Referendá môžu postaviť za dosiahnutú dohodu otáznik

Dohoda uzavretá počas summitu EÚ o obsahu novej európskej zmluvy, ktorá nahradí pôvodne plánovanú ústavnú zmluvu, čelí ešte riziku odmietnutia počas ratifikačnej procedúry v krajinách ako Dánsko, či Írsko, ktoré pripravujú referendum.

Pozadie

Ratifikačný proces ústavnej zmluvy, ktorá bola podpísaná na jeseň v roku 2004 najvyššími predstaviteľmi vtedajších všetkých členských štátov EÚ, bol v dôsledku neúspešných referend vo Francúzsku a v Holandsku paralyzovaný a osud ústavnej zmluvy sa ocitol v slepej uličke.

Po dvojročnom „období rozmýšľania“ a ťažkých rokovaniach šéfov štátov a vlád EÚ, ktorí zasadali od 21. do 23. júna 2007 v Bruseli, došlo k dohode o novej európskej „reformnej zmluve“ nahradzujúcej pôvodnú ústavnú zmluvu.

Táto zmluva však bude rovnako, predtým, ako vstúpi do platnosti, podliehať ratifikácii zo strany všetkých 27 členských štátov EÚ. Mnohí najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ sa po skúsenosti z roku 2005 v tejto súvislosti snažia robiť všetko, čo je v ich silách, aby sa novým referendám vyhli.

Otázky

Ktoré štáty usporiadajú referendum? je otázka, ktorá sa dostala po dosiahnutí dohody medzi európskymi lídrami o hlavných líniách novej „reformnej zmluvy“ EÚ, do centra pozornosti európskych politických špičiek, aj širokej verejnosti.

Zatiaľ čo francúzsky prezident Nicolas Sarkozy oznámil, že jeho krajina ako jeden z dvoch hlavných aktérov, zodpovedných za krach ústavnej zmluvy, nebude organizovať nové referendum, sú krajiny, ktoré zostanú tejto schvaľovacej procedúre, verné aj naďalej.

Írsko, ktoré sa podľa ustanovení v ústave môže len ťažko vyhnúť národnému hlasovaniu o návrhu zmluvy, je pevné vo svojom postoji a Taoiseach Bertie Ahern už 25. júna 2007 s určitosťou oznámil, že zvolá referendum.

V roku 2001 spôsobili írski voliči únii trápenie, keď zamietli Zmluvu z Nice, ktorá bola tiež zameraná na určité konštitučné zmeny s cieľom pripraviť EÚ na rozširovanie.Pomer hlasov sa napokon v druhom hlasovaní, ktoré sa konalo o rok, otočil v prospech Zmluvy z Nice.

Vyzerá to tak, že Dánsko bude patriť taktiež medzi krajiny, ktoré usporiadajú referendum v tejto otázke. Ľudová krajne pravicová dánska strana, ktorá podporuje koalíciu pri vláde, volá po takomto riešení. Prieskum publikovaný 23. júna 2007 navyše ukázal, že približne 70 % voličov sa vyslovilo za usporiadanie referenda. Premiér Anders Fogh Rasmussen ešte neoznámil svoje konečné stanovisko k tejto otázke.

Je taktiež možné, že aj Holandsko usporiada nové referendum, hoci rozhodnutie je v rukách holandských sudcov.

Očakáva sa, že zvyšných 24 členských krajín sa vydá jednoduchšou cestou ratifikácie v národných parlamentoch. No aj napriek tomu je otázna Veľká Británia. Nástupca Tonyho Blaira, Gordon Brown, nemusí byť schopný odolávať tlaku konzervatívnej opozície, ktorá žiada ratifikáciu tohto dokumentu vo všeľudovom hlasovaní.

Pozície

Gordon Brown v snahe vyhnúť sa konaniu referenda vyhlásil, že Tonymu Blairovi sa podarilo obhájiť počas summitu Európskej rady všetky dôležité britské záujmy. Pre BBC povedal: „Ako v ktorejkoľvek inej zmluve, ktorá bola dojednaná – Nice, Amsterdam, Maastricht – a pre ktorú mnohí žiadajú referendum, zdá sa mi, že aj teraz sme dokázali vyjednať naše pozície.“

Takýto postoj si vyslúžil kritiku predovšetkým britskej konzervatívnej opozície, ktorá je presvedčená, že nový text bude obsahovať väčšinu prvkov pôvodného návrhu textu ústavnej zmluvy. Tieňový minister zahraničia William Hague povedal: „Blair a Brown sa podpísali pod prenesenie časti právomocí z Británie na EÚ a pod dôležité zmeny v systéme fungovania EÚ.“

Blaira obvinil taktiež vodca Toryov, David Cameron, ktorý označil výsledok summitu za „podstatný transfer moci z Británie do Bruselu.“ Zároveň na adresu jeho nástupcu dodal: „Ak nový premiér, tak ako my, verí v moc pochádzajúcu z ľudu, potom musí uskutočniť referendum.“

Holandský premiér z radov kresťanských demokratov, Jan-Peter Balkenende, podčiarkol, že nový text bude reflektovať väčšinu požiadaviek jeho krajiny a že „myšlienka ústavy a ostatných súčastí, ktoré sú s tým späté [..] je preč.“ Tamojšia opozícia sa stavia k týmto vyhláseniam taktiež kriticky.

Únia európskych federalistov (UEF) spoločne s Mladými európskymi federalistami (JEF) odštartovali kampaň za európske referendum o Európskej ústave. Hlavným podnetom pre takúto myšlienku je ich presvedčenie, že systém doterajších zmlúv je zdrojom demokratického deficitu a že občania nemajú výraznejšiu možnosť rozhodovať o európskych veciach priamo.

REKLAMA

REKLAMA