Reforma komitológie je bojom o obchod

Návrh EK znížiť vplyv členských štátov na každodenné rozhodovanie EÚ sa stretáva s odporom skupiny krajín pod vedením Nemecka a Británie, ktoré trvajú na väčšom vplyve na nástroje obchodnej politiky.

Diplomati dnes v Bruseli diskutujú o návrhu Komisie reformovať tzv. procedúru komitológie. Tá je podľa mnohých príliš nepriehľadná a komplexná.

Táto zrýchlená procedúra sa odohráva v relatívne vplyvných výboroch národných expertov, ktorí prijímajú implementačné akty. Tie sprevádzajú európsku legislatívu vychádzajúcu z návrhov Komisie.

Napríklad rozhodnutia o mliečnych kvótach alebo o schvaľovaní chemických látok sa bežne robia cez komitológiu.

Hlavnou výhodou tejto procedúry je, že je oveľa rýchlejšia ako normálna legislatívna mašinéria. Obchádza však Európsky parlament v rozhodnutiach, ktoré majú značný význam. Vplyv členských štátov, predovšetkým tých malých, je v nej neproporčne vysoký.

Lisabonská zmluvy prijatá v decembri 2009 upravuje procedúru komitológie tým, že v nej zvyšuje slovo Komisie aj Parlamentu.

V starom systéme mohli národné štáty blokovať návrh Komisie jednoduchou väčšinou. Nové pravidlá z Lisabonu hovoria, že štáty budú môcť rozhodnutie Komisie zvrátiť len kvalifikovanou väčšinou.

Obchod

Reforma komitológie al už mesiace stojí na otázkach súvisiacich z obchodom. Koalícia krajín, ktorú vedie Nemecko, Veľká Británia a škandinávske krajiny lobuje za to, aby sa obchodná politika z komitológických postupov vyňala.

Tieto krajiny tvrdia, že ak sa tomu Komisia nepodvolí, Brusel získa neproporčnú moc v otázkach nástrojov na obranu európskeho obchodu, napríklad v antidumpingových opatreniach proti zahraničnému dovozu.

Doteraz to boli členské krajiny, ktoré hrali v komitológii pri takýchto typoch rozhodovania kľúčovú úlohu. V zákulisných rokovaniach výborov sa rozhodovalo napríklad o tom, či predĺžiť clá na obuv dovezenú z Číny, či Vietnamu.

Dôsledkom toho ale podľa Komisie je, že „tretie krajiny čoraz viac lobujú u členských krajín, aby sa vyhli uvaleniu ciel“. Napísal to komisár pre obchod Karel De Gucht v liste adresovanom diplomatom EÚ na konci septembra.

Vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti „predstavuje jedinečnú príležitosť vyrovnať sa s týmto problémom,“ dodáva. Komisár navrhuje, aby bola „obchodná politika, vrátane politiky obrany obchodu plne integrovaná do normálneho rámca komitológie“.

Skupine severských krajín sa takýto postup nepozdáva pretože sa boja, že to bude znamenať viac právomocí pre Brusel. Najväčším kritikom reformy sú pri tom krajiny, ktorých firmy vo väčšej miere outsorcovali produkciu za hranice EÚ.

Belgický kompromisný návrh

Minulý týždeň prišlo Belgické predsedníctva EÚ s kompromisným návrhom. Dokument zjemňuje návrh reformy tak ako ho predložila Komisia, pričom sú stále v súlade s Lisabonskou zmluvou.

Členské štáty by na základe kompromisu mali byť schopné blokovať návrhy súvisiace s obchodom (napríklad antidumpingové opatrenia) jednoduchou väčšinou. V takýchto prípadoch bude „Komisia viesť konzultácie s členskými štátmi“ a navrhne nové opatrenia pre schválenie výbormi národných expertov. Ak je raz návrh znovu oficiálne stole bude možné ho zablokovať len kvalifikovanou väčšinou.

Okrem toho „v priebehu jedného roka po vstupe tohto nariadenia do platnosti, bude odvolací výbor dávať posudok k definitívnemu návrhu antidumpingových opatrení jednoduchou väčšinou svojich členov“, predpokladá belgický kompromis.

Špeciálne ochranné opatrenia v obchode by sa mali rozhodovať “inou väčšinou“, čo by mohlo znamenať trvalý návrat k jednoduchej väčšine pri hlasovaní.

Lisabonská zmluva však hovorí jasne o tom, že v novom systéme má mať väčšie slovo Komisia „s výnimkou odôvodnených prípadov“, čo sa ale zatiaľ pri obchodných otázkach dostatočne nevyargumentovalo.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA