Prvá salva v bitke o eurorozpočet

Nemecko chce obmedziť rast rozpočtu Únie, po roku 2014 chce škrtať najmä výdavky na poľnohospodárstvo.

Euro na magnete, Flickr: Mario's Planet (CC)
Foto: flickr.com (Mario's Planet)

V pondelok Nemecko vyhlásilo, že chce obmedziť výdavky Únie po roku 2014. Škrtať sa má najmä v najväčšej položke eurorozpočtu – Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP). Berlín tak vypálil prvú salvu v pravdepodobne dlhej a tvrdej bitke o štruktúru výdavkov Európskej únie v nasledujúcom sedemročnom období (2013-20). Nakoľko je najväčším prispievateľom, jeho slovo má v rokovaniach veľkú váhu.

Ak by ostal rozpočtový limit na súčasnom 1% HDP, v nominálnom vyjadrení narastú financie Únie o 40%. Podľa Berlín je to priveľa a rast výdavkov európskeho rozpočtu by mal odzrkadľovať vývoj národných rozpočtov.

Za diskusiou o výške rozpočtu sa však skrýva najmä konflikt o podobe výdavkovej strany. Berlín nesúhlasí s tým, aby sa najväčšia časť (dnes asi 40%) peňazí vydávala na spoločnú poľnohospodársku politiku. „Je očividné, že krajiny ktoré benefitovali zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky majú iný názor ako tie, ktoré toľko nebenefitovali. My patríme k tým druhým“, povedal podľa agentúry Reuters nemecký zástupca ministra financií Thomas Mirow.

Už rokovania o predchádzajúcom sedemročnom rozpočtovom rámci poznačili ostré konflikty medzi čistými prispievateľmi (Nemecko, Británia, Švédsko) a prijímateľmi (najmä nové členské krajiny), respektíve medzi zástancami reformy SPP a jej odporcami, najmä Francúzskom. Súčasťou rozpočtovej dohody bol nakoniec záväzok, že Únia prehodnotí v roku 2008 štruktúru výdavkov a príjmov.

“Hovorí sa, že rozpočty sú zrkadlom zamýšľaných hospodárskych politík. Európsky rozpočet v oblasti agrárnej politiky je žiaľ – hoci, nie vlastnou vinou – krivým zrkadlom”, myslí si aj slovenský poslanec EP Sergej Kozlík (NI). Podľa jeho slov mnohé spoločné politiky financované z rozpočtu EÚ nie sú dobré a nepodporujú “proefektívny vývoj produkčných štruktúr Európskej únie, ani zvyšovanie ich konkurencieschopnosti”.

Jedným z riešení ako zabezpečiť Únii dostatočné príjmy bez nutnosti zvyšovania národných príspevkov je zavedenie „európskej dane“. Mirow však podľa agentúry Reuters túto myšlienku odmietol – za najlepší spôsob považuje príspevky členských krajín odvodené od výšky hrubého národného príjmu, no s korekciami ktoré majú zabrániť „nadmernému finančnému bremenu“ štátov ako Nemecko.

REKLAMA

REKLAMA