Rozpočet EÚ pôjde dole

Lídrov EÚ pripravujú na dlhý novembrový summit o sedemročnom rozpočte naplánovaný na november. Kohézia asi predsa len bude jeho obeťou.

Lídrom EÚ, ktorí v piatok po 16 hodinovom maratóne opúšťali Brusel, povedali, aby si na víkend 24.-25, novembra nerobili žiadne plány. Rozpočtový summit naplánovaný na 22. a 23. novembra sa totiž veľmi pravdepodobne pretiahne.

Predsedníctvo Európskej rady by sa tiež rado vyhlo ťahaniu rokovaní do skorých ranných hodín ako na tomto summite, kedy lídri skončili o 4 ráno, aby pokračovali o 9:30.

V minulosti politici často naznačovali ochotu dlho rokovať tým, že oznámili koľko košieľ majú so sebou v batožine.

„Budúci mesiac musíme na špeciálnom summite pripraviť rozpočet pre pracovné miesta a rast. Je to mimoriadne dôležité. Nemôžem vám sľúbiť oveľa viac spánku, myslím si, že to bude veľmi dlhá Európska rada,“ povedal v piatok na tlačovom brífingu predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

V podobnom duchu pripravoval novinárov aj francúzsky prezident Francois Hollande, keď povedal, že ich budúci summit donúti pracovať niekoľko dní.

Stretnutie ministrov pre európske záležitosti, ktoré sa konalo 20. septembra potvrdilo veľké názorové rozdiely medzi členskými krajinami. 15 štátov spochybnilo závery cyperského predsedníctva, podľa ktorých je potrebné plošne osekať výdavky. Menšia skupina, ktorá je ale svojim zložením relevantná, však tento prístup podporila.

Francúzsko, ŠpanielskoÍrsko sa postavili proti škrtom v Spoločnej poľnohospodárskej politike. Stredoeurópske krajiny a Španielsko, Írsko, BelgickoLuxembursko sa postavili proti škrtom v kohéznej politike.

Zdroj blízky rokovaniam o rozpočte pre EurActiv.sk načrtol očakávaný najpravdepodobnejší výsledok negociácií.

Pokiaľ ide o celkový objem z 1047 miliárd požadovaných Európskou komisiou by Nemecko rado spravilo 960 miliárd. Podľa signálov budú Nemci ochotní ustúpiť, aby mohla Komisia pred Európskym parlamentom ohlásiť víťazstvo, no nebude to zadarmo. Výmenou za to prídu podmienky, ktoré reálne čerpanie obmedzia najmä cez zmeny v kohéznej politike, tvrdí zdroj.

Môže sa tak stať, že objem prostriedkov na kohéznu politiku ostane na papieri približne rovnaký, no nové nastavenie pravidiel môže mať vplyv na čerpanie. Príkladom môže byť makroekonomická podmienenosť na základe európskeho semestra.

Priatelia kohézie tak svoju agendu nepretlačia, pretože narazili na argumentáciu o zlom a neefektívnom čerpaní, navyše poznačenom zneužívaním prostriedkov. Hoci sú čistí poberatelia ako Poľsko a pobaltské krajiny hodnotení v tomto ohľade relatívne dobre, prevážila skúsenosť z Maďarska, Slovenska, Rumunsko či Bulharska.

Ďalšou obeťou podľa informovaného zdroja sú tzv. vlastné zdroje rozpočtu. Európsky parlament dostane politický prísľub, že táto otázka bude technicky rozpracovaná a politicky sa o nej bude rozhodovať v polovici programového obdobia, teda v roku 2017.

Rozpočet eurozóny

Diskusie môže ešte viac komplikovať otázka vzťahu eurozóny a zvyšku bloku.

V záveroch minulotýždňovej Európskej rady sa uvádza, že sa preskúmajú „ďalšie mechanizmy, vrátane vhodnej fiškálnej kapacity pre eurozónu“. Toto skúmanie má byť podľa záverov Európskej rady proces nezávislý od negociácií o budúcom viacročnom rozpočtovom rámci.

Podľa zdroja z rokovaní sú však aj hlavní aktéri skeptickí ohľadne samostatného rozpočtu pre eurozónu v dohľadnej dobe.

„Je názor, že takýto nástroj v rámci eurozóny je rozumný. Nechajme teraz iných, nech nám tú rozumnosť pretavia do konkrétnych podmienok fungovania. Mne sa tento systém páči, pretože Slovensko bude môcť participovať na niečom, čo mu môže v určitých situáciách pomôcť. V tom je výhoda nášho členstva," vyhlásil podľa TASR po skončení rokovaní v Bruseli slovenský premiér Robert Fico.

Prostriedky sústredné v rozpočte eurozóny by pritom podľa jeho slov boli určené na podporu krajín s hospodárskymi problémami alebo ako stimul pre vykonávanie reforiem. „Keď napríklad dochádza k prepadu hospodárskeho rastu a niektorá krajina na to doplatí viac ako iné. Alebo na reformy, na ktoré niekedy krajiny nemajú peniaze a sú dôležité, aby krajina bola konkurencieschopná," vysvetlil predseda vlády.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA