Škótsko a Katalánsko rozhodnú o svojej nezávislosti

Oba regióny čaká v tomto roku hlasovanie o osamostatnení. Ich právne postavenie v EÚ v prípade vyhlásenia nezávislosti je nateraz nejasné.

Boj za nezávislosť v oboch regiónoch vyvolal veľké množstvo otázok na európskej úrovni.

Právni experti sa nezhodujú v otázke, či by mali odtrhnuté oblasti automaticky priznaný štatút člena Európskej únie alebo by museli absolvovať celú prístupovú procedúru.

Vo vnútri alebo mimo EÚ?

Podľa francúzskeho štátneho poradcu Yvesa Gounina odpoveď nie je jednoduchá.

Na jednej strane je snaha týchto regiónov byť suverénnymi a odmietanie minulých záväzkov silným argumentom v prospech naštartovania nového prístupového procesu.

Na druhej strane, existencia medzinárodných zmlúv a ochrana individuálnych práv skôr predpokladá plný prevod záväzkov z pôvodných štátov – z Španielska na Katalánsko a z Británie na Škótsko.

Viedenský dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k medzinárodným zmluvám z roku 1978 v tomto smere prináša niekoľko pre EÚ niekoľko odpovedí. Napriek tomu, že Španielsko ani Spojené kráľovstvo dohovor neratifikovali, článok 34 sa často uvádza v súvislosti s touto otázkou. Podľa neho nástupnícke štáty na území svojho predchodcu preberajú jeho medzinárodné záväzky.

Vzťah týchto štátov k medzinárodným zmluvám však závisí na inštitucionálnych pravidlách každého zoskupenia. Napríklad OSN vo svojej Charte píše, že odtrhnuté územie sa automaticky nestáva členom OSN.

Európska komisia zdieľa stanovisko OSN. „Ak by časť územia členského štátu prestala byť súčasťou tohto štátu a stala by novým nezávislým štátom, zmluvy by sa už na toto územie nevzťahovali“, uviedol predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v roku 2012.

Škótsko a Katalánsko pred referendom

V oboch krajinách sa už separatisti pripravujú na referendum.

Zdá sa, že Škótske prípravy finišujú. Škótska národná strana (SNP) sa snaží o autonómiu od roku 1970. Jej predseda Alex Salmond a Britský premiér David Cameron podpísali v roku 2012 v Edinburgu dohodu, ktorá stanovila referendum na 18. septembra 2014.

Občania budú odpovedať na otázku: „Má byť Škótsko nezávislá krajina?“

Týždeň pred podpisom edinburgskej dohody prieskum uskutočnený škótskymi novinami „The Herald“ ukázal, že v prospech nezávislosti je iba 28 % populácie. Separatisti sú však za 2 roky početnejší.

Škótsko je už dnes do značnej miery nezávislé. Má vlastný parlament a decentralizovanú vládu. Obrana , zahraničné veci a hospodárska politika sú však stále pod kontrolou Londýna.

V Katalánsku je verejná mienka viac v prospech nezávislosti. Prieskum uskutočnený vo februári 2013 ukázal, že 52,3 % Kataláncov je za prerušenie väzieb so Španielskom. Vyše 47 % z nich uviedlo, že by ich názor nezmenilo ani prípadné vylúčenie z EÚ.

Španielska ústava neumožňuje žiadnemu z regiónov usporiadať hlasovanie alebo referendum v otázkach národnej suverenity.

Šéf katalánskej regionálnej vlády Artur Mas právnu úpravu nerešpektoval a v decembri minulého roka šokoval španielske orgány, keď sa s podporou regionálneho parlamentu rozhodol vyhlásiť referendum na 9. novembra 2014.

Separatistické nálady majú v Katalánsku vzrastajúcu tendenciu. Svedčia o tom početné demonštrácie v minulých rokoch. V deň Katalánska, 11. septembra 2011, 1,5 milióna ľudí pochodovalo v prospech nezávislosti.

O dva roky neskôr, v rovnaký deň, vytvorilo 1,6 milióna ľudí 400 km dlhú ľudskú reťaz za nezávislosť.

EÚ vníma separatistické snahy s nevôľou. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy povedal, že si je „istý“, že Španielsko ostane jednotný štát. Prípadná škótska nezávislosť by podľa Van Rompuya musela viesť k novej požiadavke o vstup do únie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA