Rada múdrych nevie, či bude diskrétna alebo online

Skupina múdrych, ktorí majú rozmýšľať o budúcnosti Únie, sa ešte nerozhodla, či bude premýšľať za zatvorenými dverami alebo zvolí otvorenejší prístup a využije príspevky ľudu cez internet.

Pozadie

Európska rada sa 14. decembra 2007 rozhodla založiť skupinu starostlivo vybraných „múdrych ľudí“, ktorí majú rozmýšľať o budúcnosti Únie a výzvach, ktorým bude čeliť. Predsedom sa stal Felipe Gonzalez, bývalý špenielsky premiér, podpredsedami sú Vaira Vike-Freiberga, bývalá prezidentka Lotyšska, a Jorma Ollila, bývalý šéf spoločnosti Nokia.

O členoch sa rozhodlo na summite EÚ v októbri 2008. Stali sa nimi:

  • Lech Walesa, bývalý poľský prezident, líder Solidarity,
  • Mario Monti, bývalý taliansky eurokomisár,
  • Richard Lambers, generálny riaditeľ Konfederácie britského priemyslu a bývalý editor Financial Times,
  • Lykke Friss z Kodanskej univerzity,
  • Nicolas Notat, bývalý šéf francúzskych odborov,
  • Wolfgang Schuster, nemecký konzervatívec a starosta Stuttgatu,
  • Reiner Muenz, rakúsky ekonóm,
  • Rehm Koolhas, holandský architekt,
  • Kalypso Nicolaidis, grécka profesorka.

Otázky

Felipe Gonzalez, predseda „Rady múdrych EÚ“, sa včera zúčastnil na zasadaní Výboru Európskeho parlamentu pre ústavné veci. Väčšina poslancov ho tlačila k tomu, aby sa jeho skupina, ktorá má rozhodovať o budúcnosti EÚ, otvorila názorom občanov.

Europoslanci radia, aby udržiaval blízke kontakty s inštitúciami EÚ, predovšetkým s Parlamentom.

Gonzalez poslancov informoval, že jeho skupina sa zatiaľ stretla iba jediný raz a stále sa nedohodla na tom, či jej práca bude „ak nie tajná, tak diskrétna“, alebo skôr „otvorená celej spoločnosti interaktívnym spôsobom“.

„Časť týchto pochybností už bola vyriešená v tom zmysle, že chceme mať dialóg s inštitúciami, s Komisiou a najmä s Parlamentom ako prostriedok na udržanie dialógu občanmi“.

Gonzalez tiež povedal, že skupina múdrych sa bude snažiť zodpovedať dve veľké otázky: Ako sa môže únia stať relevantnou pre svojich občanov a pre zvyšok sveta?

Pre prácu skupiny navrhol niekoľko prioritných otázok, ktoré definoval nasledovne:

  • Ako udržať európsky model sociálnej kohézie v 21. storočí založený na Lisabonskej agende, ktorej výsledky označil za „neuspokojivé“?
  • Energetika a klimatické zmeny, ktoré si podľa neho vyžadujú revolúciu v spôsobe využívania energetických zdrojov. Osobne sa zasadzuje za využívanie jadrovej energie.
  • Migračné vlny v kontexte demografického vývoja starého kontinentu.
  • Odvrátenie hrozieb terorizmu a organizovaného zločinu.
  • Hrozby vyplývajúce z konfliktných zón vo svete a zlyhávajúcich štátov. Spomenul Kaukaz a možný krízový scenár, ak Ukrajina odmietne predĺžiť nájom prístavu Sevastopoľ Rusku, ktorý vyprší v roku 2017.

Gonzalez uviedol, že jeho skupina tiež poradí, ako čo najlepšie využiť výhodu novej administratívy a bude premýšľať o koncepte európskej identity a Európskych hodnôt.

Prezident reflexnej skupiny sa postavil jasne proti plánom bývalej americkej administratívy na umiestnenie protiraketového štítu v európskych krajinách, a dodal, že osobne ani na chvíľu neveril, že projekt je naozaj zamýšľaný proti raketám z Iránu. Bolo by strategickou chybou dotlačiť Rusko do novej studenej vojny, uviedol.

„Sovietska gerontokracia bola aspoň predvídateľná“, povedal na margo nedávnej vojny v Gruzínsku a plynovej krízy. Súčasná situácia je podľa neho „dostatočne znepokojivá“.

Felipe Gonzalez si myslí, že tí ktorí nechcú byť v Únii, by mali mať možnosť ju opustiť. „Tie krajiny, ktoré sa pridali s pochybnosťami: vedzte, že vonku je chladnejšie,“ dodáva varovne.

REKLAMA

REKLAMA