Slováci sú šťastní priemerne

Najvyššiu kvalitu života subjektívne vykazujú obyvatelia severských krajín EÚ. Východná Európa je na tom o poznanie horšie, ľudia sa sťažujú na nižššie príjmy i pokrivkávajúce zdravie. Zistil to prieskum agentúry EÚ Eurofound.

Percento obyvateľov, ktorí si nemôžu dovoliť jednu zo šiestich základných potrieb (napríklad mäsové jedlo dvakrát do týždňa, nové oblečenie a pod.), je päťkrát vyššie v 12 nových členských krajinách EÚ ako v pôvodnej EÚ (15). Kandidátske krajiny Macedónsko, Chorvátsko a Turecko sú na tom ešte horšie.

Slováci na škále od jedna do desať ohodnotili svoju kvalitu života v priemere na 6,7 čo je niečo málo pod priemerom EÚ. Štastní sa cítia byť na úrovni 7,5. Najmenej šťastastnými Európanmi sú Bulhari, Macedónci, Turci a Maďari. Naopak Dáni, Fíni, Švédi a Holanďania sú najspokojnejší v Únii.

Podľa slov eurokomisára Vladimíra Špidlu prieskum zdôraznil „sociálne a ekonomické výzvy v politikách, ktorým čelí EÚ po ostatných kolách rozšírenia.“

Hoci platí, že v krajinách s vyšším prijímom je vyššia spokojnosť s kvalitou života, autori štúdie dospeli k záveru, že pri dosiahnutí určitého stupňa šťastia  a spokojnosti s kvalitou života peniaze už ďalej nehrajú úlohu. To je i prípad severských krajín, kde ľudia s rôznou výškou príjmou vykazovali podobnú spokojnosť.

Spravidla šťastnejší sú ľudia, ktorí žijú s partnerom a majú deti. Európania si vysoko cenia svoje zdravie, až 81 % z nich uviedlo, že je pre nich “veľmi dôležité”. Mnohí ale stále udávajú ťažkosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti.

Zaujímavé je porovanie času, ktoré venujú muži a ženy napríklad výchove detí. Otcovia v priemere 18 hodín týždenne, kým ženy až 33 hodín. Ženy strávia týždenne 18 hodín varením a inými povinnosťami v domácnosti, kým muži len 10.

Medzi najoptimistickejšie krajiny, pokiaľ ide o vyhliadky do budúcnosti patria okrem severských krajín. Poľsko, Slovinsko, Malta a Estónsko. Pesimisti naopak prevládajú vo Francúzsku, Taliansku, Portugalsku, Českej republike, Bulharsku a napokon aj na Slovensku.

Druhý ročník prieskumu kvality života v Európe bol realizovaný formou osobných rozhovorov za obdobie september 2007 až február 2008 na vzorke 35 000 respondentov. Kompletnú štúdiu uverení Eurofound až v marci 2009 spolu s porovnaním výsledkov z roku 2003.

REKLAMA

REKLAMA