Slovinské predsedníctvo a Lisabonská stratégia

Kľúčovou prioritou Slovinského predsedníctva bude Lisabonská stratégia. Pred nedávnom to načrtol slovinský veľvyslanec pri EÚ, Igor Senčar, a konkrétnymi argumentmi toto tvrdenie podložil slovinský minister, Žiga Turk. Slovinsko je krajinou, ktorá už dosiahla reálne výsledky v napĺňaní Stratégie.

Igor Sencar
Igor Senčar - slovinský veľvyslanec pri EÚ (foto: mmisso.deviantart.com)

Krátka správa

Jednou z priorít Slovinského predsedníctva je posunúť sa vpred v agende Lisabonskej stratégie. Krajina má v úmysle odštartovať ďalší 3-ročný cyklus a prijať “Integrované smernice” o hospodárskej reforme. Prechod do ďalšieho cyklu by sa mal uskutočniť už počas jarného Summitu Európskej rady (13.-14. marec 2008). Súbor smerníc by mal byť vypracovaný v časovom horizonte do roku 2010.

“Skutočným kľúčom k úspechu je konzistentné pokračovanie v procese a implementácia národných programov reforiem”, konštatuje slovinská vláda na svojej špeciálnej webovej stránke.

Aj keď sa počas nadchádzajúceho predsedníctva EÚ neočakáva prijatie žiadnych zásadných zmien, predpokladá sa posilnenie iniciatív v nasledovných oblastiach: výskum a rozvoj (R&D), podpora malých a stredných firiem (SMEs), rozvoj flexibility pracovných trhov. Tieto priority načrtol slovinský veľvyslanec pri Európskych spoločenstvách, Igor Senčar, počas novembrovej konferencie European Policy Centre v Bruseli. Na druhej strane už v septembri v rozhovore pre EurActiv označil budúce predsedníctvo svojej krajiny za “maturitnú skúšku.”

“Financie nie sú v Európe najväčším problémom. najväčšou prekážkou je nedostatočné podstupovanie rizika.” Týmito slovami prispel do diskusie Žiga Turk, slovinský minister zodpovedný za hospodársky rast. Dodal, že veľmi dôležitú úlohu hrá aj podpora vzdelávania a poukazovanie na rôzne úspešné príbehy podnikateľov. Podľa jeho názoru, malé a stredné firmy by mohli prosperovať viac aj v takom prípade, ak by štát menej zasahoval do ekonomiky. Tieto slová zazneli 5. júna 2007 na bruselskom dni SMEs.

Od Slovinského predsedníctva očakávajú konkrétne kroky aj firmy. Napríklad Eurochambers, obchodná a priemyselná únia, nalieha na krajinu, aby sa pričinila o skoré prijatie systému európskeho patentu, resp. o prijatie finálnej dohody o ňom. Európski obchodníci by privítali efektívnejší a funkčnejší patentový systém, ktorý by bol orientovaný predovšetkým na trh.

Slovinsko samotné vykazuje veľký pokrok v napĺňaní cieľov Lisabonskej stratégie na národnej úrovni. Vyplýva to z hodnotiacej správy, ktorú tamojšia vláda vydala v októbri. Pozitívne výsledky sa vzťahujú predovšetkým k dôchodkovej reforme a podpore flexibility pracovného trhu. Minister Turk dodáva, že aj slovinský štátny rozpočet je v súhlasnej línii s politikou zameranou na rozvoj krajiny.

Turk hodnotí slovinské verejné financie nasledovne: “Redukcia deficitu a znižovanie podielu verejných výdavkov na celkovom HDP krajiny na jednej strane a zvyšovanie rozpočtového podielu venovaného výskumu sú jasnými indikátormi tohto pozitívneho trendu.”

Lisabonská stratégia funguje, ale je nevyhnutné, aby EÚ a členské krajiny prijali ďalšie potrebné reformy. Treba reflektovať najmä prostredie globalizácie. Približne takto vníma Lisabonskú stratégiu Európska komisia. Tá prijala 11. decembra 2007 záväzok, že do roku 2010 bude mať 30% celkovej populácie EÚ prístup k vysokorýchlostnému internetu. Na portáli Blogactiv to uvádza Žiga Turk, ktorý tento krok označuje za snahu prispieť k lepšej informovanosti o cieľoch Lisabonskej stratégie. Dodáva: “Toto je stanovenie cieľa, ktorému internetová generácia rozumie.”

REKLAMA

REKLAMA