Slovensko na summite odmietne kontroly vo vnútri Schengenu

Európski lídri na októbrovom zasadnutí diskutujú o brexite a migrácii. Utečenecké kvóty vraj na stole nebudú.

Témami Európskej rady, ktorá sa koná vo štvrtok 19. a v piatok 20. októbra, budú migrácia, obrana, vonkajšie vzťahy a digitalizácia. Lídri Európskej únie zároveň tiež zhodnotia aktuálny stav rokovaní o brexite.

Pokrok v pomalých rokovaniach o odchode Veľkej Británie z Európskej únie je podľa portálu EurActiv.com hlavnou témou európskeho summitu.

Žiadne prelomové rozhodnutia

“Budeme hovoriť o Turecku a veľa o brexite. Vítame ďalšie a ďalšie záruky britskej vlády pre občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve, na druhej strane však absolútne neexistuje zhoda, pokiaľ ide o peniaze,” zhrnul situáciu pri príchode na summit premiér Robert Fico (Smer-SD).

Predstavy Británie a zvyšných 27 členov EÚ o finančnom vyrovnaní s Britmi sú podľa neho diametrálne odlišné.

Fico priznal, že od októbrového summitu neočakáva “nijaké prevratné rozhodnutie”. Pripomenul, že v piatok, v druhý deň summitu, bude na stole tzv. agenda lídrov, diskusie o budúcom vývoji Európy, viac ho však v tejto chvíli zaujíma budúcotýždňové zasadnutie Rady EÚ pre zamestnanosť v Luxemburgu, kde budú ministri práce rozhodovať o smernici o vysielaných pracovníkoch.

Fico v tejto súvislosti vyjadril nádej, že “nebudeme prehlasovaní” nejakou metódou kvalifikovanej väčšiny, a vyslovil sa za dosiahnutie konsenzu všetkých členských krajín EÚ. Dodal, že Slovensko “urobilo všetko” pre dosiahnutie kompromisného návrhu.

Mayová upokojuje občanov EÚ

Britská premiérka Theresa Mayová sa pred začínajúcim summitom vyjadrila, že dohoda medzi Londýnom a Bruselom o právach občanov Európskej únie žijúcich v Británii je “na dosah”.

Podľa agentúry DPA to premiérka napísala v otvorenom liste, ktorý by mala zverejniť na svojej stránke na Facebooku. Mayová v liste ubezpečila tri milióny občanov EÚ, ktorí žijú v Británii, že sa im bude snažiť po brexite uľahčiť ich zotrvanie v krajine.

“Občania EÚ, ktorí legálne žijú v Británii, môžu v krajine zostať,” uviedla premiérka v liste. Občania iných krajín EÚ by sa podľa Mayovej mali podieľať na vytvorení digitálneho registračného systému, ktorý by umožnil ich zotrvanie v Británii aj po brexite.

Podľa predchádzajúceho vyjadrenia britského rezortu vnútra má byť pripravovaný registračný systém jednoduchý a prehľadný. Štandardný postoj ministerstva bude pritom ochota žiadosti akceptovať, píše denník Guardian.

Neriešia, čo bude po brexite

Očakáva sa, že lídri EÚ odmietnu žiadosť Británie rozšíriť proces súčasných rokovaní o brexite aj na budúce obchodné vzťahy.

EÚ trvá na svojom postoji, že bude diskutovať o budúcich vzťahoch s Britániou, len čo sa dosiahne “dostatočný pokrok” v prvej fáze “rozvodového konania”, čiže v otázke občianskych práv, finančného vyrovnania a hraničného režimu medzi Írskom a Severným Írskom.

Najnovšia pozícia skupiny EÚ27 je taká, že premiéri a prezidenti na summite EÚ v Bruseli pravdepodobne nerozšíria rokovania o druhú, obchodnú fázu, ale odložia to na najbližší summit, ktorý bude v polovici decembra.

Tomu zodpovedá aj pondelňajšie spoločné vyhlásenie Mayovej a Junckera, že rokovania o brexite sa počas nasledujúcich dvoch mesiacov urýchlia.

Juncker sa stretol s lídrami V4

Stály predstaviteľ Slovenska pri EÚ Peter Javorčík TASR informoval o pracovnej večeri predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera s premiérmi krajín Vyšehradskej skupiny, ktorá sa mala konať v Bruseli v predvečer summitu. Bola neformálna a nevyústila do spoločnej tlačovej konferencie.

Český premiér Bohuslav Sobotka povedal, že krajiny V4 na stretnutí s Junckerom vystupovali “veľmi súdržne a konzistentne” a bolo vidieť, že táto štvorica krajín dokáže vystupovať spoločne a solidárne.

Premiér ČR vyvrátil podozrenia, že by Juncker dával týmto krajinám nejaké usmernenia. Pracovnú večeru opísal ako dialóg, ktorý nadviazal na predošlú schôdzku lídrov V4 s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom v Bratislave. “Treba to vnímať aj ako prípravu na rokovania o budúcnosti Európy, ktoré nás všetkých čakajú,” povedal Sobotka.

Týka sa to napríklad debát o smernici o vysielaných pracovníkoch, kde už na budúci týždeň bude Rada EÚ hľadať konsenzus. V tomto zaujali krajiny V4 podľa Sobotku voči Junckerovi spoločnú pozíciu, hlavne pri potrebe ochraňovať záujmy ich dopravcov a prepravcov pôsobiacich v krajinách západnej Európy.

Fico spája migráciu s terorizmom

Slovenský premiér Fico zhodnotil stretnutie s Junckerom ako “užitočné”, lebo obe strany si podľa neho navzájom vymenili informácie, ktoré “nás môžu posunúť ďalej”. V súvislosti s migráciou si podľa jeho slov uvedomili, že “najpodstatnejšie je pracovať v krajinách, odkiaľ migranti pochádzajú”.

“Aj preto rozmýšľame vo V4 o nejakom spoločnom projekte, napríklad pre Líbyu, ale naďalej je náš postoj – a tu sa ukázala včera absolútna jednota –  odmietavý, pokiaľ ide o akékoľvek kvóty,” povedal predseda vlády SR. Dodal, že všetci zúčastnení sa v stredu zhodli aj na tom, že predstava “ucelenej moslimskej komunity” je pre nich “absolútne neakceptovateľná”.

Lídri V4 ďalej podľa Fica veľmi kritizovali “kontroly na vnútorných hraniciach Schengenu” a taktiež uviedli, že k vzostupu terorizmu v Európe došlo pre nekontrolovaný prílev migrantov.

“Išla z toho stretnutia nejaká sila, že sú tu štyri štandardné krajiny, ktoré majú svoje politické systémy, ktoré presne vedia, čo chcú, a preto sme na konci privítali návrh Jeana-Clauda Junckera, že sa chce v tomto formáte stretávať častejšie,” dodal.

Schôdzku si premiéri V4 zopakujú

“Je lepšie niekedy si niektoré veci vyjasniť v menších formátoch. Potom sa to možno prenesie aj do konkrétnejšej diskusie v rámci Európskej rady,” skonštatoval na margo pracovnej večere Javorčík.

Dodal, že nie je vylúčené, že stretnutia v podobnom formáte si lídri V4 zopakujú aj pred ďalšími európskymi summitmi, či už s vysokými predstaviteľmi európskych inštitúcií alebo partnermi z iných regionálnych zoskupení členských krajín Únie.

Javorčík pripomenul, že Juncker prišiel s návrhom na užšie stretnutie s lídrami V4 na konci júla, počas návštevy Roberta Fica v Bruseli, kde slovenský premiér v lete na pôde Komisie loboval za riešenie problému dvojakej kvality potravín na celoeurópskej úrovni.

Premiér Junckerov návrh tlmočil do Budapešti, keďže Maďarsko tento rok predsedá V4 a maďarská strana to už organizačne s Junckerom dotiahla do konca.

Diskusia o európskom rozpočte

Večera s Junckerom bola nastavená na otvorenú a intenzívnu diskusiu o rôznych témach. Javorčík zdôraznil, že v rámci summitov EÚ pri stretnutí 28 lídrov nie je vždy časový priestor na vysvetľovanie pozícií k niektorým otázkam.

“Na stole majú tie veci, kde treba dosiahnuť určitú dohodu,” opísal Javorčík agendu rokovaní lídrov V4 s Junckerom. Spresnil, že ide o témy ako smernica o vysielaných pracovníkoch, energetika, migrácia a Schengen.

Lídri V4 okrem toho už teraz spolu hovoria o dlhodobejších témach. Na budúci rok sa v EÚ otvorí debata o viacročnom finančnom rámci a stredoeurópske krajiny si želajú, aby aj rozpočet EÚ po roku 2021 zahŕňal financie pre kohéznu politiku.

Krajiny V4 budú v budúcom eurorozpočte pretláčať viac zdrojov na ochranu vonkajších hraníc a riešenie migračnej politiky, zároveň však nechcú zabúdať na kapitoly tradičnej politiky EÚ.

Slovensko chce funkčný Schengen

Štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant Smeru-SD) vyhlásil, že Slovensko je proti ponechaniu kontrol na vnútorných hraniciach štátov EÚ aj tam, kde nie je migračný tlak. Povedal to v stredu 18. októbra na pôde Výboru NR SR pre európske záležitosti, keď predstavoval postoj premiéra Roberta Fica (Smer-SD) pred zasadnutím Európskej rady v Bruseli.

“Viacerým krajinám bolo umožnené zaviesť dočasné kontroly na hraniciach. Pred dvoma rokmi sa však prijal dokument Späť k Schengenu, ale viaceré štáty požadujú, aby sa zreformoval celý schengenský systém a aby sa tieto dočasné kontroly mohli predlžovať až na tri roky. My rozumieme bezpečnostným dôvodom, ale na druhej strane hovoríme, že ak ľudia v EÚ niečomu rozumejú, sú to spoločná mena a cestovanie bez hraníc,” povedal Korčok.

Slovenská strana preto bude v Bruseli tlačiť, aby sa Únia vrátila k funkčnému Schengenu.

“Tam, kde migračný tlak nie je, nevidíme dôvod na kontroly na hraniciach,” povedal štátny tajomník.

Utečenecké kvóty nebudú témou

Lídri majú otázku migrácie riešiť najmä z hľadiska, ako sa EÚ doteraz s týmto problémom vyrovnala a aké opatrenia urobila, aby dostala pod kontrolu nelegálne toky migrácie.

“Ide najmä o dôsledné zabezpečenie vonkajšej hranice a tlak na krajiny pôvodu, aby spolupracovali pri návratoch migrantov,” povedal Korčok s tým, že povinné kvóty na prerozdelenie utečencov témou summitu nebudú.

V oblasti migrácie budú nosnými témami zhodnotenie opatrení, prijatých s cieľom kontrolovať nelegálne migračné toky na všetkých trasách, opatrenia potrebné na podporu členských štátov v prvej línii, spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu, ako aj pokrok v oblasti reformy spoločného európskeho azylového systému.

Lídri vyhodnotia kroky vedúce k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu a pri riešení výziev digitalizácie, pričom budú vychádzať z rokovaní na digitálnom summite 29. septembra 2017. Hlavy štátov a predsedovia vlád budú pokračovať v rozhovoroch o stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO) v oblasti obrany, ktorá bola predmetom rokovaní na júnovom zasadnutí Európskej rady. Diskutované budú tiež aktuálne otázky zahraničnej politiky vrátane vzťahov s Tureckom.

Javorčík hovorí o Bratislave 2.0

Stály predstaviteľ v Bruseli Peter Javorčík pre TASR uviedol, že októbrový summit EÚ možno označiť aj ako Bratislava 2.0 vzhľadom na to, že predseda Európskej rady Donald Tusk sa v pozývacom liste pre premiérov a prezidentov zmienil o potrebe vyhodnotiť záväzky, ktoré odzneli na neformálnom summite EÚ v septembri 2016 v Bratislave.

Javorčík v rozhovore pre TASR pripomenul, že tento summit bude dôležitý vzhľadom na to, že Tusk prišiel s tzv. agendou pre lídrov, akýmsi kalendárom ďalších summitov až do konca tohto legislatívneho obdobia, čiže do leta 2019, do ďalších eurovolieb.

Tusk navrhuje bleskovú reformu EÚ

Podľa jeho slov je to snaha etablovať strednodobú agendu pre šéfov vlád a štátov a vytýčiť konkrétne témy, kde by mala Únia dospieť ku konkrétnemu pokroku. “Ide o témy týkajúce sa vonkajšej aj vnútornej bezpečnosti, obrany, Schengenu, migrácie a sú tu aj ekonomické témy, digitálny trh a energetika,” vysvetlil veľvyslanec.

Podľa jeho slov možno summit, ktorý sa bude konať vo štvrtok a piatok v Bruseli, do istej miery vnímať ako pokračovanie toho, čo odznelo pred rokom na bratislavskom summite, aj preto niektoré zdroje už tento summit nazvali Bratislava 2.0.

Vyhodnotenie cestovnej mapy

Javorčík pripomenul, že zmienka o Bratislave je viackrát uvedená v Tuskovom pozývacom liste a v samostatnej prílohe sa hovorí aj o pracovnej metóde, ktorá zaznela v Bratislave, čiže identifikovať to, čo ľudí trápi, a dať silný impulz pre lídrov, aby tieto problémy riešili.

“To sú hlavne ekonomické a bezpečnostné otázky a tam Únia musí hľadať riešenie,” skonštatoval Javorčík.

Príloha Tuskovho pozývacieho listu vyhodnocuje pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť od bratislavského summitu, a naznačuje, že tam, kde riešenie nebolo dosiahnuté, treba diskutovať ďalej.

Javorčík zároveň potvrdil, že druhá časť októbrového summitu EÚ bude najmä v znamení brexitu. Podľa jeho slov je jasný konsenzus všetkých členských krajín EÚ, že v prioritných otázkach, ako sú práva európskych občanov, finančné vyrovnanie a vzťahy Írska s Britániou, treba dosiahnuť “dostatočný pokrok”. Ten nebol zaznamenaný najmä v oblasti finančného vyrovnania.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA