Slovensku sa nedarí obsadzovať riadiace pozície v únii

Slovensko zaostáva za podobne veľkými krajinami. V riadiacich pozíciách dominuje Nemecko, aktuálne dokonca viac ako v minulosti.

V obsadzovaní riadiacich pozícií vybraných inštitúcií EÚ patrí Slovensko medzi najmenej úspešné krajiny únie. Naopak, najviac sa darí starým členským krajinám ako je Nemecko či Veľká Británia, ukazuje prieskum bruselského think-thanku Bruegel.

Think-thank sledoval zastúpenie na vybraných riadiacich pozíciách v Európskej komisii a v Európskom parlamente od roku 1999 do roku 2015 podľa krajín.

V roku 2009 malo Slovensko troch zástupcov na riadiacich postoch Komisie a Parlamentu (1 vedúci kabinetu komisára – Juraj Nociar, 1 zástupca riaditeľa Generálneho riaditeľstva Komisie – Katarína Mathernová, 1 predseda výboru Európskeho parlamentu- Anna Záborská), v roku 2015 má Slovensko len jedného riadiaceho úradníka v EÚ (Juraj Nociar, vedúci kabinetu podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča).

Nad rámec pozícií, ktoré sledoval Bruegel má dnes Slovensko zastúpenie na pozícii riaditeľa Spoločného výskumného centra Európskej komisie (Vladimír Šucha).

Nemecko vychádza z porovnania v roku 2015 ako suverénny víťaz. Obsadilo 16 % pozícií vedúcich a zástupcov vedúcich kabinetov eurokomisárov, 11,6 % riadiacich funkcií na jednotlivých generálnych riaditeľstvách. V Európskom parlamente je z Nemecka 18 % predsedov výborov 20 % koordinátorov politických skupín vo výboroch (hlavní reprezentantmi politickej skupiny v danom výbore).  

V absolútnych číslach to znamená, že kým z Nemecka bolo v roku 2009 osemnásť riadiacich funkcií (Komisia a predsedníctvo výborov EP), tento rok je ich 23. Takáto miera nemeckej dominancie v personálnom obsadení nebola vždy bežná. Výrazne v porovnaní s rokom 2009 (19) stratilo najmä Francúzsko, ktoré dnes obsadzuje menej riadiacich pozícií (12) ako Španielsko (13) s omnoho menej obyvateľmi. Briti mali v roku 2009 na vedúcich funkciách 17 úradníkov, pričom ich počet sa tento rok nezmenil.

Česká republika má v súčasnosti v sledovaných európskych inštitúciách troch zástupcov rovnako ako Maďarsko. Najviac sa spomedzi krajín V4 pochopiteľne darilo najväčšiemu Poľsku, a to v oboch porovnávaných rokoch. V roku 2009 pochádzali z Poľska piati riadiaci funkcionári Komisie a Parlamentu, v roku 2015 je ich už sedem.

Krajina, ktorá počtom obyvateľov približne zodpovedá Slovensku – Dánsko – malo obsadzovalo v roku 2009 až sedem riadiacich funkcií, tento rok má vo vedení európskych inštitúcií štyroch zástupcov.

Pokiaľ ide samostatne o Európsky parlament, Slovensko v roku 2015 neobsadilo – ako jediná krajina – žiadnu zo sledovaných funkcií, t.j predsedu výboru, pozíciu koordinátora politickej skupiny vo výboroch ani riadiacu funkciu v administratíve europarlamentu.

Mimo záberu porovnania z dielne Bruegelu však podpredsedníctvo v svojich výboroch získali dvaja slovenskí europoslanci – Pál Csáky (výbor pre petície) a Jana Žitňanská (výbor pre práva žien a rodovú rovnosť).

Máme slabý vplyv?

Európski úradníci majú zastupovať európske záujmy, resp. záujmy svojich voličov. „Aj napriek tomu členské štáty pri obsadzovaní týchto pozícií tvrdo vyjednávajú,“ pripomína bruselský think-thank. Úradníci na top pozíciách sú totiž v členských štátoch vnímaní ako kľúčové osoby, cez ktoré môžu členské štáty získavať alebo posúvať cenné informácie a nepriamo tak vplývať na podobu európskych politík.  

Bruegel však dodáva, že vysoký počet získaných funkcií neznamená aj výrazný vplyv členského štátu. „Niektoré top pozície sú viac vplyvné, iné menej, rozdielna je aj dôležitosť portfólií pre jednotlivé štáty. Dokonca niektoré nižšie pozície môžu mať pre konkrétne portfólio väčší význam,“ píše think-thank.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA