Snaha zvýšiť transparentnosť EÚ

Výbory Európskeho parlamentu pre petície a občianske práva jednomyseľne podporili žiadosť, aby Rada ministrov EÚ rokovala verejne a odtajnila všetky dokumenty týkajúce sa jej legislatívnych aktivít.

 

Pozadie

Súčasná legislatíva o verejnom prístupe k dokumentom Parlamentu, Rady a Komisie vstúpila do platnosti 3. decembra 2001, po nekonečných rokovaniach medzi inštitúciami Únie.

Regulácia dala verejnosti nové práva na prístup k dokumentom všetkých inštitúcií EÚ, Rade ministrov však ponechala manévrovací priestor na utajenie dokumentov z dôvodov bezpečnosti, či ochrany verejného záujmu a súkromia osôb.

V novembri 2005 viceprezident Komisie poverený bojom proti podvodom a administratívnymi záležitosťami Siim Kallas oznámil „Iniciatívu transparentnosti“, ktorá, okrem iného, má zlepšiť transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií EÚ. V pripravovanej Zelenej knihe chce komisár Kallas otvoriť debatu o tom, či sa majú spoločné pravidlá uplatňovať na všetkých zákonodarcov v inštitúciách EÚ – vrátane Rady.

Otázky

Výbor pre petície v Európskom parlamente 23. februára jednomyseľne podporil nezáväznú správu, v ktorej sa od Rady žiada, aby boli jej stretnutia otvorené v prípadoch, že rozhoduje o legislatíve EÚ.

„Nie je akceptovateľné, aby sa najdôležitejší zákonodarný orgán EÚ stretával stále za zavretými dverami, keď koná ako zákonodarca. Rada by mala odpovedať na žiadosti o väčšiu transparentnosť prichádzajúce z Parlamentu, od občianskej spoločnosti, i širokej verejnosti“, tvrdia europoslanci.

Správa, vypracovaná Davidom Hammerstein Mintzom (Zelení/EFA, Španielsko) poukazuje na obrovské rozdiely v transparentnosti medzi Radou a Parlamentom pokiaľ ide o spôsob ich stretnutí. Výbory Parlamentu sa stretávajú verejne a europoslanci nevidia „logické vysvetlenie“ faktu, že Rada rozhoduje za zavretými dverami. Takéto pravidlá transparentnosti by sa mali rozšíriť aj na stretnutia Výboru stálych zástupcov (COREPER), ktorý pripravuje a často aj prakticky odsúhlasuje kľúčovú legislatívu ešte pred stretnutím ministrov.

V ďalšej správe – tiež prijatej jednomyseľne – Výbor EP pre občianske slobody žiada od Rady, aby zverejnila všetky svoje dokumenty, vrátane podkladových materiálov, ktoré sú často utajené ako dôverné.

Podľa europoslancov je súčasná legislatíva o verejnom prístupe k dokumentom Rady príliš vágna a stále umožňuje, aby boli dokumenty utajené „rutinným spôsobom, proste preto, že sa týkajú akejkoľvek otázky, ktorá je alebo môže byť relevantná z bezpečnostného hľadiska“.

Pozície

Podľa europoslancov vo výboroch, ktorí podporili správu, dobré vládnutie v EÚ vyžaduje „participáciu, transparentnosť, zodpovednosť, efektivitu a kohéziu“. Veria, že verejné legislatívne stretnutia Rady sú priamo spojené so snahami volených zástupcov splniť svoju úlohu kontrolórov, ako na národnej tak i európskej úrovni. Podľa nich zintenzívni viac transparentnosti aj verejnú debatu o európskych otázkach – čo je pre EÚ jednou z priorít.

Snahy o zvýšenie transparentnosti a verejného prístupu k dokumentom EÚ sú v Bruseli vo všeobecnosti vítané. Nemenované zdroje z prostredia inštitúcií však varujú pred pokusmi presadzovať plnú transparentnosť v každom prípade. Podľa nich je „priestor dôvernosti“ nevyhnutný, predovšetkým v Rade, aby umožnil nájsť dohodu medzi často protichodnými národnými názormi.

Tento názor zdieľa aj viceprezident Komisie Siim Kallas. V interview pre EurActiv v novembri minulého roka povedal, že hranica medzi zverejňovaním a dôvernosťou má byť definovaná podľa otázok, o ktorých sa diskutuje. Podľa neho sú napríklad imperatívy transparentnosti „absolútne rozličné v rokovaniach o zahraničnom obchode, ktoré sú väčšinou kryté dôvernosťou. V iných otázkach ako je zdaňovanie, môžete informáciu okamžite sprístupniť verejnosti na diskusiu. Nakreslenie hranice je tak v skutočnosti politické rozhodnutie, robené prípad od prípadu“.

Ďalšie kroky

  • Europoslanci vyzvali Rakúske predsedníctvo aby konalo v prospech okamžitého pozmenenia pravidiel činnosti Rady a umožnilo tak do konca roka prístup k dokumentom.
  • V polovici marca 2006 zverejní komisár Kallas Zelenú knihu o transparentnosti.

REKLAMA

REKLAMA