Schulzov nový mandát bude náročnejší

Martin Schulz pokračuje ako predseda Európskeho parlamentu na nasledujúceho 2 a pol roka. Vystrieda ho kandidát európskych ľudovcov, hovorí sa o Francúzovi Alainovi Lammassourovi.

Z 612 platných hlasov dostal Nemec Martin Schulz v prvom kole tajného hlasovania 409. Podporili ho jeho vlastní európski socialisti. Na základe dohody o zdieľaní predsedníctva počas mandátu EP dostal aj hlasy ľudovcov a liberálov.

O 2 a pol roka Schulza vystrieda niekto z frakcie európskych ľudovcov. Špekuluje sa o vplyvnom bývalom francúzskom ministrovi a europoslancovi Alainovi Lamassourovi, ktorého medzičasom zvolili za vedúceho delegácie francúzskej stredo-pravej UMP v Európskom parlamente.

Súpermi Schulza v boji o predsedníctvo boli Ulrike Lunacek z frakcie Zelených, Sajjad Karim zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Pablo Iglesias za Zjednotenú ľavicu (GUE/NGL). Ich kandidatúra bola symbolická, keďže zvolenie Schulza bolo takmer isté.

Schulza ostro kritizuje tretia najsilnejšia frakcia Európski konzervatívci a reformisti.

„Čo sa s nami stalo ak predsedníctvo tohto zboru – úrad, ktorý by mal stáť nad straníckou politikou a bežnými politickými ambíciami – sa stajne obchodovateľnou položkou? Cena útechy za to, že nedostal cenu útechy? Plán D v politickom živote, keď plán A, B a C zlyhali,“ komentoval zvolenie Schulza kandidát konzervatívcov a reformistov, britský konzervatívec Sajjad Karim.

Vo svojom príhovore bezprostredne po zvolení Schulz povedal, že chce byť predsedom aj pre tých, ktorí za neho nehlasovali. „Dúfam, že si získam dôveru aj tých, ktorí ju do mňa dnes nevložili“, vyhlásil.

Liberálna europoslankyňa z Francúzska Sylvie Goulardová (ALDE) hovorí, že podporili Schulza namiesto postavenia vlastného kandidáta preto, že chceli ukázať, že v Európskom parlamente funguje stabilná väčšina.

Schulzovi podľa nej treba uznať, že z Európsky parlament ako inštitúciu posilnil, zviditeľnil a zohral dôležitú úlohu v procese zmeny výberu predsedu Európskej komisie.  

Spitzenkandidát európskych ľudovcov na šéfa eurokomisie Jean-Claude Juncker dostal minulý týždeň aj oficiálnu nomináciu Európskej rady. Stalo sa tak napriek odporu dvoch členských krajín – Veľkej Británie a Maďarska. Európsky parlament bude o Junckerovi hlasovať o dva týždne.

Vzťahy s národnými parlamentmi

Čoraz viac akademikov a politikov hovorí, že posilňovanie demokratickej legitimity EÚ prostredníctvom posilňovania právomocí Európskeho parlamentu zlyhalo.

Cestu vidia novej kvalite angažovania národných parlamentov. Horné komory britského a holandského parlamentu  ako aj dánsky parlament vyzývajú ostatné národné legislatívne zbory, aby sa ich poslanci viacej zapájali do európskeho rozhodovacieho procesu.

„Cieľom je zmeniť správanie, nie zmeniť zmluvy,“ hovorí Rene Leegte, poslanec dánskeho parlamentu.

Podľa profesora európskej politiky Ananda Menona z londýnskej King´s College je problém štrukturálny. Európsky parlament sa správa presne ako akýkoľvek iný parlament a snaží sa ochraňovať a posilňovať svoju pozíciu. Členské štáty sa zase správajú ako národné štáty. Obeťou tohto boja je legitimita európskeho systému.

Budúcnosť európskej integrácie podľa Menona omnoho viac záleží na tom, ako bude prepojená s domácimi demokratickými procesmi.

„Členské štáty sa spoliehajú na EÚ, že zabezpečí kľúčové ciele verejných politík. Postupný pokles podpory pre úniu ale oslabuje jej schopnosť tieto očakávania naplniť. Snažiť sa o demokratickú legitimitu cez Európsky parlament sme opakovane skúšali a nepodarilo sa to. Jediná alternatíva je prepojiť úniu s národnou politikou,“ myslí si Menon.

Pozície

Krátko po oznámení výsledkov tajného hlasovania Martin Schulz vo svojom inauguračnom prejave uviedol, že pred europarlamentom a EÚ stojí "dlhý zoznam úloh".

„Čelíme, ako ešte nikdy, obrovským výzvam,“ uviedol Schulz pred europoslancami. Spomenul problémy s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti v niektorých členských štátoch EÚ, náročné rokovania s USA o voľnom obchode, ale aj osudy tisícok migrantov putujúcich cez Stredozemné more do priestoru EÚ. Problémy, ktorým budú Európania musieť čeliť, predstavujú aj medzinárodné krízy v krajinách ako je Ukrajina, Irak a Sýria.

Eduard Kukan, europoslanec a člen Európskej strany ľudovcov, po hlasovaní o predsedovi Európskeho parlamentu povedal: „Európsky parlament si od roku 2009 výrazne posilnil právomoci a práve preto boli dnešné voľby iné, dalo by sa povedať, dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Prezident stojí na čele Európskeho parlamentu, ktorý zastupuje 507 miliónov Európanov. Jeho práca preto musí odzrkadľovať záujmy európskych občanov. Martinovi Schulzovi gratulujem a prajem mu v jeho funkcii jasnú európsku víziu a odhodlanie priviesť Európsky parlament bližšie k občanom.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA