Ruský plyn a Gaza nahrávajú Blairovi

V čase, kedy EÚ čelí zastaveniu dodávok zemného plynu z Ruska a konfliktu medzi Izraelom a Palestínou v Pásme Gazy, čoraz viac európskych lídrov naznačuje, že post stáleho predsedu Rady by mala obsadiť osobnosť so zvučným menom. Do úvahy pripadá najmä Tony Blair, niekdajší britský premiér.

Po skúsenosti s Francúzskym predsedníctvom, kedy v mene Rady na medzinárodnej scéne vystupoval Nicolas Sarkozy a riešil otázky ako rusko-gruzínsky konflikt či finančnú krízu, čoraz viac európskych lídrov začína sympatizovať s myšlienkou, že post stáleho predsedu Rady by mala obsadiť osobnosť so zvučným menom. „Sarkozy dokázal upútať,“ hovorí nemenovaný európsky diplomat a dopĺňa: „Mnohých z nás prinútil zamyslieť sa, že ak sú veci, ktoré sa dejú, náročné, na vykonávanie takejto funkcie potrebujete naozaj veľkú osobnosť.“

Dnešné vydanie denníka Financial Times informuje, že v európskych kruhoch sa v kontexte postu stáleho predsedu Rady začína  čoraz viac diskutovať o niekdajšom britskom premiérovi, Tonym Blairovi. V minulosti o ňom ako o „jednom z velikánov Európy“ hovoril aj francúzsky prezident Sarkozy, dnes však podporuje skôr luxemburského premiéra Junckera.

Okrem Tony Blaira, v diskusii o možnom stálom predsedovi Rady padlo doteraz viacero mien:

  • luxemburský premiér Jean-Claude Juncker,
  • írsky predseda vlády Bertie Ahern,
  • dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen,
  • niekdajší predseda belgickej vlády Guy Verhofstadt.

Tony Blair si ako niekdajší britský premiér dokázal vybudovať silné renomé. Aj napriek niektorým tvrdeniam, že jeho hviezda začala po odstúpení z funkcie upadať, Blair sa minulý štvrtok (8.1.) objavil na konferencii v Paríži po boku francúzskeho prezidenta a nemeckej kancelárky, aby vyzval na vytvorenie „nového kapitalizmu”. Ako vyslanec Kvarteta – EU, USA, OSN, Rusko – pre Blízky východ sa tiež stretol s vládou Izraela a Egypta, aby spoločne hľadali riešenie súčasnej humanitárnej krízy v Gaze.

Nevýhodou Blaira v očiach mnohých európskych kritikov je jeho blízky vzťah s odchádzajúcim americkým prezidentom Georgom W. Bushom. Bush mu zajtra (13.1.) v Bielom dome udelí najvyššie americké občianske vyznamenanie, Prezidentskú medailu slobody. Lord Levy, niekdajší vyslanec pre Blízky východ v tomto smere tvrdí, že Blair mal na Busha a jeho politiku len „okrajový“ vplyv. Ostatným európskych diplomatom, ktorí ho začínajú pokladať za možnú tvár Európy, pripomína, že Blair mal vždy tendenciu dávať dôraz viac na transatlantické, než európske vzťahy a ako predseda vlády nepresadil euro ako platidlo vo svojej krajine.

Diskusie o personálnom obsadení postu stáleho predsedu Rady sú zatiaľ iba predbežné, nakoľko poslednými krajinami, ktoré ešte neratifikovali Lisabonskú zmluvu, sú Írsko a Česká republika. Súčasne, poľský prezident povedal, že pod parlamentom schválenú Lisabonskú zmluvu sa podpíše až vtedy, keď dokumentu povedia „áno“ írski voliči. Obsadenie postu stáleho predsedu rady sa preto stane relevantnou témou najskôr v roku 2010. Stály predseda Rady by mal byť menovaný na funkčné obdobie 2,5 roka s možnosťou jedného opätovného zvolenia. Navonok by mal nahradiť reprezentáciu EÚ, ktorá sa v súčanosti odvíja od princípu rotačného 6-mesačného predsedníctva.

REKLAMA

REKLAMA