Socialisti silnejú, krajná pravica padá

V dvoch veľkých krajinách Únie silnejú stredo-ľavé strany, krajná pravica stráca. Martin Schulz a Benoît Hamon menia volebnú matematiku pred kľúčovými voľbami vo Francúzku a Nemecku.

Rast krajnej pravice v Európe vyzeral dlho nezastaviteľný. Z dvoch veľkých krajín – Nemecka a Francúzska – prichádzajú opatrne pozitívne správy. Dynamika rastu popularity francúzskej prezidentskej kandidátky Marine Le Pen, nemeckej strany Alternative für Deutschland, či holandskej Strany slobodných, sa zastavila.

Ich popularita v prieskumoch nerastie od októbra 2016. Od prelomu rokov 2016 a 2017 krajne pravicové strany strácajú podporu.

Ak sa súčasný trend potvrdí, kandidátka Národného frontu Marine Le Pen nemusí v aprílových a májových francúzskych prezidentských voľbách uhrať tak dobrý výsledok, ako očakávala. Extrémisti Geerta Wildersa, ktorí boli na ceste vyhrať marcové parlamentné voľby v Holandsku, skončia pravdepodobne druhí. V Nemecku zas pred septembrovými federálnymi voľbami upadá hviezda AfD, ktorá vznikla ako liberálna euroskeptická strana na odpore voči euru, no protiimigračná rétorika ju posunula výrazne ku krajnej pravici.

V Nemecku a Francúzsku ide klesajúca popularita krajnej pravice ruka v ruke s rastom stredo-ľavých síl. Francúzski socialisti vyzerali byť ešte koncom roka politicky decimovaný – platili cenu za nepopulárnu vládu súčasného prezidenta Hollanda. Ich prezidentský kandidát Benoît Hamon, pochádzajúci s radikálnejšieho ľavicového krídla strany, si však v prieskumoch vedie nečakane dobre.

Podobnou politickou mizériou prechádzali ešte minulý rok nemeckí sociálni demokrati. Prieskumy im dávali len o niečo viac ako 20 percent, a v septembrových voľbách sa všeobecne očakávalo víťazstvo konzervatívnej CDU/CSU na čele s Angelou Merkel. Nástup bývalého šéfa europarlamentu Martin Schulza na čelo SPD ale priniesol nečakaný efekt: sociálni demokrati sa dotiahli na konzervatívcov, a otvorila sa možnosť vzniku iných povolebných koalícií.

Trumpov efekt?

Dôvodov obratu môže byť viacero. Hamon i Schulz sú na čele svojich strán relatívne noví a obaja prichádzajú s radikálnejším programom – a rétorikou.

Dôvodom však môže byť – paradoxne – aj Trumpovo víťazstvo v amerických prezidentských voľbách. Nástup jeho administratívy sprevádzali politicky kontroverzné kroky a prešľapy. Tie mohli znechutiť aj potenciálnych voličov európskej krajnej pravice, ktorá v Trumpovom víťazstve videla veľkú inšpiráciu.

Úlohu mohla zohrať aj menšia intenzita utečeneckej krízy. Počty ľudí utekajúcich do Európy objektívne klesli a médiá pomaly stratili o tému záujem. Nezvládnutá utečenecká kríza a islamofóbna rétorika minulý rok výrazne prispeli k rastu popularity krajnej pravice.

Podpora týchto strán klesla od začiatku februára vo viacerých krajinách. Rakúski slobodní (FPÖ) klesli o jedno percento na 31%, nemecká AfD o tri body na 12%, Národný front stratil vo Francúzsku percento a je na 26% a Wildersova PVV klesla o dva body na 14%.

Problémy má aj fínska euroskeptická a antiimigračná strana Praví Fíni. Odkedy vstúpila do vlády, jej preferencie výrazne klesli. Dlhoročný líder strany a súčasný fínsky minister zahraničných vecí pred časom z jej čela odstúpil, stranícky kongres zvolí nové vedenie v lete.

Na Slovensku sa tento trend zatiaľ neprejavil. Podpora Kotlebovej ĽSNS sa drží od začiatku roka nad 10 percentami, strana Borisa Kollára SME RODINA narástla medzi januárom a februárom zo 7,4 na 8,5 %. Slovenská národná strana, ktorá sedí v europarlamente v jednej skupine napríklad s francúzskym Národným frontom, je tesne nad desiatimi percentami (údaje z prieskumu agentúry FOCUS).

Rast popularity stredo-ľavých strán – no nie všade

Vo Francúzku a Nemecku profitujú z poklesu krajnej pravice najmä socialisti a sociálni demokrati. Odkedy sa Benoît Hamon stal oficiálnym prezidentským kandidátom socialistov, jeho preferencie vzrástli zo 6 na 14 percent. Okrem toho, najsilnejším kandidátom je dnes Emanuel Macron. Politicky vzišiel zo Socialistickej strany, kandiduje však samostatne a založil ľavicovo-liberálne hnutie En Marche.

V Nemecku narástla SPD s Martinom Schulzom z 23 na 31%, v jednom z prieskumov koncom februára dokonca prekonala CDU/CSU.

V Rakúsku, kde v prieskumoch od leta 2015 vedie krajne pravicová FPO, sa na ňu postupne doťahujú vládni sociálni demokrati. Zatiaľ čo v máji 2016 bol medzi nimi rozdiel 10-12 percentuálnych bodov, podľa posledného prieskumu z 3. marca 2017 sú to 4%.

Nie všade sa však stranám zo skupiny Socialistov a demokratov darí rovnako dobre. Holandská Strana práce (PvdA) stratí podľa prieskumov vo voľbách viac ako dve tretiny mandátov. Dobrý výsledok ale čaká ľavicovo-liberálnu D66 a stranu Zelená ľavica.

V Taliansku klesla Demokratická strana od začiatku roka z 30 na asi 25 percent, a o prvé miesto v prieskumoch súťaží s Hnutím piatich hviezd. V Španielsku, kde nepôsobí žiadna významnejšia krajne pravicová strana, vedie v prieskumoch jednoznačne vládna konzervatívna Ľudová strana (okolo 33 percent). Na druhom a treťom mieste sa ale striedajú stredoľaví socialisti (PSOE) a radikálnejšie ľavicový Podemos – obe sa pohybujú okolo 20 – 23%.

REKLAMA

REKLAMA