Rakúsko na čele EÚ

Rakúsko prebralo od Británie 1. januára 2006 post predsedníckej krajiny Rady Európskej únie. Na čelo EÚ vstupuje pod ambicióznym heslom: „Nový začiatok pre Európu!“

rakúsko, predsedníctvo
rakúsko, predsedníctvo

 

Pozadie

Podľa zásady rotujúceho predsedníctva nastupuje každý polrok na čelo Rady Európskej únie jedna členská krajina. Britániu vystriedalo na najbližších šesť mesiacov Rakúsko.

Hoci dali nástupu Rakúska na čelo EÚ mierne pikantnú príchuť kontroverzné pornografické plagáty vo Viedni, zosmiešňujúce niektorých európskych lídrov, rakúska vláda pristupuje k svojej úlohe so všetkou vážnosťou. Do pracovného programu bolo zaradených hneď niekoľko zásadných otázok.

Otázky

Finančná perspektíva

Po komplikovaných rokovaniach sa Britskému predsedníctvu podarilo na poslednú chvíľu zabezpečiť dohodu členských krajín o Finančnej perspektíve EÚ (dlhodobom rozpočtovom rámci) na roku 2007-2013. Teraz ju ešte musí odsúhlasiť Európsky parlament. Ten, rovnako ako Európska komisia, v predchádzajúcich mesiacoch nešetril kritikou voči navrhovanej perspektíve, pričom nesúhlasil priamo s jedným z jej základných princípov – obmedzením výdavkov. Úlohou Rakúskeho predsedníctva tak bude zabezpečiť podporu Európskeho parlamentu. Napriek jeho predchádzajúcej kritike a zásadnému stanovisku to nemusí byť až také ťažké – europoslanci pravdepodobne nebudú chcieť „potopiť“ ťažko hľadaný kompromis.

Budúcnosť EÚ

Počas Rakúskeho predsedníctva sa zhodnotia výsledky „periódy reflexie“ o budúcnosti Európskej únie – „oddychového času“, ktorý si vybrali lídri EÚ v debate o ďalšom vývoji európskej integrácie po tom, ako bola Ústavná zmluva EÚ zamietnutá v referende vo Francúzsku a Holandsku.

Únia teraz v tejto otázke stojí pred niekoľkými možnosťami – pokúsiť sa obnoviť proces ratifikácie a hľadať spôsob, ako ju zavŕšiť aj v Holandsku a Francúzsku; nájsť spôsob prijatia tých častí Ústavnej zmluvy, ktoré sú pre budúce fungovanie EÚ považované za najnevyhnutnejšie; či začať nový proces diskusií o Ústavnej zmluve, akýsi „druhý Konvent“.

Lisabonská stratégia

Prvým polrokom 2006 vstupuje Európska únia do druhej polovice obdobia, v ktorom sa mala, podľa Lisabonskej stratégie, stať „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta“. V minulom roku musela EÚ priznať, že má v napĺňaní Lisabonských cieľov značné medzery. Niektoré členské krajiny, napríklad Fínsko alebo Švédsko, ich v mnohých oblastiach spĺňajú už dnes, iné (a nejde len o ekonomicky zaostalejších nových členov) nie sú ani len na ceste k ich naplneniu v roku 2010.

Reakciou na to bolo odsúhlasenie revidovanej Lisabonskej stratégie – stratégie pre rast a pracovné miesta. Kritici jej vyčítajú, že v záujme ekonomického rastu a konkurencieschopnosti obetuje ďalšie dva piliere – sociálnu kohéziu a environmentálnu udržateľnosť – členské krajiny sa každopádne zaviazali, že na jej základe vypracujú dvojročné národné akčné plány obsahujúce konkrétne (a hlavne kontrolovateľné a do istej miery aj merateľné pokiaľ ide o dopady) opatrenia. Väčšina členských krajín to už aj urobila.

Obrana a bezpečnosť

Útoky v Londýne v lete 2006 opäť oživili v EÚ debatu o zintenzívnení spolupráce v boji proti terorizmu. Tieto snahy majú dva rozmery – vonkajší a vnútorný. Ide jednak o spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky (a otázkach ako je šírenie zbraní hromadného ničenia, úloha EÚ pri stabilizácii krízových oblastí a pod.), a súčasne o spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti. Tu spadá dlho a intenzívne diskutovaná spolupráca Únie v imigračnej a azylovej politike, boji proti organizovanému zločinu, či spoločná ochrana vonkajších hraníc.

V oblasti zahraničnej politiky sa chce Rakúsko sústreďovať aj na vybudovanie oblasti mieru, bezpečnosti a prosperity na východných a južných hraniciach Únie, a podporu reforiem na Balkáne.

REKLAMA

REKLAMA