Recept na “úspešné predsedníctvo EÚ”

Slovensko preberie rotujúce predsedníctvo Rady EÚ v druhom polroku 2016. Chceme byť „lídrom“, alebo „koordinátorom“? Aké si stanoviť ciele? Pomôcť nám môžu aj skúsenosti krajín, ktoré už podobnou skúsenosťou prešli.

V piatok (30. november 2012) sa na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku konal expertný okrúhly stôl k otázkam prípravy, a efektívneho zvládnutia rotujúceho predsedníctva Rady EÚ. Slovensko čaká táto úloha v druhom polroku 2016. Na stretnutí hovorili o skúsenostiach akademici, ale aj praktickí vykonávatelia politiky, z Českej republiky, Dánska, Maďarska a Poľska. Zástupcovia slovenského ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí zas predstavili stav príprav, a plány na najbližšie obdobie.

Organizácia

Lisabonská zmluva priniesla zmeny aj do fungovania rotujúceho predsedníctva. Najevidentnejšou je vytvorenie funkcie Stáleho predsedu Európskej rady. Jednej z formácií Rady EÚ – pre vonkajšie záležitosti – už predsedá Vysoká predstaviteľka pre vonkajšie vzťahy a bezpečnostnú politiku. Dôležité je však aj posilnenie Európskeho parlamentu – vo väčšine otázok sa stal skutočným kolegislátorom, a predsednícka krajina tak musí s EP úzko spolupracovať.

Skúsenosti ukazujú, že hoci väčšina práce je počas polročného obdobia trvania predsedníctva na pleciach úradníkov, aktívne sa k nemu musia stavať aj politici. Ministri by mali chodievať do Bruselu, na zasadnutia inštitúcií vrátane Európskeho parlamentu.

Ministerstvo zahraničných vecí zohráva úlohu koordinátora, za jednotlivé oblasti sú však zodpovedné príslušné ministerstvá.

Z hľadiska organizácie práce je potrebné na začiatku prijať strategické rozhodnutie o rozdelení práce a zodpovednosti medzi inštitúcie doma, a misiu v Bruseli. V druhom prípade je kľúčové, aby malo stále zastúpenie krajiny nie len dostatok ľudských zdrojov, ale aj dostatočnú slobodu na manévrovanie pri hľadaní kompromisných riešení. Mikromanažment nefunguje.

Témy

Rotujúce predsedníctvo by nemalo príležitosťou na tvrdé presadzovanie „národných záujmov“ do európskej agendy. Podľa účastníkov okrúhleho stola zdedí predsednícka krajina 85 % agendy od predchodcu, 10 % tvoria neočakávané udalosti a krízy, a len 5% je priestor, v ktorom môže prejaviť svoj vplyv, záujem.

Preto je dôležité „regulovať očakávania“ vlastnej verejnosti – ak vláda nastupuje do predsedníctva s otvorene veľkými plánmi, na jeho konci ju môže čakať sklamanie, negatívne reakcie na ich nenaplnenie.

Komunikácia

Predsednícka krajina by mala mať vytvorené procesy, vďaka ktorým bude schopná do pár hodín reagovať na nepredvídané udalosti. Kľúčová je koordinácia – predsednícka krajina musí hovoriť „jedným hlasom“.

Rozhodnutie o tom, ktoré komunikačné kanály využívať, je aj vecou efektívneho využitia zdrojov. Sociálne médiá, ako Facebook, sú síce populárne vyžadujú si však stálu pozornosť, interaktivitu.

„Komunikácia predsedníctva“ navonok, voči partnerom v EÚ, je veľkou výzvou. Viaceré príklady ukazujú, že komunikačný odkaz je potrebné vyberať tak, aby bol zrozumiteľný vonkajším partnerom. Rovnako ako pri komunikácii voči verejnosti, aj v tomto prípade platí: regulovať očakávania.

Budovanie kapacít

Pre úspešné zvládnutie predsedníctva je nevyhnutné vybudovať dostatočné personálne kapacity – na ministerstve zahraničných vecí, stálom zastúpení v Bruseli, ale aj na jednotlivých ministerstvách. Okrem prijímania nových ľudí to znamená aj poskytnutie tréningu, odbornej prípravy existujúcim zamestnancom, najmä v troch oblastiach:

  • jazyková príprava
  • komunikačné, negociačné zručnosti
  • detailné znalosti o fungovaní inštitúcií EÚ

Pomoc so vzdelávaním môže poskytnúť sekretariát Rady. Poskytovaná príprava by mala byť cielená – potreby „bežného“ ministerského zamestnanca sa líšia od potrieb človeka, ktorý bude predsedať niektorej z pracovných skupín.

V súčasnej ekonomickej situácii je zložité posilňovať ľudské kapacity najímaním nových pracovníkov. Predsednícke krajiny to riešia rôznymi spôsobmi: prijímaním nových ľudí na dobu určitú, dohodami s univerzitami, prípadne dočasným využitím existujúcich zamestnancov z iných oblastí.

Efektívnosť

Je zložité porovnávať, koľko peňazí „stálo“ predsedníctvo jednotlivé krajiny. Dánsko však môže byť príkladom nákladovo veľmi efektívneho prístupu: z vyčlenenej sumy sa podarilo ušetriť asi polovicu využitím verejných tendrov, sponzoringom (jedna z automobilových firiem napríklad poskytla sponzorsky 100 limuzín), obmedzením počtu stretnutí na nevyhnutné minimum, ale aj ich spájaním, čím sa šetrili náklady na infraštruktúru.

Dánske predsedníctvo bolo zároveň prvým rotujúcim predsedníctvom EÚ, ktoré dostali certifikát environmentálnej udržateľnosti.

Prínosy

Účastníci sa zhodli, že pre novú členskú krajinu je prvé rotujúce predsedníctvo dôležitou skúškou, „krstom ohňom“. Pre národnú administratívu je príležitosťou vybudovať sieť kontaktov. Krajina by sa mala snažiť zabezpečiť, aby získané know-how, kontakty nestratila odchodom ľudí, ktorí v administratíve pôsobili iba počas obdobia predsedníctva.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA