Šefčovič to mal ťažké

Slovenský menovaný komisár Maroš Šefčovič musel čeliť tvrdému híringu. Hneď na začiatku sa ho pýtali na jeho údajné vyjadrenia na adresu Rómov, potom nasledovali otázky z oblasti, v ktorej bude pôsobiť. Podľa predbežných správ sa zdá, že grilovanie v EP „ustál“.

Pozadie

Vypočutie Maroša Šefčoviča v Európskom parlamente ešte začiatkom roka mnohí považovali za formalitu. Prvotné obavy, že pravicoví politici by sa mohli zamerať na jeho moskovské štúdiá, rozptýlili sami ľudovci.

Napriek tomu bol prekvapivo tesne pred híringom slovenský kandidát médiami označený za jedného zo štyroch problematických kandidátov a dokonca jedným z dvoch nominovaných eurokomisárov, u ktorých sa skloňovalo slovo výmena.

Dôvodom bolo, že poslanec EPP Jozef Szájer predstúpil 14. januára v Bruseli pred novinárov a oznámil, že slovenský kandidát povedal pred piatimi rokmi výrok, ktorý je pre eurokomisára a tobôž pre podpredsedu EK, neakceptovateľný. Podľa dokumentu ku konferencii, ktorá sa konala v 2005, mal Šefčovič povedať, že Rómovia zneužívajú sociálny systém na Slovensku.   

Otázky

Šefčovič poslancom čelil 180 minút od 18. až do 21. hodiny.

Svoje vystúpenie k poslancom začal v slovenčine, angličtine a napokon aj francúzštine. V oblasti administratívy a medzi-inštitucionálnych vzťahov sa v minulosti „urobilo veľa, ale môžeme byť lepší a ja vám poviem vo svojich odpovediach ako“, začal entuziasticky Šefčovič.

Rómsky problém

Hoci ešte v úvodnom desaťminútovom otváracom príspevku Šefčovič v narážke na obvinenia povedal, že odmieta akúkoľvek formu diskriminácie a podporuje sociálnu inklúziu, hneď prvá otázka poslanca EPP Iniga Mendéz de Viga sa týkala sporného výroku o Rómoch.

Šefčovič sa poďakoval za možnosť vyjadriť sa k tejto otázke hneď na začiatku híringu. „V mojej krajine je veľký podiel rómskeho obyvateľstva, poznám podmienky, v ktorých žijú a problémy a diskrimináciu, s ktorou sa stretávajú, preto som rád, že môžeme hovoriť o tomto probléme na európskej úrovni.“

Ocenil prácu maďarskej poslankyne rómskej národnosti Lívie Jaróka, ktorej sa podarilo v Bruseli zorganizovať prvý rómsky summit. Šefčovič poukázal na vlastnú snahu o presadenie špeciálnych horizontálnych programov do slovenského systému eurofondov, ktorých cieľom boli výlučné rómske komunity, čo je v EÚ skôr výnimka. Povedal tiež, že vo funkcii veľvyslanca pri EÚ prispel k tomu, aby sa rómsky problém dostal aj na pôdu Európskej rady.

„Citát, ktorý pozostáva zo 6 slov, bol vyňatý z kontextu, bol súčasťou širšej debaty a nebol myslený ako urážka. Ak som niekoho urazil, tak sa ospravedlňujem, no nebolo by čestné aby som vám povedal, že si presne pamätám, čo som vtedy povedal“, vysvetľoval dezignovaný komisár.   

„Dajte na jednu misku váh moju profesionálnu históriu a na druhú stranu jednu vetu, ktorá zaznela na konferencii pre stážistov … a bola vytrhnutá z kontextu … Tento citát nepredstavuje moje názory. Rád by som pracoval na zvyšovaní povedomia o rómskej otázke. Dúfam, že to posúdite spravodlivo a proporcionálne“, konštatoval Šefčovič.

De Vigo zhodnotil takýto úvod vystúpenia ako veľmi dobrý, poznamenal však, že by bolo nápomocné mať z tej konferencie zápisnicu. Podľa socialistickej skupiny bolo jeho vystúpenie presvedčivé.

Neskôr sa opäť k tejto otázke vrátil maďarský poslanec za EPP Lászlo Szajér, ktorého zaujímalo, prečo začal svoj výrok vysvetľovať a ospravedlňovať sa za neho až po piatich rokoch. Šefčovič odpovedal, že sa o negatívnom pocite z tohto vyjadrenia dozvedel len pred piatimi dňami.

Szajérovi povedal, že ho uráža, ak ho označujú za človeka s anti-rómskymi postojmi, pretože to nie je v súlade s jeho presvedčením a jeho profesionálnou históriou. „Mám dôkaz, že s nimi pracujem a poznajú ma“, povedal na adresu Rómov na Slovensku, za čo zožal potlesk. 

„Ak nám o päť rokov poviete, že si nebudete pamätať, čo ste nám tu povedali, tak to nie je vizitka dobrého politika“, reagoval Szajér na Šefčovičovho tvrdenie, že si presne nepamätá, čo na konferencii pred piatimi rokmi povedal.  

Spolupráca s EP

Ani zvyšok híringu nebol pre slovenského kandidáta jednoduchý. Mnoho špecifických a detailných otázok smerovalo k veciam, ktoré sa ešte len na európskej úrovni formujú – európska vonkajšia služba a občianska iniciatíva.

Jedným z najväčších prínosov Lisabonskej zmluvy je, že dáva Európsky parlament a Európsku radu na rovnakú úroveň, povedal poslancom „Chcel by som ísť ešte ďalej pod záštitou skutočného partnerstva.“ Poslancom sľúbil, že všetka legislatíva, ktorú dostane na stôl, prejde riadnym legislatívnym postupom – teda spolurozhodovaním.   

Členov výborov tiež trápilo ako bude EK využívať tzv. delegačné akty, ktoré podľa Lisabonskej zmluvy môže EK prijať bez riadneho legislatívneho postupu. Šefčovič sa odvolal na ochranné mechanizmy, ktoré v takomto prípade existujú v Zmluve aj keď dodal, že dúfa, že k ich použitiu nedôjde.

Parlamentu ponúkol svoju účasť na stretnutí výborov a pracovných skupín pri rokovaniach o pracovnom programe Komisie, čo nie je štandardný postup. Podľa neho však urýchli vzájomnú komunikáciu oproti tradičnému zasielaniu správ. „Ja som za to, aby sme komunikovali priamo, nie posielaním správ.“

Výpočet iniciatív EP, ktorých sa Komisia chopila na podnet Parlamentu v minulom volebnom období (17 z 19) podľa Šefčoviča hovorí o rešpekte pre nepriamu legislatívnu iniciatívu EP zo strany Komisie.

Pripomenul ale europoslancom, že treba rešpektovať zákonodarnú právomoc Európskej komisie a on sám sa nemôže zaviazať, že pôjde nad rámec zmlúv. 

Občianska iniciatíva

Mnoho otázok smerovalo k pripravovanému návrhu tzv. občianskej iniciatívy. Šefčovič si napríklad myslí, že by Komisia by nemala príliš zasahovať v počiatočných fázach týchto iniciatív. „Čo napríklad urobíme, ak bude iniciatíva prípustná z hľadiska právomocí Komisie, ale je jasné, že Komisia konať nebude“, napríklad pri návrhu na zrušenie alebo skrátenie materskej dovolenky. „Nemala by zasahovať, aby to bolo skutočne demokratické.“

Napriek opakovanej otázke odmietol povedať svoj názor na každomesačné sťahovanie EP medzi Štrasburgom a Bruselom. Tu sa musí ako člen kolégia držať zmlúv, ktoré hovoria, že sídlom EP je Štrasburg. Nepovedal ani, či by podporil takú zmenu zmlúv, ktorá by EP dala možnosť rozhodnúť o tom sám.

Národné parlamenty ako šíritelia európskej diskusie

Možnosti, ktoré dáva Lisabonská zmluva národným zákonodarným zborom, považuje Šefčovič za nástroj komunikačný, ako aj legislatívny. Pretiahnutie diskusie do národných parlamentov podľa neho „podnieti pozitívnu európsku debatu“.

Poslanci sa slovenského kandidáta pýtali aj na postoj k reforme eurovolieb. Hoci povedal, že táto tém spadá pod portfólio občianstva Viviane Redingovej, je pripravený podporiť každé opatrenie, ktoré by zvýšilo účasť. „Vo vašej správe je veľa dobrých myšlienok.“ Podporuje aj nadnárodné zoznamy, kandidatúru vo viacerých krajinách a rád by videl zosúladený termín volieb na rovnaké dva dni v máji.

Čo si Šefčovič myslí o Európe

To, či sa nádejný komisár nebojí povedať svoj názor, testovali poslanci na otázke o postoji k budúcnosti európskej integrácie.

„Keď ste študovali v Moskve, Gorbačov hovoril o spoločnom európskom dome. Aký rozdiel je medzi podľa Vás medzi týmto a bruselským chápaním Európy?“, znela otázka. 

Šefčovič odpovedal, že v čase jeho štúdií bola v Moskve uvoľnenejšia atmosféra ako v Československu.

„Európa je niečo čo sa vyvíja. Keby ste ku mne prišli v roku 1987 a poviete mi, že budem dnes tu absolvovať vypočutie na európskeho komisára, tak sa asi zasmejem. Ale vidíme čo sa stalo za 20 rokov a to je sila, ktorú zriedka nájdete“.

Odmietol však presne odpovedať na otázku, či je federalistom alebo „utajeným federalistom“.

„Nie som utajený, ale je na to naozaj ťažké odpovedať. Ja ťažké povedať čo je federalista. Európska únia by mala podľa neho mať realistické ciele, vyvíjať sa prijateľným tempom pre občanov. „Som priateľom stále sa zbližujúcej Únie.“

To, kedy bude EÚ potrebovať ďalšiu inštitucionálnu reformu, bude podľa Šefčoviča závisieť od toho, ako úspešní budeme s rozširovaním o nové krajiny.

Na otázku v akej oblasti podľa neho potrebuje EÚ nové kompetencie odpovedal, že v oblasti verejných financií, riadenia deficitu a v záujme lepšej koordinácie hlavných hospodárskych politík.

Opakovane zdôraznil, že pre približovanie EÚ občanom je podľa neho potrebné zahrnúť ju viac do učebných osnov škôl a univerzít

Európska diplomacia

Európski diplomati by mali mať nejakú formu spoločnej prípravy, aby výsledkom bola jednotná a koherentnejšia externá služba, myslí si Šefčovič. Priznal, že pri jej vzniku môže vznikať napätie medzi národnou diplomaciou a tou na európskej úrovni.

Podľa Šefčoviča by sa vonkajšia služba mala rozhodne zodpovedať EP. „Európska služba nemôže prijať rozhodnutie v rozpore s názorom s Európskeho parlamentu. Nedokážem si to predstaviť“. Európsky parlament by mal byť nie len zapojený, ale mal by podporovať rozhodnutia, ktoré sa na úrovni európskej diplomacie budú prijímať.

Rozhodne by však nemala byť len medzivládnym nástrojom, ale „slúžiť skutočným európskym záujmom“.

Zamestnanci z nových členských krajín

Na vypočutí opakovane zaznel problém malého počtu vysokých euroúradníkov z nových členských krajín. V minulom volebnom období odtiaľ pochádzal len jeden zo šéfov DG (Generálnych riaditeľstiev). Šefčovič sa chce držať záväzkov (indikatívne kvóty), ktoré boli členským štátom dané. Bude sa snažiť, aby boli ku koncu roku 2010 dodržané prostredníctvom „cieleného získavania pracovníkov“.  

Za spoločný register lobistov

Poslancov mimoriadne zaujímalo, ako si chce nový komisár poradiť s nedostatkami registra lobistov. Šefčovič naznačil ochotu stretnúť sa s príslušnou parlamentnou jednotkou. „Mali by sme mať spoločný zoznam lobistov, bolo by to transparentnejšie“, konštatoval. Dodal, že zaregistrovaní musia byť všetci, ktorí pôsobia lobisticky, vrátane think-tankov a veľkých právnických spoločností.

Haiti – „Európska vlajka pomoci medzi prvými“

Šefčovič sa nevyhol ani téme, o ktorej rozpráva celý svet – zemetrasením zničenom Haiti. Hoci to nemá nič spoločné s jeho zodpovednosťami v Európskej komisii, mal zhodnotiť reakciu EÚ na túto humanitárnu katastrofu a či by nemala byť teraz barónka Ashton na Haiti.

„Nikdy nemôžeme urobiť dosť.“ EÚ ako najväčší poskytovať rozvojovej pomoci by však podľa neho mala byť na čele humanitárnych a záchranných aktivít.

„Pri takejto tragédii tam musí byť európska vlajka medzi prvými, ide o čas. Musíme zlepšiť naše reakčné mechanizmy. Keď prišla Kodaň tak sme videli, že nás rozvojové krajiny nepodporujú, preto musíme dať najavo, že sa Európa snaží pomôcť“, odpovedal španielskemu konzervatívnemu poslancovi.

Prísnejšia kontrola komisárov

Slovenský komisár prisľúbil podporiť sprísnený etický kódex pre komisárov. „Mali by sme ho prehodnotiť“, súhlasil s nemeckou poslankyňou. Majetkové priznanie by malo byť u všetkých jednotné a malo by sa čo najčastejšie aktualizovať. Nový kódex si to podľa Šefčoviča vyžaduje aj preto, že „Komisia bude politickejšia.“

Štrasburské klebety

Ťažký Šefčovičov híring treba vnímať aj ako politickú odpoveď konzervatívcov na ťažkosti, ktoré „ich“ kandidátke z Bulharska R. Jeleve spôsobili socialisti – včera večer to pre STV priznal aj slovenský europoslanec Eduard Kukan, ktorý sám pôsobí v stredo-pravej EPP.

Hoci sa podľa niektorých hlasov Šefčovič vyhýbal otvoreným odpovediam v citlivých otázkach – sťahovanie europarlamentu zo Štrasburgu do Bruselu, názor na pokračovanie integrácie a pod. – včera večer pravdepodobne veľkú väčšinu poslancov presvedčil. Všetko bude závisieť od vyjednávaní politických skupín.

Hovorí sa aj o možnosti, že Bulharsko stiahne Jelevu a ponúkne iného kandidáta. Bulharka však má zatiaľ podporu vlády v Sofii, predsedu Komisie, i svojej politickej skupiny EPP. Právna služba europarlamentu prehlásila, že neporušila žiadne pravidlá.

Dnešný program:

  • 9:00: stretnutie koordinátorov výboru AFCO (inštitucionálne otázky) a CONT (kontrola rozpočtu), ktoré Šefčoviča „vypočúvali“
  • 10:30 verejné hodnotiace stretnutie výborov AFCO a CONT

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA