Slovensko 2017: Aké pozitíva a negatíva vidí Komisia? (INFOGRAFIKA)

Hospodárske výsledky sú dobré. V kľúčových oblastiach pre život ľudí sa to však neprejavuje.

Európska komisia dnes vydala svoje hodnotiace správy o jednotlivých členských štátoch Únie.

Ide o kľúčový analytický dokument v rámci ročného cyklu koordinácie hospodárskych a sociálnych politík členských štátov – tzv. Európskeho semestra.

Exekutíva v ňom hodnotí pokrok štátov v makroekonomickej a rozpočtovej oblasti ako aj v jednotlivých sektoroch ako zdravotníctvo, súdnictvo či školstvo.

Ekonomika rastie

V makroekonomickej oblasti správa nadväzuje na zimnú hospodársku prognózu, ktorá pre Slovensko dopadla zväčša pozitívne.

V roku 2016 Slovensko zaznamenalo 5. najvyšší rast HDP v rámci EÚ a pokles miery nezamestnanosti pod priemer eurozóny. Inflácia by mala v nasledujúcich rokoch stúpať, prognóza rastu na tento rok je však o niečo pesimistickejšia ako na jeseň.

V rámci prognózy Komisia upozornila aj na pokles investícii na Slovensku v minulom roku. Je to najmä v dôsledku pomalého čerpania eurofondov.

V súčasnom programovom období (2014 – 2020) má Slovensko zatiaľ zakontrahovaných len 20 % z celkovej dostupnej sumy 15,3 miliardy eur.

Chvála a kritika

V správe o Slovensku Komisia chváli pokrok najmä v oblasti daní a podpory malých a stredných podnikov (MSP). Upozorňuje však na slabšie výsledky v kľúčových oblastiach ako školstvo, zdravotníctvo, súdnictvo a verejná správa.

 

 

Pozície:

Dušan Chrenek: Slovensko aj napriek úspešnému hospodárskemu rastu čelí vážnym spoločenským výzvam. Hospodárstvo slušne rastie, rast HDP bol vlani 5. najvyšší v Únii, nezamestnanosť klesla pod priemer v eurozóne a aktuálny rozpočet považuje Európska komisia za jeden z pätice najlepších v celej EÚ.  O kríze teda môžeme hovoriť v minulom čase.

Ako problémové oblasti Komisia vidí obrovské regionálne rozdiely, vysokú dlhodobú nezamestnanosť, kvalitu vzdelávania, sociálne vylúčenie rómskych komunít, či nižšiu kvalitu podnikateľského prostredia a verejnej správy. Dobrá hospodárska situácia, široký rozsah možností financovania, vrátane značných európskych fondov, však vytvárajú veľký priestor na ich zvládnutie.

Maroš Šefčovič (pre TASR): Slovensko z tohto hodnotenia v porovnaní s inými krajinami dopadlo veľmi dobre. Patrí medzi 5 krajín, ktoré nemajú žiadny problém z hľadiska povinných charakteristík štátneho rozpočtu. Patríme medzi najlepšie krajiny pokiaľ ide o ekonomický rast, kde sa očakáva, že v tomto roku by sme mali rásť na úrovni 2,9 % a budúci rok by to malo vystúpiť až na úroveň 3,6 %.

Čo je pre Slovensko veľmi dôležité, je odhad nezamestnanosti, ktorá na Slovensku tradične spôsobovala veľké problémy, ale odhad je, že už v roku 2018 by sme sa mohli dostať pod hranicu 8 %.

Z tých oblastí, kde Európska komisia odporúča zlepšenie do budúcnosti je jednak hlbšie zamyslenie sa nad tým, ako sa vysporiadať s demografickým trendom, so starnutím obyvateľstva. Ďalšou oblasťou je dlhodobá nezamestnanosť, kde sa odhaduje percento na úrovni 5,6 %. Je evidentné, že Slovenská vláda tento problém dlhodobo rieši a je to výzva pre viaceré krajiny EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA