Do rakúskych volieb vstupuje nacistická minulosť

Meno Adolfa Hitlera je v jeho rodnom Rakúsku spomínané zriedka. Keď v televíznej diskusii použil jeho fotku jeden z kandidátov, Alexander Van der Bellen, vyvolalo to búrlivé diskusie.

Býval líder Zelených a nezávislý prezidentský kandidát Van der Bellen hovoril o poste, ktorý sa objavil na Facebooku. Fotka z kampane, na ktorej je na prechádzke so svojim psom, bola porovnaná s fotografiou Hitlera s vlčiakom, z jeho horského sídla.

„Myslíte si, že je to v poriadku?“, obrátil sa Van der Bellen na svojho oponenta, kandidáta krajne-pravicovej FPÖ Norberta Hofera. Fotku údajne zdieľal jeden z predstaviteľov FPÖ.

Hofer označil post za „hrozivý“. Sám sa sťažoval na svastiky a hitlerovské fúzy, ktoré sa objavujú na jeho volebných plagátoch. Hoci má Hofer tvrdé antiimigračné postoje a pochádza z FPÖ, odmieta označenie „krajne pravicový“.

Rakúsky prezident má prevažne ceremoniálnu funkciu, no voľby sú pozorne sledované aj zo zahraničia. Po brexite a víťazstve Trumpa v USA sú považované za ďalší barometer odporu verejnosti proti establišmentu, a rastúcej popularity krajne pravicového extrémizmu. Na budúci rok sa konajú voľby v Holandsku, Francúzsku a Nemecku – aj tam čelia mainstreamové strany rastúcej opozícii z pravého kraja politického spektra.

Podľa niektorých politikov je používanie Hitlerovho obrazu na znevažovanie oboch kandidátov za ďalší znak, že sa Rakúsko nevyrovnalo so svojou nacistickou minulosťou. V krajine, na rozdiel od Nemecka, nevplýva na verejnú mienku dlhodobo pocit viny za zločiny nacistického režimu.

„Zodpovednosť Rakúska sa stala vecou diskusie len od druhej polovice 80. rokov“, hovorí Hannes Leidinger, profesor histórie na Viedenskej univerzite.

Rakúsko bolo v 1938 násilne pripojené k nacistickému Nemecku. Po vojne sa dlho vnímalo ako obeť nacizmu. Napriek tomu, že značná časť spoločnosti Anschluss otvorene podporovala, a mnohí Rakúšania sa zúčastnili na útokoch nacistických vojsk, i holokauste, túto interpretáciu podporovali aj spojenci, ktorí Rakúsko po vojne obsadili.

Tento „mýtus obete“ sa začal rúcať až v 80. rokoch, aj v súvislosti s odhalením nacistickej minulosti rakúskeho prezidenta a Generálneho tajomníka OSN Kurta Weldheima. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako spravodajský dôstojník pri nemeckých vojenských jednotkách.

Van der Bellen: podpora židovskej komunity

V pondelok podporili Van der Bellena predstavitelia rakúskej židovskej komunity. Je to prvý krát, čo komunita podporila konkrétneho kandidáta.

„Van der Bellen nie je menším zlom, je lepším kandidátom a je mnoho desaťročí priateľom židovskej komunity a Izraela“, povedal na Facebooku Oskar Deutsch, prezident organizácie Židovské komunity Rakúska, ktorá združuje asi 15 000 členov.

Protikandidáta Hofera nemenoval, no vyslovil sa proti jeho politikám. Podľa Deutscha nie je stiahnutie sa do rakúskej ulity odpoveďou na medzinárodnú krízu. Rakúsky prezident musí rešpektovať všetky náboženstvá, vrátane islamu.

Echo minulosti

Werner Dreier, riaditeľ vládou financovanej platformy pre pripomínanie si zločinov nacizmu Erinnern.at, hovorí, že idea spoluzodpovednosti rakúskej spoločnosti za nacizmus sa dostáva do školských učebníc len v posledných rokoch, aj to „váhavo“.

Od povojnových čias, keď bola zodpovednosť kladená na vtedajších armádnych lídrov, cez 90. roky, keď boli centrom záujmu príbehy obetí, prechádza dnes krajina k priznaniu, že nacistom pomáhali aj mnohí bežní obyvatelia.

Podľa Gudrun Blohberger, ktorá vedie pedagogické centrum v bývalom rakúskom koncentračnom tábore Mauthausen, okolo roku 2007 sa začal meniť obsah vzdelávacích školských výletov, no v spoločnosti nie sú ešte informácie zakorenené.

„Ide najmä o to, aby sme nie len rozprávali o minulosti, ale aby sme poučenia z minulosti prenášali aj do nášho myslenia a konania. Na tom ešte musíme tvrdo pracovať.“

Dokument BBC: Čo nám hovorí rast krajnej pravice o Rakúsku?

Paralely

Podľa niektorých expertov by mali učitelia citlivo narábať s paralelami medzi minulosťou, a súčasnosťou nie len v Rakúsku, ale napríklad aj Francúzsku, či USA.

„Je to o rozpoznaní a vysvetlení celkového charakteru vylúčenia“, tvrdí rakúsky politológ a expert na nacionalizmus Anton Pelinka. Je potrebné vyvinúť tlak „proti hystérii a vytváraniu strachu“.

Jeden z rakúskych učiteľov povedal, že sa pokúša hľadať ponaučenia nie len v nacistickej minulosti, ale napríklad aj vo vojnách na Balkáne v 90. rokoch. Takéto príklady medzi študentami silnejšie rezonujú – aj preto, že sami sú často potomkami balkánskych utečencov.

„V mojich triedach nájdete všetko, od sympatizantov Islamského štátu, po krajne pravicových extrémistov.“ Takíto študenti majú podľa neho strach z neschopnosti nájsť si prácu acítia sa byť z politiky vylúčení.

„Pokúšam sa nepoužívať priveľa nacistickú éru. Pokúšam sa vyvádzať z histórie abstrakcie: ľudia ponúkajúci jednoduchých nepriateľov, jednoduché odpovede.“

REKLAMA

REKLAMA