Rakúsku sa nepáči Európsky súdny dvor

Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel začal predsedníctvo svojej krajiny EÚ kritikou Európskeho súdneho dvora za to, že svojimi rozsudkami systematicky rozširuje právomoci Únie.

 

Krátka správa

Vyjadrenia rakúskeho kancelára Schüssela zazneli v rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung 31. decembra 2005, iba deň pred tým, než Viedeň začala svoje šesťmesačné obdobie na čele EÚ.

Rakúsky líder vyzval k tomu, aby sa diskusia o budúcnosti EÚ zamerala na nielen na osud Ústavy EÚ, ktorá zlyhala po odmietnutí textu francúzskymi a holandskými voličmi, ale aj na úlohu najvyššieho súdu EÚ.

Kancelár Schüssel vyhlásil: „ESD … v posledných rokoch systematicky rozširoval európske kompetencie, dokonca aj v oblastiach, ktoré [rozhodne] neupravuje komunitárne právo.“ „Zrazu sa objavujú rozhodnutia o úlohe žien v nemeckej federálnej armáde, alebo o prístupe zahraničných študentov na rakúske univerzity – to je jasne národné právo,“ dodal.

Kancelár sa odvolával na rozsudok ESD z júla 2005, keď sudcovia rozhodli, že Rakúsko nesmie obmedzovať prístup zahraničných študentov, z ktorých mnohí sú Nemci, na svoje univerzity.

Wolfgang Schüssel tiež zdôraznil, že jeho vláda počas svojho pôsobenia na čele EÚ nebude tlačiť na ratifikáciu Ústavy EÚ, ktorú však Rakúsko schvaľuje.

Európski lídri sa v júni 2005 dohodli na „období na reflexiu“ v otázke ústavy v reakcii na negatívne výsledky referend o dokumente vo Francúzsku a Holandsku.

Rakúsky líder v rozhovore tiež uviedol: „Som za to, aby sme začali fázu diskusie. Je dôležité, aby sme si vytvorili jasný obraz o tom, čoho sa občania boja.“

Rakúski politici však prednedávnom naznačili, že Viedeň sa pokúsi položiť základy nového konsenzu medzi členskými štátmi, ktoré podporujú ďalšiu ratifikáciu ústavnej zmluvy, a tými, ktoré sa s Ústavou rozlúčili.

Wolfgang Schüssel vyhlásil, že Rakúsko chce na júnovom summite európskych lídrov vypracovať „cestovnú mapu“, ktorá by napomohla nájdeniu riešenia „prinajlepšom do konca roka 2007“.

Stratégia Viedne na oživenie ústavnej diskusie začne s diskusiou o identite, ktorú spustí veľká konferencia „Zvuk Európy“ koncom tohto mesiaca.

„Na začiatku musíme jasnejšie upozorniť na otázku identity a vyslať odkaz, že neexistuje uniformná európska masa, ale viacero identít, ktoré vytvárajú charakter Európy,“ uviedol kancelár.

Ako ďalší znak obáv Rakúskeho predsedníctva z centralizovanej EÚ Wolfgang Schüssel naznačil, že princíp deregulácie a subsidiarity (podľa ktorého by politické rozhodnutia mali byť prijímané na najnižšej možnej úrovni) by mal byť „braný vážne“.

V máji by sa podľa kancelárových slov mala diskusia o identite, deregulácii a subsidiarite začať zameriavať na konkrétne otázky, ako napríklad úloha ESD.

Nakoniec kancelár Schüssel vyjadril podporu myšlienke svojej nemeckej kolegyne Angely Merkel, ktorá navrhla pripojenie deklarácie o „sociálnej dimenzii Európy“ k neúspešnej Ústave EÚ. Nezáväzná deklarácia by mala vyzývať európske inštitúcie, aby lepšie zvažovali sociálne dopady legislatívny jednotného trhu EÚ.

Francúzsky prezident Jacques Chirac medzitým oznámil, že spustí novú politickú iniciatívu na prekonanie patovej situácie Ústavy. Svoj zámer oznámil v prejave v televízii 31. decembra 2005, nespomenul však detaily svojich plánov. „So všetkými našimi partnermi sme dosiahli dohodu o rozpočte, no Európa potrebuje demokratickejšie, stabilnejšie a efektívnejšie inštitúcie,“ uviedol. „Nemôžeme čakať. Preto rýchlo spustím iniciatívu na začatie budovania politickej Európy, sociálnej Európy, Európy projektov.“ 

REKLAMA

REKLAMA