Rozpočet EÚ 2015: Ako na nesplatené faktúry?

O tom, aký veľký bude problém s nesplatenými záväzkami za schválené projekty na budúci rok, rozhodne tohtotýždňové hlasovanie Európskeho parlamentu o rozpočte EÚ na rok 2015.

Kým v roku 2010 si EÚ pred sebou tlačila záväzky vo výške 5 miliárd eur, v roku 2014 je to 23,4 miliárd eur. Napriek tejto situácii členské štáty chceli oproti návrhu rozpočtu na rok 2015, ktorý pripravila Európska komisia zoškrtať 522 miliónov eur v záväzkoch a 2,1 miliardy v platbách.

Požiadavka, aby EÚ vyrovnala svoje staré záväzky bola jednou z kľúčových podmienok Európskeho parlamentu pri vyjednávaní o novom sedemročnom rozpočte únie na roky 2014-2020. Hoci tento rámec priniesol po prvýkrát v histórii EÚ zníženie reálneho rozpočtu, škrty neboli také veľké ako niektoré štáty, napríklad Veľká Británia, dúfali.

Európsky parlament odmieta pre rok 2015 ďalšie škrty, aby sa dlh EÚ mohol dostať na udržateľnú úroveň. Rozpočet EÚ pritom nemôže generovať deficit, tak ako národné rozpočty. Európska komisia môže schvaľovať výdavky len do stropu, s akým predtým v rozpočtových rokovaniach určujúcich 7-ročný rámec súhlasia členské štáty.

Keďže ale mnoho programov, ktoré sa financujú, bežia vo viacročných cykloch a EÚ každoročne schvaľuje aj ročné rozpočty, Komisia je v platbách závislá od pripravenosti členských štátov plniť si svoje záväzky ohľadne príspevkov do rozpočtu.

Európsky parlament v rámci riešenia súčasnej situácie navrhoval, aby sa na stabilizáciu dlhu použili výnosy z pokút, ktoré EÚ udeľuje veľkým korporáciám za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže alebo prostriedky, ktoré členské štáty platili za chyby pri realizácii projektov. Takisto žiada, aby Európska komisia spolu s návrhom rozpočtu na rok 2016 prišla s detailným plánom, ako sa bude znižovať dlh.

Minulý týždeň dosiahli europoslanci s Radou (členskými štátmi) predbežnú dohodu. Jej súčasťou je splnenie požiadavky EP na dodatočných 4,8 miliardy eur na splatenie záväzkov v rokoch 2014 a 2015.

Slovenský europoslanec Ivan Štefanec hovorí, že Európsky parlament dosiahol aj ďalšie svoje ciele, predovšetkým navýšenie platieb na vedu, výskum, inovácie, ako aj na vzdelávacie programy typu Erasmus a na rozvoj malého podnikania.

Pokiaľ by k schváleniu rozpočtu nedošlo, nastúpilo by trvalé provizórium, keď by členské štáty každý mesiac počas roka čerpali jednu dvanástinu tohtoročného rozpočtu.

V provizóriu by sme podľa poslanca EP Vladimíra Maňku nemohli implementovať projekty. „Európska komisia by nemohla realizovať investičný plán na rozhýbanie ekonomiky. Verím, že dohodu schváli,“ povedal Maňka.

Slovensko patrí podľa neho medzi štáty, ktoré na situáciu s meškaním platieb z EÚ doplácajú, keďže úhrady vykrýva z vlastných zdrojov. „Slovensko sa namiesto toho, aby bolo čistým prijímateľom, stalo prispievateľom, keď asi 600 miliónov eur muselo vykryť zo svojho rozpočtu,“ konštatoval Maňka.

A preto podľa neho najlepším riešením do budúcnosti je úplná zmena financovania rozpočtu, ako aj zavedenie sankcií za nedodržanie platobnej disciplíny členských štátov.

V pondelok (15. 12.) bude o návrhu rozpočtu rokovať rozpočtový výbor EP a v stredu (17. 12.) Európsky parlament.

Infografiku k európskemu rozpočtu nájdete na tejto linke.

 EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA