Rozpočtová konsolidácia – ale s rozumom

Konsolidácia rozpočtov krajín EÚ je nevyhnutná, opakovali viacerí účastníci úvodného panelu Hospodárskeho fóra v Krynici. Škrty sa však nemôžu dotýkať výdavkov, ktoré sú investíciou do budúcnosti.

„Proti recesii nemôžeme bojovať ďalšími stimulmi“, vyhlásil predseda Komisie José Manuel Barroso na prvom plenárnom zasadnutí Hospodárskeho fóra v Krynici. Jeho hlavnou témou bola budúcnosť EÚ po prijatí Lisabonskej zmluvy, no značná časť diskusie sa zaoberala hospodárskou krízou a spôsobom, ako by s ňou mala Únia bojovať.

Reformy namiesto stimulov

Barroso zdôraznil, že nevyhnutnou súčasťou „exit stratégie“ je fiškálna konsolidácia. „Je to správna cesta, mala by však prihliadať na rast.“ Nie všetky výdavky sú rovnocenné, zdôraznil. Pri navrhovaní škrtov je preto potrebné prihliadať na kvalitu rozpočtových výdavkov.

Konsolidácia je však len prvý krokom. Nasledovať musia štrukturálne reformy. Podľa Barrosa musíme prispôsobiť európske sociálne trhové ekonomiky, modernizovať ich. Hlavným dôvodom je rastúca globálna konkurencia, s ktorou sa musí Únia vyrovnať. Pridanou hodnotou je tiež európska koordinácia investícií do „nových motorov rastu.

Estónsky zázrak

V časoch vysokých rozpočtových deficitov a hromadiacich sa dlhov je Estónsko výnimkou. Krajina sa už čoskoro stane ďalším členom eurozóny, keďže dokázala splniť náročné Maastrichtské kritériá. Podľa estónskeho prezidenta Toomasa Hendrika Ilvesa pomohla politická vôľa a dobre pripravená východisková situácia.

Už pred vypuknutím krízy bránila estónskemu pristúpeniu k spoločnej mene iba vysoká inflácia. Kríza však prehriatu ekonomiku schladila, rastúca nezamestnanosť a rozpočtové škrty zastavili rast cien. Okrem toho, Estónsko si dokázalo počas „hojných rokov“ vytvoriť dobrú pozíciu. Do krízy vstupovalo s prebytkovým rozpočtom, dlhom vo výške 7% HDP a špeciálnym krízovým fondom, ktorý vytváralo z prebytkov už od roku 1999, a v ktorom dokázalo akumulovať hodnotu až 10% HDP.

Okrem toho, krajina pristúpila k šetreniu výdavkov rozpočtu už pri prvých príznakoch krízy. Radikálne opatrenia zaviedla rok pred ktorýmkoľvek iným členom Únie. nepristupovala k nim však plošne – škrty sa nedotkli vzdelávania a sociálneho zabezpečenia. Aj vďaka tomu sa môže estónska vláda tešiť silnej podpore, napriek prepadu HDP, škrtom a rastúcej nezamestnanosti.
Podľa prezidenta Ilvesa zohral istú úlohu aj psychologický moment. „Po sovietskych časoch, politickom terore, deportáciách, a podobne, akým problémom už je znižovanie platov.“

Rozpočtová koordinácia

Dôležitosť zdravých rozpočtov podčiarkol aj poľský prezident Bronislaw Komorowski. Jeho krajina prestála zlé časy údajne aj vďaka automatickým legislatívnym bariéram, ktoré znemožňujú nezodpovednú rozpočtovú politiku.
Predseda Komisie Barroso zdôraznil, že cestou z krízy je aj prehlbovanie európskej integrácie, dobudovanie spoločného trhu. V tejto súvislosti vidí veľký potenciál v stratégii EÚ 2020, ktorá si už nestanovuje jednotlivé makroekonomické ciele, ako to robila Lisabonská stratégia, ale prijíma holistický prístup.

Krízu vníma aj pozitívne, ako príležitosť na prijatie užitočných nástrojov hospodárskej koordinácie a spolupráce, ktoré by boli ešte pred dvoma rokmi politicky nemysliteľné.

Nevyjesť si budúcnosť

„Nikdy nezjedzte zemiaky, ktoré máte na sadenie“, bola rada šéfa spoločnosti Nokia a bývalého fínskeho premiéra Eska Aho. Tými sadenicami, ktoré majú priniesť budúcu úrodu, je podľa neho vzdelanie. Investície do vzdelania sa majú počas krízy zintenzívniť, nie obmedzovať.

Ďalšie kroky

  • 8.-11. september: XX. Hospodárske fórum v Krynici (Poľsko)
  • 10. september: seminár siete EurActiv „Účinná komunikácia: ako komunikovať s rozhodovateľmi v EÚ“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA