Slovensko nemá v debate o EÚ “obranný reflex”

Pri uvažovaní o zmene zmlúv EÚ a viacrýchlostnej integrácii musíme najprv vedieť, či nás to naozaj posunie ďalej, hovorí v rozhovore štátny tajomník rezortu diplomacie IVAN KORČOK.

Lídri EÚ sa 25. marca zídu v Taliansku, aby si pripomenuli 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv. Výsledkom má byť Rímska deklarácia, ktorá by mala podľa listu predsedu Európskej rady Donalda Tuska „obnoviť vieru“  v európsky projekt.

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok hovorí, že o tom, aká bude budúcnosť Únie rozhodne nielen to, čo dokážeme dať v Ríme na papier, ale možno ešte viac tohtoročné voľby v Holandsku, Francúzsku či Nemecku.

Ďalšími faktormi budú migrácia a politika Washingtonu.

„Ja to vnímam ako obrovskú šancu pre Úniu, možno historickú,“ hovorí.

Slovensko podľa neho nečaká so založenými rukami. V4 pripravuje pod poľským predsedníctvom svoj príspevok do diskusie v Ríme.

Rím by mal na jednej strane pripomenúť, čo únia dosiahla v minulosti. „Podľa mňa jeden z problémov je fakt, že medzi občanmi sa vytráca uvedomenie, čo Únia znamená. Únia zovšednela.“

Na druhej strane, aj Slovensko vníma, že niektoré krajiny volajú po zásadnej reforme.

„Pokiaľ ide o Slovensko, my sa nebránime tomuto typu debaty,“ vysvetľuje. Avšak ak ide o otváranie zmlúv, Slovensko na to momentálne nevidí dôvod.

Všetky cesty z Ríma

„Toto nie je ideologické stanovisko – netvrdíme, že zmluvy sa otvoriť nesmú. Nie sme si však v tejto chvíli vedomí, že by niekto v základných zmluvách identifikoval konkrétny bod, ktorý by bolo treba zmeniť a o ktorom by sme vedeli povedať, že ak ho zmeníme, tak Únia bude fungovať oveľa lepšie.“

Korčok registruje aj hlasy, ktoré hovoria o tom, že Rím by mal byť začiatkom procesu ďalšej diferenciácie vo vnútri Únie.

Tak ako pri zmluvách, ani tu sa Slovensko podľa neho nebude brániť žiadnej otvorenej diskusii. Pripomína, že Slovensko je už dnes súčasťou viacrýchlostnej Únie, ktorá je daná Schengenom i eurozónou, na ktorých sa nezúčastňujú všetky členské štáty.

„Nemáme obranný reflex, že toto nemôžme – ale musíme jasne povedať, aká diferenciácia, teda v ktorej oblasti, nás posunie ďalej. Diferenciáciu predsa umožňujú zmluvy už dnes cez koncept posilnenej spolupráce. Nebránime sa mu. Zároveň však jasne hovoríme, že by sme mali problém s tým, ak by sa z neho mal stať základný princíp budúceho fungovania EÚ. To by mohlo viesť úniu k ďalšiemu triešteniu.“

Korčok nevidí hlavný problém v tom, že by nám zmluvy v niečom bránili. „Politiky máme zadefinované dobre, ale nerobíme to, čo je nevyhnutné pre ich naplnenie.“

Tri najdôležitejšie projekty

Slovensko bude aj vo V4 určite presadzovať, aby sa dokončili, ale hlavne zachránili, tri najdôležitejšie projekty: eurozóna, Schengen a vnútorný trh.

V Ríme by sa podľa štátneho tajomníka mali pripomenúť princípy subsidiarity a proporcionality.

„V legislatívnej praxi tu vidím určité pnutie. Musí byť úplne zreteľné, že každá legislatíva, ktorá z Únie prichádza je lepším riešením ako individuálna. Rovnako tak by mala ísť Únia v legislatívnom procese len tam, kde to prináša osoh.“

Máme vo V4 zhodu?

Na otázku, či je momentálne vo Vyšehradskej skupine dosť zhody na zásadnejší príspevok do debaty o budúcnosti únie Korčok pripúšťa, že z poľskej strany oveľa viac ako z tej slovenskej zaznieva volanie po zmenách zvnútra. „Na toto nemáme jednotný názor.“

„Nie však preto, že by sme to považovali za tabu. Keď budeme ako V4 formovať názor, musíme si povedať, či sú v zmluvách veci, ktoré chceme zmeniť.

Spoločný príspevok V4 „donúti pomenovať veci, kde môžeme mať spoločný názor, ale aj oblasti, na ktorých sa nezhodneme.“

Odkiaľ by mali prichádzať návrhy na zmeny?

K tomu, kto by mal povedať, kde a aké zmeny EÚ potrebuje Ivan Korčok hovorí, že príspevkom do diskusie bude aj tzv. biela kniha od Európskej komisie, ktorú očakáva „s veľkým záujmom“.  Zverejnená by mala byť v marci, v dostatočnom predstihu pred stretnutím v Ríme.

Hoci pôjde o pohľad kľúčovej inštitúcie „s legitímnym politickým názorom,“ štátny tajomník si nemyslí, že pri zásadnej politickej debate o budúcnosti EÚ ide primárne o inštitucionálnu úlohu. Skôr je to zadanie pre členské štáty a ich lídrov, čo je hlavný zmysel schôdzky v Ríme.

Tú budú chcieť do veľkej miery ako hostitelia rámcovať Taliani spolu Donaldom Tuskom.

„V tejto chvíli sú tu len isté signály, ktoré zaznievajú napríklad od zakladajúcich členských štátov. Tie signalizujú, že sú oddaní hlbokej integrácii, v zmysle v akom bola EÚ založená a ako sa vyvíjala smerom k princípu stále užšej únie (ever closer union).“

Konfrontácia so svetom

Rím bude podľa štátneho tajomníka aj „budíčkom v konfrontácii s reálnym vplyvom Európskej únie vo svete“, keďže ten je v súčasnosti marginálny.

„Povedzme si na rovinu, že v zásadných mocenských konfliktoch, ktoré sa nás bytostne dotýkajú a majú napríklad aj presah na migráciu, by sa Únia mala chopiť šance – tá je daná ako brexitom, tak novou americkou administratívou – a začať robiť niečo reálne pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Tá je nakreslená dobre, pri nej nepotrebujeme meniť zmluvy, ale musíme zmeniť správanie.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA