahla počet 99 tisíc nasledovateľov. V posledných dňoch americké média informovali, že protesty sa ešte vyhrotili a v niektorých častiach sa dokonca stali osobnejšími. Včera si tak tisícky demonštrujúcich zobrali na mušku domy niekoľkých miliardárov v štvrti Upper East Side v New Yorku.

Okupujme londýnsku burzu

Pri londýnskych protestoch, nazývaných „Okupujme LSX“ (podľa skratky londýnskej burzy) sa ale neočakáva, že sa demonštranti zamerajú na domy jednotlivcov, uviedla Colvin. Dodala, že na tomto sa na valnom zhromaždenia hnutia, ktoré celý pochod plánuje, nedohodli. „Je zlý nápad personalizovať. Ide o dezinterpretáciu toho, o čom hovoríme. Hovoríme o systémovom zlyhaní,“ povedala Colvin.

Doplnila, že hnutie má mnoho cieľov, medzi ktorými je podniknúť kroky proti investičným bankám a ratingovým agentúram, ktoré umožnili, aby boli rizikové hypotéky zaobalené do AAA ratingu, čím nafúkli bublinu s toxickými aktívami.

Pozorovatelia tvrdia, že ľudia na ulici ani presne nevedia, proti čomu protestujú. Colvin však trvá na tom, že aj laik rozumie krokom bánk, ktoré viedli k vzniku krízy. „Skutočné nebezpečenstvo je v predpoklade, že toto je pre ľudí príliš komplikované, aby to pochopili. Je to ako predávanie liekov, ktoré neboli správne označené. Chceli by sme, aby sa to stalo?“ hovorí Colvin.

Stíhanie bankárov?

Od začiatku krízy nebola ani jedná osoba alebo inštitúcia obžalovaná alebo usvedčená za zavádzanie klientov v oblasti swapov úverového zlyhania. Finanční analytici v Spojených štátoch sa domnievajú, že banky ako Goldman Sachs, ktorá predávanie týchto swapov nalinkovala na rizikové hypotéky, nebude čeliť trestnému stíhaniu spojenému s týmto predajom, pretože takýto krok by mohol ohroziť finančný systém.

„Skutočnou otázkou nie je, či sa niektorí ľudia dostanú do väzenia, ale či sa opäť nastolí demokracia a finančný sektor bude znova slúžiť reálnej ekonomike. Mali by byť zdanení ako každý iný hospodársky sektor a stať sa skutočne povinnými skladať účty voči ľuďom,“ uviedol pre EurActiv nemecký poslanec za Zelených Sven Giegold. Jeho strana pritom svojich voličov vyzvala, aby sa zúčastnili na sobotňajších protestoch. Po protestoch niektoré krajiny v Európe plánujú fázu generálneho štrajku. Colvin dúfa, že štrajk vo Veľkej Británii, ohlásený na 6. novembra, ešte podčiarkne motívy hnutia.

Grécko tento týždeň zasiahla ďalšia vlna protestov proti novým nástrojom šetrenia, ktoré zahŕňajú aj znižovanie platov a miezd, či prepustenie približne 30 tisíc ľudí. Grécky EurActiv uviedol, že prebiehajúce demonštrácie dokonca zastavili Atény- a to doslovne- po tom, čo 10-dňový štrajk v tamojšej ropnej spoločnosti Greek Petroleum viedol k zastaveniu dodávok benzína. Autobusy, električky a metrá tiež ohlásili zastavenie kvôli protestom proti škrtom. Situácia by sa mala ešte vyhrotiť 19. októbra, na kedy je v krajine naplánovaný generálny štrajk. Toho by sa mali zúčastniť mnohé banky, čerpacie stanice, štátni zamestnanci (vrátane samospráv), učitelia, či študenti.

Ďalšie kroky

  • 15. októbra: Protesty tzv. rozhorčených (Indignados) naprieč európskymi mestami, po vzore amerického protestu „Okupujme Wall Street“
  • 19. októbra: generálny štrajk v Grécku

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA