Schulz na Slovensku: Potrebujeme nové rozdelenie kompetencií

Predseda Európskeho parlamentu na svojej návšteve Slovenska obhajoval parlamentarizmus v Európe a zaujímal sa tiež o výskum financovaný z európskych prostriedkov.

Parlamenty v ústraní

„Pod tlakom udalostí súvisiacich s riadením krízy sú parlamenty – národné parlamenty rovnako ako Európsky parlament – stále viac vytláčané na okraj,“ povedal v úvode svojho príhovoru k poslancom Národnej rady SR predseda europarlamentu Martin Schulz. Znepokojuje ho vývoj, v ktorom sa „na parlamenty nahliada ako na neradostné mrhanie časom, dokonca ako na rušivý faktor a zástupcovia ľudu sú vytláčaní z rozhodovacieho procesu – toto sa rovná erózii demokracie.“

Apeloval na jednotu v EÚ a v eurozóne: „tvoríme spoločenstvo s jedným osudom, v ktorom navzájom za seba ručíme. Sme solidárnou spoločnosťou.“ V Európe podľa neho platí pravidlo: buď všetci prehráme, alebo všetci vyhráme.

Ohradil sa proti požiadavkám na krátenie rozpočtu EÚ, ktoré „môžu byť síce populárne, no je to nezodpovedné“. „Rozpočet EÚ totiž nie sú peniaze určené Bruselu. Rozpočet EÚ predstavuje financie pre ľudí v Európe. Ide o najväčšie opatrenie stimulujúce rast.“

Kritika európskeho semestra

Martin Schulz kritizoval demokratický deficit tzv. európskeho semestra. „Najprv pošle minister financií nejakého štátu návrh rozpočtu nie svojmu parlamentu, ale Európskej komisii v Bruseli.“

„Následne Európska komisia preskúma návrh rozpočtu najskôr na úrovni úradníkov, a nie na úrovni kolégia. A to na základe kritérií, ktoré úradníci Komisie stanovili v usmerneniach obsiahnutých v ročnom prieskume rastu EÚ, resp. vo všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky – ktoré však nikdy neboli predložené na schválenie žiadnemu parlamentu!“ upozornil.

Podľa vlastných slov „nerozumie ako mohli predsedovia vlád odsúhlasiť niečo také, že najprv sa návrh rozpočtu predloží Komisii a až potom ho dostane do rúk príslušný parlament“.

Študenti

„Väčšia časť môjho života je za mnou. G.B. Shaw povedal, že by sme nemali dôverovať starým ľuďom, lebo tí nemyslia na budúcnosť. Ja na budúcnosť myslím,“ povedal Schulz v diskusii so študentmi.

Európska únia podľa neho nemôže hľadať svoje zdôvodnenie iba v minulosti. Tak ako bola EÚ odpoveďou na špecifické výzvy druhej polovice 20. storočia, medzi nimi fašizmus a boľševizmus, je odpoveďou aj na úplne nové výzvy, povedal v aule Univerzity Komenského.

Jedine EÚ ako región sa môže efektívne presadiť v globálnych obchodných vzťahoch, pretože tieto sa stali vzťahmi medzi veľkými regiónmi. Európa sa podľa neho nemá snažiť nahradiť národné identity, no je treba si uvedomiť, že národné štáty už nie sú schopné chrániť všetky záujmy svojich občanov.

Na margo prejavu o stave Únie predsedu Európskej komisie z minulého týždňa Schulz vyhlásil, že si myslí, že už dnes tu máme to, čo Barroso nazval „federáciou národných štátov“. Sám namiesto slova federácia preferuje „politická únia“. „Keď nemusím byť diplomatický hovorím, že potrebujeme európsku vládu,“ povedal. Schulz si myslí, že potrebujeme najmä nové rozdelenie kompetencií medzi európskou a národnou úrovňou, prejavuje sa to najmä v oblasti regionálneho rozvoja.

Je podľa neho neakceptovateľné, aby EÚ žiadala od Slovenska solidaritu s Gréckom a zároveň sa krajiny snažili obmedziť prostriedky pre kohéziu.

Na študentskú otázku k budúcemu programu „Erasmus pre všetkých“ odpovedal, že by sa podľa neho programy mobility nemali obmedzovať len na vysokoškolských študentov. „Ja nie som akademik a myslím, že väčšina ľudí v Európe je taká ako ja, bez akademického diplomu.“

Pokiaľ ide o budúce voľby do Európskeho parlamentu, tie budú podľa neho úplne iné, keďže sa bude podstupovať podľa Lisabonskej zmluvy. Európska rada musí rešpektovať ich výsledky pri navrhovaní kandidáta na predsedu Európskej komisie.

Veda a výskum z eurofondov

Súčasťou programu predsedu Európskeho parlamentu na Slovensku bola aj návšteva priestorov, kde sa realizujú projekty „Priemyselný výskum v klinickej diagnostike infekčných patogénov“ a „Centrum pre inovačný výskum protinádorových a protivírusových stratégií“, ktoré sú podporené zo štrukturálnych fondov EÚ s cieľom skvalitniť diagnostiku.

„Mal som možnosť vidieť konkrétny príklad výskumu a vývoja, ktorý zlepšuje šance chorých ľudí na prežitie. Hlboko na mňa zapôsobilo ako tu efektívne využívajú prostriedky EÚ na vytváranie skutočného medicínskeho pokroku,“ uviedol pre EurActiv po návšteve výskumného pracoviska.

Projekty realizuje spoločnosť BioScience Slovakia v spolupráci s Virologickým ústavom SAV. Podľa Schulza bez podobného verejno-súkromného partnerstva by bol pokrok nemysliteľný, obzvlášť v medicínskom výskume. „Otázkou však je, či by sa politici nemali zamyslieť nad vyšším príspevkom z verejných peňazí na posilnenie verejnej vetvy, aby sme sa vyhli tomu, aby bol verejný výskum príliš závislý od súkromných investícii. Je to veľmi dôležité aj z pohľadu etiky. Avšak v súčasnosti by bol vedecký pokrok nemysliteľný bez verejno-súkromného partnerstva,“ zhodnotil.

Pozície:

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA